-v období rozvinutého feudalizmu sa najvýraznejšie zmenil spôsob života svetských feudálov,
-peňažné hospodárstvo umožnilo feudálom odsťahovať sa z vidieckych majerov na nedostupné hrady – kde žili celkom odlišne ako doposiaľ.
-Na križiackych výpravách poznali iný prepychový spôsob života, snažili sa to napodobniť,
-Tvorili osobitný medzinárodný stav – rytierstvo – združoval statočných bojovníkov, podľa určitých pravidiel,
-Ak sa chcel stať šľachtic rytierom – musel sa vyznamenať – statočnosťou, zbožnosťou, vernosťou lénnemu pánovi, vybraným spoločenským správaním, úctou a dvornosťou k paniam.
-Rytieri opovrhovali prácou, zmysel života videli v boji prípadne v hrách – rytierske turnaje.
-Najintenzívnejšie sa rozvíjal nový životný štýl na panovníckych dvoroch
-Dvorská kultúra – sa vyznačovala zjemneným prostredím, potrebovala aj umelecké diela, podnecovala domácu tvorbu, lákala aj cudzích umelcov
-táto kultúra ovplyvňovala v rôznej miere mestskú vzdelanosť, ktorá zas prenikala na vidiek, spájala sa tak s ľudovou tvorivosťou.
Rím – charakteristika obdobia a myslenia, miesto umenia v spoločnosti a vo výchove
Druhou oblasťou, kde došla k najväčšiemu rozmachu – zároveň však i k pádu antického otroctva – Rímska ríša.
Oblasť, kde sa nachádza: Apeninský poloostrov, ktorý obmýva Stredozemné more –
-od severu ho oddeľuje ťažko schodný hrebeň Álp
-celým poloostrovom – horské pásmo Apenín
-pozdĺž západného úbočia horstva – úrodné roviny
-morské pobrežie je členité – rozvoj námornej plavby
-priaznivé prírodné podmienky – z Itálie sa stala poľnohospodárska krajina
-horské svahy – poskytovali dobytku pastvu
-úrodné nížiny – 3x žatva za rok
Poľnohospodárstvo – pestovanie obilia, rozvoj ovocinárstva, vysádzanie viniča a olív.
Osídlenie Itálie
-najstaršie obyvateľstvo Itálie bolo podmaňované do zač. 2. tisíc. p. n. l. rozličnými kmeňmi – mali názov Italikovia.
-V 10. St. p. n. l. – tuná prenikli Etruskovia
-V 5. St. p. n. l. – Galovia (Kelti) – podľa nich dostala úrodná nížina Pádu názov Galia Predalpská
-Usadené kmene – najvyspelejší boli Gréci a Etruskovia
Pôvod Etruskov
Azda pochádzali z egejsko-maloázijského ľudu
Kultúrne dedičstvo rozmnožovali novými poznatkami – u Grékov poznali abecedu, ich jazyk sa dodnes nepodarilo rozlúštiť
Činnosť – zaoberali sa poľnohospodárstvom, remeselnou výrobu a moreplavectvom.
-Pôdu získavali odvodňovaním močarísk
-Používali vo veľkej miere prácu otrokov
-Vyrábali kovové zbrane, hlinené nádoby, umelecké predmety
-Ich oblasť sa postupne rozpadala na jednotlivé mestské štáty – tuná stavali budovy, chrámy, hrobky, hradby z kameňa a tehál – pri nich používali klenby a oblúky.
Etruské výtvarníctvo
-Používalo pálenú hlinu (terakotu) nielen pre drobné sošky (plastiku) ale aj pre monumentálne sochy, súsošie a reliéfy.
Pád etruskej moci (vnútorné spoločenské rozpory) umožnil rozvoj Latinov (územie v strede poloostrova)
Latium
-Bol to kroj chudobných pastierov
-Z malých osád rozložených na pahorkoch okolo rieky Tiberu vznik v 7. – 6. St. p. n. l. mesto Rím (753 p. n. l.)
-Zjednoteným mestom sa stal okolo r. 575 p. n. l.
Rímske obyvateľstvo sa zaoberalo – pastierstvom - poľnohospodárstvom
- remeslom,
-nástup súkromného vlastníctva – rozpad rodeného zriadenia – diferenciácia a majetkové rozdiely u obyvateľstva
-najväčší vlastníci pozemkov – patricijovia – boli plnoprávni príslušníci obce – pod ich ochranu sa dávali nemajetní – boli priamo závislí – povinne vykonávali rozličnú prácu – tak vznikol právny vzťah medzi patrónom (ochrancom) a klientom (chránencom)
-prisťahovalci a príslušníci nepatricijských rodov boli plebejci (boli osobne slobodní ak nemali práva)
-Obyvateľstvo sa delilo – nie podľa rodov, ale podľa majetku
-Slobodní Rímania – delení do 5 tried – zaobstarávali sa za vlastné peniaze vojenskú výzbroj a postaviť určitý počet stotín (centúrií)
-Centuriálny snem – každá centúria mala 1 hlas
