Obdobie Rímskej republiky
Zriadenie republiky:
-Posledný kráľ bol vyhnaný
-Rím – patricijská republika (r. 509 p. n. l.)
-Na jej čele stoja dvaja konzuli
-Boli volení na 1 rok z patricijských rodov
-Konzuli – boli rovnoprávni, mohli zakročiť jeden proti druhému, vo výkone úradu sa striedali každý mesiac (malo sa tak zamedziť samovláde)
-V období vojnového nebezpečenstva – senát zveril vládu jednému diktátorovi (na pol roka)
-Plebejci – nemali na správu republiky vplyv (nemali možnosť získať primeraný podiel zo štátnej pôdy)
-Bez plebejcov sa nemohli ubrániť Etruskom, preto plebejci začali proti patricijom boj o politické práva – vynútili si tak zriadenie vlastného snemu, s vlastnými úradníkmi tribúnami ľudu, boli nedotknuteľní, chránili plebejcov
-V polovici 5. st. p. n. l. – plebejci si vymohli spísanie zákonov, vystavili ich na 12 tabuliach na rímskom námestí
-Zrovnoprávnenie plebejcov s patricijmi – plnoprávni rímski občania, ale neodstránili sa 1) majetkové, 2) spoločenské rozdiely
-Iba bohatí plebejci sa mohli uchádzať o úrad
-Bohatí plebejci splývali s patricijmi v novú politicky a hospodársky nadradenú vrstvu – úradnícku šľachtu nobilitu.
-Boj o pôdu v Itálii – zapríčinil zrážky medzi kmeňmi, ktoré sa živili roľníctvom a pastierstvom, cez celé 5. st. p. n. l. bojovali Rimania a Etruskovia za svoju nezávislosť, okolo roku 290 p. n. l. sa stal Rím mestským štátom (ovládol strednú Itáliu od rieky Arno až k Neapolu)
-Rímsky mestský štát sa skladal z vlastného rímskeho územia, potom z kolónií t. j. samosprávnych miest – založili ich rímski občania v podmanených oblastiach a z územia spojencov.
Vznik rímskej svetovej ríše
-Po ovládnutí Itálie – poľnohospodárska pôda – lákala Rimanov na Sicíliu – o tento bohatý a úrodný ostrov sa delili grécke mestá s Kartágom
Kartágo – fenická kolónia – stala sa pánom celého západného Stredomoria.
Územie Kartága – mala silné loďstvo a dobré žoldnierske vojská – ovládala fenické osady na severoafrickom pobreží, domorodé kmene, západnú časť Sicílie, Sardínie, Korziku, menšie ostrovy a JV brehy Hispánie (Španielsko)
Základom bohatstva – vyspelé poľnohospodárstvo založené na práci otrokov – sprostredkovateľský obchod.
Rímska kultúra
Nebola pôvodná a samostatná, prijali a prispôsobovali si grécku kultúru – toto ľahké osvojenie zapríčinilo – že sa kultúra nestala majetkom všetkého ľudu, obmedzovala sa na vrstvu boháčov.
Rímska technika
-Remeselná výroba sa rozvinula v Ríme dosť neskoro, súvisela s poľnohospodárstvom
-Prínos sa prejavil v poľnohospodárstve a staviteľstve
Náradie
-Vidly, hrable, plečky, čakany, záhradnícke žabky – uplatnenie v sadárstve a zeleninárstve
-V staviteľstve používali pálené tehly, maltu, vápno, cement
Rimania uznávali najmä architektúru – za dôstojné povolanie slobodného občana
-U Etruskov poznali Rimania klenbu – budovali mohutné stavby,
-Klenbu používali pri budovaní stôk (kloak) – odvádzali nimi prebytočnú a odpadovú vodu
-Pri stavbe vodovodov (akvaduktov) – nimi privádzali pitnú vodu do miest
-Stavby mostov, dokonale vystavané cesty
-Spojením gréckych stĺpov s klenbami a oblúkmi vzniká nový rímsky sloh – bol ťažší a mohutnejší
-Rimania používali stavebné články, stĺpy a rínky na skrášľovanie nielen vonkajších ale aj vnútorných múrov.
-V mestách sa stavali divadlá, verejné kúpele (športové, spoločenské a kultúrne strediská), cisárske paláce, baziliky slúžiace obchodným a súdnym potrebám, mauzóleá(nádherné hrobky)
-Vznikali mestské štvrte, najmä námestia (fórum) – tuná sa sústreďoval obchod, súdnictvo, vzdelanie, spoločenský život
-Rímske sochárstvo a maliarstvo sa nevyvinulo z remeselnej výroby (ako u Grékov), Rimania čerpali z etruského sochárstva a potom z gréckeho.
-Vládnuca trieda využívala na reprezentáciu 2 druhy sochárstva (hlavne podobizne, portréty)
1)– naväzovali na staré voskové masky predkov (snímali ich z tváre mŕtveho) – v rímskom sochárstve zostal natrvalo,
-rímsky portrét – usiloval sa vystihnúť presnú podobu bez lichotenia, to umožnilo vyjadriť povahu vyobrazenej osoby (realistický až naturalistický portrét)
2)- historický relief – zobrazoval predovšetkým vojenské víťazstvá na víťazných oblúkoch, stĺpoch...
Maliarstvo
-používalo sa na skrášľovanie stavieb, nástenné maľby – mali dekoratívny (ozdobný) ráz – stali sa cenným poučením pre renesančných maliarov.
Literatúra
rímska literatúra nevznikla ako grécka z ľudovej tradície, ale sa vyvíjala pod gréckym vplyvom
najskôr napodobňovali epiku (hlavne prekladmi z gréčtiny), potom samostatnými skladbami
najvýznamnejšie je básnické spracovanie epikurejskej filozofie (Titus Lueretius Curus)
vo svojej práci „O podstate sveta“ – chce ľudí zbaviť strachu pred smrťou, bohmi a ich trestami
v dramatickom básnictve – spracoval grécku komédiu Plautus, jeho diela boli predohrou pre veľkých dramatikov Shakespeara, Moliera
komédie tvoril Tereutius – pridržiaval sa gréckych predlôh
tragédia bola menej obľúbená, divadlo sa nestalo súčasťou denného života, nahradili ho gladiátorské hry, krvavý pohľad na boj o život medzi vycvičenými otrokmi (gladiátormi)
Rímska kultúra – doklad neľudovosti
Dvorské umenie – slúžilo záujmom vládnucej triedy, bolo písané pre vzdelaných ľudí
Vergilius – epická báseň Aeneis – príchod trójskeho hrdinu a praotca rímskeho národu Aenea do Itálie a tým aj rod Augustov
Horálius – lyrické básne, ktoré napodobňovali grécke vzory,
Ovidius – vynikol majstrovským spracovaním bájoslovných námetov a ľúbostných motívov, básnickým zobrazením duševných stavov ženských postáv
Zbierka epických básní Premeny (Metamorfózy) – spracoval rozličné báje.
Náučná literatúra – rečníctvo – súviselo s politickým životom, umožnilo dosiahnuť významné postavenie, bolo osobitným druhom náukovej prózy - Cicero