Pravek – chalkolit
Grécky slovenský základ – chalkos=kov (5200-3500 p. n. l.)
-najrýchlejší rozpad – Blízky východ – stepná oblasť Mezopotámie
-závlahové hospodárstvo - vysoká úroda
-budovanie zavodňovacieho a zavlažovacieho systému =) rozširovanie prvých kovových – medených nástrojov, náradia
-veľkú úrodu, rast počtu domácich zvierat, rozvoj poľnohospodárstva
-iná vrstva ľudí – remeselníci – remeselná výroba – začína spoločenská deľba práce
-vznikajú nové remeslá – kovotepectvo, kovolejárstvo
-kovové nástroje nahrádzajú kamenné nástroje,
-vznik dvoch oblastí výroby – poľnohospodárska - remeselná
-podmienil vznik výmeny – vznik obchodníkov
-rast obyvateľstva–vznik dedín–dedina – zákl. spoločenská, organizačná jednotka.
-Obec neosídľuje jediný rod ale veľkorodina, ktorá pozostáva z rozličných rodov, rodová občina sa mení na susedskú občinu
-Obec – prejav nerovnomerného rozdeľovania výsledkov práce, vznik polomiest
-Pri spravovaní obce – sa dodržiaval prísny poriadok
-Strediskom správy a riadenia je chrám =) chrámové hospodárstvo
-Hospodárske a spoločenské zmeny v obci – zmena náboženských predstáv
-Rodný kult bol nahradený kultom obce
-Sociálna skladba obce– remeselníci,poľnohospodári,obchodníci,kňazi,bojovníci
Neskorá doba kamenná – rozvoj výroby a rozpad PPS
Rozvoj spoločnosti – najrýchlejšie na Blízkom východe (Mezopotámia, Egypt)
Príčina – priaznivé prír.podmienky (subtropické podnebie) – zavlažovanie 2 úrody do roka
Závlahové poľnohospodárstvo – obdobie dažďov, obdobie sucha
- obrábanie pôdy – predchodca pluhu – drevený hák – ťahalo zviera,
- budovanie zavlažovacích zariadení
-Okrem kamenných nástrojov aj kovové – medené
-Výroba – si vyžadovala zručnosť a vedomosti
Remeselná výroba –oddelenie remeselnej výroby od poľnohospodárstva =) spoločenská deľba práce
Remeslá – hrnčiarstvo - farbenie látok - tesárstvo
- výroba kovových nástrojov – kovotepectvo, kovolejárstvo.
Spoločenský vývoj – premena rodovej občiny na susedskú
- príchod remeselníkov do roľníckych dedín
(veľkorodiny už neboli pokrvne príbuzné – susedská občina)
Ďalšia zmena – rozhodujúce postavenie v rodine získal muž – patriarchát
-Vznik kultu mnohých bohov – najvyššie miesto mal boh – ochranca dediny (chrám uprostred dediny)
-Správca chrámu – kňaz – mal výnimočné postavenie: a) vykonával náboženské obrady, b) predstaviteľ dediny, c) riadil hospodárstvo – určoval práce pre členov občiny
stredisko dediny bol chrám – chrámové hospodárstvo
Dediny – postupne majetkové rozdiely – bohaté - chudobné
- chudobné dediny boli napádané bohatými
- bohaté dediny – opevnenia(opevnené dediny)- zárodky miest
výroba zbraní – hlavne z medi
Obyvatelia susedských občín – vznik majetkovej a spoločenskej nerovnosti
Vrstvy – roľníci, remeselníci, kňazi, bojovníci
Kňazi – nadradené postavenie – riadili chrámové hospodárstvo
Vývoj pravekej spoločnosti na Blízkom východe vrcholí =)koniec rodovej spoločnosti, koniec praveku.
Stredná Európa, naše krajiny, naša oblasť v Praveku
Staršia doba kamenná (3 mil. – 10 000 r. p. n. l.)
nálezy – nástroje – jednostranné- dvojstranné sekáče- pästný klin- nástroje z kostí
-významný nález – odliatok mozgu neandrtálskeho dieťaťa (Gánovce pri Poprade)
- Moravanská Venuša – vek 22 800 r. Moravany pri Piešťanoch – nachádza sa v Klenotnici – Bratislavský hrad)
Žilina – kamenné nástroje – sekáče, kosti zo zvierat, (vek – asi 20 000 p. n. l. Považské múzeum)
Európske nálezy – jaskyne – maľby, nástroje (Pyreneje, Ukrajina, južná Sibír)
Stredná doba kamenná 10 000r. – 5 000 r. p. n. l.- po ústupe ľadovca – záver prisvojovacieho hospodárstva v Európe,
Sídla – rieky, jazerá Nástroje – oštepy, harpúny Nálezy – chudobné, v našej oblasti zatiaľ nemáme,
Mladšia doba kamenná (5 000r. – 3 000 r. p. n. l.)
-začiatky poľnohospodárstva – cyklické hospodárstvo
-spôsob života v rodových dedinách v strednej Európe pripomínal život na Blízkom východe
-bol chudobnejší – rozdiel v prírodných podmienkach (Blízky východ – subtropické podnebie) stredná Európa – mierne
-nálezy – oveľa bohatšie – nástroje, keramika
-naša oblasť – najvýznamnejšie nálezy sú jaskynné sídliská v Súľove – Šarkania diera, Divina, Brodno – brúsené kamenné sekeromlaty
Ľudstvo v železnej a bronzovej dobe
-nerovnosť vývoja celých ľudských skupín je značná =) ľudia spracúvajú kovy (zlato, objav tavenia Cu + Sn = bronz), neskôr i železo.
-Tieto kovy slúžili na zbrane a nástroje
-Nastáva rozvoj VS! – nástroje urýchľujú a uľahčujú prácu =) mení sa prenikavo ľudský život
-Zmena najskôr v predázijskej oblasti 5. – 4. tisícročie p.n.l. (tuná zhotovovali nástroje z bronzu)
-Potom v Egypte a Babylónii (2. tisícročie p. n. l.) – nástroje zo železa
-Európa – používanie bronzu oveľa neskôr o 2 tisíc r.
Železa o 1 tisíc rokov
-Blízky východ =) (Malá Ázia, Mezopotámia, Egypt) =) dobré podmienky pre poľnohospodárstvo a chov dobytka – vývoj pokračuje oveľa rýchlejšie
-Zhotovovanie kovovej suroviny – veľké skúsenosti =) výroba nástrojov sa osamostatňuje od poľnohospodárstva
-Pozornosť sa venuje baníctvu, hutníctvu a kovolejárstvu – druhá spoločenská deľba práce (oddelenie hromadnej remeselnej výroby nástrojov a náradia od poľnohospodárstva a pastierstva)
-Keď sa používajú dokonalejšie nástroje – nie je potrebná spoločná práca celého rodu
-Majetková nerovnosť – sprevádzaná nerovnosťou spoločenskou – PPS sa rozpadá
-Následky spol. zmien sa prejavujú ako aj hosp.– o náboženských predstavách.
-Nerovnomernosť medzi ľuďmi – zodpovedá nadradenosti a podradenosti medzi nadprirodzenými bytosťami
Delenie: a) vyššie (vyznávajú božstvá mocní)
b) nižšie (vyznávajú božstvá chudobní)
-Kúzelníci boli sprostredkovateľmi bohov na zemi – obete! (robili čary – priniesť mali šťastie alebo odvrátiť nehodu)
-Množstvo bohov- polyteizmus
-O vývoji človeka hovorí – antropológia
-Skúmaním praveku sa zaoberá – prehistorická archeológia
Slovensko v staršom praveku
-archeologický výskum – potvrdenie staropaleolitického osídlenia Slovenska
Stredný paleolit (200 000 – 35 000 p. n. l. ) – obdobie, kde sa vyskytli viaceré druhy pračloveka neandrtálskeho (nález výliatku lebky – Gánovce pri Poprade) nález čelovej kosti – Galanta
Mladší paleolit (35 000 – 8 000 p. n. l.) – zachovanie najstarších umeleckých pamiatok (Moravany n/Váhom) - Venuša z Moravian
Mezolit (8 000 – 6 000 p. n. l) – vznik prvých roľníckych spoločenstiev,
Neolit (6 000 – 2 900 p. n. l.) – vznik keramiky, ktorá slúži každodenným potrebám (vznik lineárnej keramiky) - Pochovávanie mŕtvych v skrčenej podobe
Neskorá doba kamenná ( 2 900 – 1 900 p. n. l. )
-V poľnohospodárstve sa zavádza nový spôsob obrábania pôdy – drevené radlo, ktoré ťahá dobytok, prechod na patriarchát
-V neolite – hlinené nádoby zdobili rytím a žliabkovaním, na túto kultúru nadväzuje ľud bukovohorskej kultúry (východné Slovensko) – obe kultúry
Juhozápadné Slovensko – západná lineárna keramika bola zdobená valútami (špirálami) – z toho sa vyvinula želiezovská keramika
Na túto keramiku nadviazala lengyelská keramika (dokonalé tvary nádob).
Starovek – staroorientálne štáty v Mezopotámii a ich kultúra
Vznik otrokárskej spoločnosti – výmena výrobkov ľudskej práce (poľnohosp. a pastierske rody)
Roľníci – dostatok poľnoh. plodín – rozvoj remesla – ich spôsob života (hrnčiarstvo, tkáčstvo, staviteľstvo, kováčstvo...)
Pastieri – sústavné sťahovanie z letných pasienkov na zimné (poznali rudné oblasti, ťažba rudy, výroba kovu)
- zhotovovanie zbraní – obrana proti zveri
- výmena kovu, zbraní za výrobky roľníkov!
Lúpežné prepady – obrana roľníci + pastieri spojenie do kmeňových zväzov – vedenie kmeňoví náčelníci (prisvojovanie koristi) ale aj prisvojovanie vojnových zajatcov –zajatci sa už nezabíjali, boli z nich otroci
Vznik štátu – slobodných a chudobných členov v pospolitosti nahradili ako pracovné sily – otroci
- už títo schudobnelí neboli nenahraditeľní – stratili podiel na rozhodovaní, moc nadobudli vlastníci veľkých pozemkov, stád, remeselných dielní
Majitelia – ovládali otrokov aj slobodné obyvateľstvo – začali vykorisťovať priamych výrobcov,- začali vládnuť – vládna sila!
Otroci, drobní slobodní obyvatelia – boli ovládaní – podradená vrstva!
Spoločnosť sa polarizovala – beztriedna pospolitosť sa mení na protikladnú, nerovnú!
Nadvláda udržaná násilím – útvar štátu! – mocenský nástroj na ovládanie
Pevne ovládaný štát – umožňoval – vznik územných celkov ríše!
Staroorientálne štáty v Mezopotámii a ich kultúra
-Eufart + Tigris – Predná Ázia – krajiny ich rozvoj otrokárskej spoločnosti
-Bezdažďové pásmo – obyvatelia rozvádzali vodu – z dažďov!
-Budované siete kanálov, čerpacích zariadení,
-Umelo zavlažovaná pôda – bohatá úroda
-Poľnohospodárske výrobky – obilie, zelenina, ovocie, chovali dobytok, bohatý rybolov.
Spoločné práce na stavbách zavlažovacích kanálov – vznik štátu!
Podmienky vzniku štátu – najprv drobné mestské štáty (ich vládcovia – striedanie vo vláde) - vymáhanie poplatkov, otroctvo,
- spolu s nimi vládli kňazi
Južná časť krajiny: - bola osídlená Sumermi – mali neznámy pôvod,
Severná časť krajiny: osídľovali ju semitskí Akaddovia - mali vládcu Sargona I. – polovica 22. st. p. n. l. – útoky pastierskych kmeňov,
- 18. st. p. n. l. – panovník Chammurapi – utvoril Starobabylónsku ríšu – hl. m. Babylon - tuná vládli – slobodní majitelia pôdy, obchodníci, remeselníci, boli tu otroci, poloslobodní obyv.
- bol tu nedostatok kameňa, dreva, kovu – potreba obchodovania.
Rozvoj remeselnej výroby – spracovanie hliny, tehla, poľnohosp.produkty, tkáčstvo, obuvníctvo, vozy, výroba nábytku, zbrane, šperky - obchodné podnikanie – poskytovanie úveru na vysoký úrok!
Po smrti Chammurapiho – cudzie susedné národy- zmocnenie sa územia – Asýrčania,Peržania
Egypt – poloha, vznik, organizácia štátu, Stará ríša, Stredná ríša, Nová ríša, Neskorá ríša
Egypt – súčasť východných štátov (vznik týchto štátov 4.– 3.tisícročie p. n.l.)
Geografická poloha – údolie Nílu – severná časť Afriky – žulové plošiny, pokryté púšťami, riedke oázy – do ústia Stredozemného mora sa Níl rozširuje do delty,
- Níl – vlaha, podnebie suché, prší iba občas
Rozvoj poľnohospodárstva – záplavy – úrodné nánosy, celoročná vegetácia
- zbiera sa úroda 2x do roka,
- chov dobytka – poľnohosp. je hl. zamestnaním
Rastlinná produkcia – obilie (pšenica, jačmeň) - strukoviny (fazuľa, šošovica, hrach) - cibuľa, cesnak, uhorky, kapusta, ovocie(vinič, ďatle, broskyne, figy, jablone) - ľan, ďatelina
Živočíšna produkcia – hovädzí dobytok, ovce, kozy, osly, voly... - rybolov
Organizácia štátu – pôda – spoločným majetkom rodov – žili v rodových občinách,
- vznik súkromného vlastníctva – dedinské občiny
- členov spája susedstvo a spoločná práca,
- dedinský náčelník sa stal náčelníkom kraja (veľmožom),
- najsilnejší náčelník kraja ovládal celé územie
- bol kráľom (faraónom).
Proces vývoja Egypta – 4. tisícročie – dva štáty – Dolný Egypt a Horný Egypt,
3. tisícročie – zjednotenie Egypta vládca Meni, sídlo v Memfise (mesto),
- vznik miest – oddelenie remeselnej výroby od poľnohospodárstva,
Meni – vládca Starej ríše – egyptský vládca – boh na zemi - pod vplyvom kňazov
r. 2190 p. n. l. – rozpad Starej ríše (príčina vzrastanie politickej a hospodárskej moci šľachty)
2. Tisícročie p. n. l. – Stredná ríša – Egypt opäť zjednotený, rozšírenie územia (Sinajské ostrovy, Sýria, Somálsko) – dovoz medi, zlata, korenia, vzácne drevo, otrokov,- stavba nových zavodňovacích kanálov, obchod s Krétou, Cyprom,
Amenemhét I. , hlavné mesto – Téby,
17. st. p. n. l. – nájazdy kmeňov Hyksov, dobyli krajinu, vládli v nej 100 rokov, od nich Egypťania prevzali kone, vozy
Nová ríša – druhá polovica 2. tisícročia p. n. l. – výbojné vojny, ovládli až Prednú Áziu
- mali rozvinutú remeselnú činnosť, obchod,
- vládcovia bohatli ale ľud trel biedu, útlak,
- neskôr výboje sa zmenili na obranu (vpády morských národov) – nič bližšie o nich nevieme
Thutmós I.
Amenhotep IV. – spor s kňazmi
Ramesees II. – zmluva s Ehetitmi (mierová)
V roku 525 p. n. l. – Egypt stráca samostatnosť – ovládli ho Peržania.
Neskorá ríša – slabí panovníci, často vládli cudzinci, vládca Nekó II.
Spolu s Féniciou oboplávali Egypťania celú Afriku
- vládli v Egypte Asýrčania
- nakoniec ju získali Peržania v 525 p. n. l. – bitka pri Pelúzii
Grécko – vznik mestských štátov, aténska demokracia, vojenské konflikty. Helenistické obdobie
Formy vlád – rodová aristokracia – (ide o vládu vlastníkov pôdy)
- nemali záujem o rozvoj remesla!
- nespokojnosť obyvateľstva - jednotlivci uchvátili moc v štáte,
-mnohé grécke mestá – nová forma vlády – tyrania! (spočiatku je prínosom, oslabovala moc šľachty, podporovala rozvoj remesla a obchodu,)
Vláda archontov – vládli v Aténach, Solón vypracoval prvú aténsku ústavu, obyvateľov rozdelil podľa majetku, urodzenosti do 4 tried, prvé 2 triedy – zastávali úrady - zrušil dlhy roľníkov – zakladateľ aténskej demokracie!
Túto formu vlády podporili - Peisistratos, Kleistenes – nová ústava
Rozdelenie štátu – 10 oblastí (fýly) – oblasti tvorili:1) oblasť mestská, 2) oblasť vnútrozemská, 3) oblasť pobrežná
pôvod obyvateľov bol určený podľa územných fýl
Fýla – 50 členov vysielanie do rady!
Rada – mala 500 členov, + areopága – boli spoločne s radou podriadený ľudovému zhromaždeniu!
Kleistenés – ústava – pokus k tyranii – črepinový súd (ostrakizmus)
-sloboda Aténčanov – vyslovenie, či môžu určiť niekoho nebezpečného predemokraciu,
- hrozilo vyhnanstvo!
Perikles! – bol zvolený za prvého stratéga (vojvodu)
- povýšil občiansky snem na najvyšší štátny orgán
- snem! – rokoval o dôležitých otázkach: a) vojenských, b) finančných (občania nad 20 rokov!)
- rada! – bola orgánom, ktorý zasadal v medzisnemovom období, príprava materiálov pre snem
- diéty! – bola to úhrada za stratenú mzdu - vrchol aténskej demokracie,
Grécko – charakteristika obdobia a myslenia, miesto umenia v spoločnosti a výchove
Vznik Gréckej otrokárskej spoločnosti:
vo východných otrokárskych štátoch boli otroci – sluhami (poľnohospodárski robotníci, zriedka remeselníci)
premena patriarchálneho otroctva má vyšší stupeň – grécka oblasť,
otrocká práca sa uplatňuje vo výrobných odvetviach (podnet – rozšírenie Fe)
-Fe používali kočovné kmene na výrobu zbraní a prímorské obyvateľstvo na výrobu nástrojov (uľahčovali stavbu lodí),
-Staré otrokárske ríše so zavlahovým hospodárstvom na konci
2 tisícročia p. n. l. – ťažko sa bránia proti pohyblivým kočovným kmeňom a „morským národom“ (ich bronzové zbrane neodolávajú železným dokonalejším)
-Noví vládcovia – budujú výnosné poľnohospodárske a remeselnícko–obchodné pospolitosti.
-Prevaha zbraní – porazení sa menia na bezprávnych zajatcov, dostatok vhodného náradia a nástrojov – hromadná výroba tovaru.
-Peňažné hospodárstvo – hlavné predpoklady vzniku tzv. antického alebo klasického otroctva, kde boli otroci hlavní výrobcovia.
Egejská kultúra:
-Jej strediskami boli ostrovy v Egejskom mori – najmä Kréta, je to oblasť Grékov – zaberala južnú časť Balkánskeho poloostrova, ostrovy v Egejskom mori, Cyprus a úzky pás západného pobrežia Malej Ázie,
-Každá nová vlna kmeňov – súhrnne nazývaná Heléni si prisvojovala kultúrne dedičstvo po svojich predchodcoch.
Mykenská kultúra:
-Silne ju ovplyvnila krétska kultúra – hlavne v umeleckej tvorbe,
-Chýbala jej však jemnosť egejskej kultúry,
-Rozširovala sa po celom Grécku – jej znaky boli:
Mohutné hrady z obrovských (kyklopských) kamenných kvádrov, obkolesených vysokými a širokými hradbami,
- skrývali v sebe výškové priestorné obytné stavby aj šachtové a kopulovité hrobky s prepychovou výzdobou
Hrady – boli sídlom bohatých vládcov (bazileov) a zároveň boli výrobnými a obchodnými strediskami,
- mocní vládcovia hradov sa zaoberali vojnou a lovom
- na hospodárske a vládne účely používali slabikové písmo
- podrobovali si roľnícky ľud – býval v chatrčiach na vidieku, remeselníkov a obchodníkov – sústreďovali sa pri ich sídlach.
Vojenské konflikty Grékov
a) Grécko – perzské vojny
b) Peloponézska vojna
Ad a) Atény – ľud obrana proti Peržanom (občianska uvedomelosť)
6. – 5. st. p. n. l. – Perzská ríša (najväčší územný rozsah), dosiahla až Stredomorie – tuná bolo rodné, remeselné a obchodné bohatstvo,
-Grécke štáty – nejednotné!
-Vojna – Peržania použili zámienku pomoci Aténam, pretože sa búrili grécke mestá v Malej Ázii
1. perzská výprava – úspech v Macedónii a v Trácii
2. perzská výprava– smerovala proti Sparte a Aténam (nepokorili sa Peržanom)
- vylodenie pri Maratóne – Peržania sa preplavili po Egejskom mori
- víťazstvo Atén – veľká presila Peržanov
- Aténčania – dokonalá výzbroj, taktika boja, vedomie, že bránia svoju slobodu, vlasť (r. 490 p. n. l.)
3. perzská výprava – r. 480 p. n. l. Spojenie Atén a Sparty – vodca Sparta (mala najväčšie pozemné vojsko) – hrdinský odpor Grékov – padli pri termopylskom priesmyku – Peržania prienik do stredného Grécka – spustošenie Atén
- námorná bitka pri Salamíne – porážka Peržanov (Atény mali dobré loďstvo)
- r. 479 – grécke vojská porazili časť perzského vojska –
Plataje – Gréci si uhájili svoju slobodu.
Obranná vojna – zmena na oslobodenie gréckych miest, vedenie –
Atény (mali dobré vojnové loďstvo) – r. 477 p.n.l.- Aténsky námorný spolok
- členovia boli rovnoprávni
- odvádzanie peňažného poplatku
- r. 499 p. n. l. – Atény + Peržania mier – zmena na aténsku námornú ríšu
Ad b) Trvala (431– 404 p.n.l.) – prejav vnútorných rozporov v gréckych štátoch,
-vojna skončila porážkou Atén, Sparta bola oslabená
-do sporu zasiahli i Peržania.
Vojenské konflikty Grékov
Klasické obdobie – kultúrny a hospodársky rozmach Grécka
- ovládla Grécko Macedónia
Perzský kráľ Dareios vypracoval proti Skýtom výpravu
- Gréci – dopočuli sa o neúspechu – napadli mesto Sárdy – sídlo perzského miestodržiteľa
- Dareios miesto vďaky povstalcov potrestal
- prvá výprava do Grécka zničená búrkou
- perzské vojská – dorazili až k Aténam( Bitka pri Maratóne – čelenie presile, nakoniec Gréci zvíťazili)
Perzský kráľ Xerxes I. – bitka pri Termopylskom priesmyku
Alexander Veľký. Helenistická doba
Macedónske kmene sa zjednocujú – 6. st. p. n. l. Ich obživou bol chov dobytka.
Takto zjednotená Macedónia – mala v čele kráľa – ten sa opieral o rodovú aristokraciu.
Macedónia nadviazala živé obchodné kontakty s vyspelými gréckymi mestskými štátmi – rýchly hospodársky a kultúrny vzostup (5. – 4. st. p. n. l.)
Filip II. (359–336 p.n.l.)-za jeho vlády bola Macedónia silná
-významne zasahuje do dejín Grécka
-tým,žeprežil mladosť v Grécku–poznal situáciu,rozpory,zasahoval do nich,
-získal stále väčší vplyv a začínal si ich pripútavať k Macedónii
-proti jeho prenikaniu do Grécka sa postavilo na posledný odpor niekoľko obcí spolu s Aténami.
-Filip II. ich pri Chairone r. 338 p. n. l. porazil. – dosiahol tým, že utvoril federáciu gréckych mestských štátov na čele s Macedóniou.
-Filip II. – dobrý stratég a diplomat - využil nenávisť Grékov proti Perzskej ríši, na základe idey obnoveného boja proti úhlavnému nepriateľovi – podarilo sa mu zjednotiť (spojiť) všetkých Grékov.
Filip II. – zavraždený – nespokojná s jeho rastom absolutistickej moci!
Jeho pokračovateľom bol syn Alexander!
Alexander Veľký 336 – 323 p. n. l.
-Upevnil najskôr moc doma a v európskom Grécku
-Potom započal výpravu proti Perzskej ríši – pomohli aj Gréci
-Pokračoval vo výbojoch – ovládol takmer celý vtedajší známy svet,
-Po návrate z Indie zomrel v Babylóne– povýšil si ho na hlavné mesto ríše.
Spôsob jeho vlády -
-Systém podobný orientálnej despocii!
-Bol panovníkom s absolútnou mocou – preukazovali mu božské pocty.
-V dobytých krajinách sa šírila grécka vzdelanosť.
-Aj Gréci preberajú mnoho podnetov z výhodných kultúr – splynutie kultúr – utvorila sa helenistická kultúra, v nej prevládal grécky vplyv, chápeme ju ako nadnárodnú, kozmopolitnú kultúru.
-Po smrti Alexandra Veľkého sa jeho ríša rozpadla!
Príčiny rozpadu: - hospodársky - sociálne - politicky nesúrodá - v jednotlivých krajinách vládcami boli bývali velitelia jeho vojska
- helenistické štáty boli Egypt – vládli Ptolemaiovci Macedónia – Antigonovci, Východné oblasti – Seleukovci (jadrom bola Sýria a Mezopotámia)
2. st. p. n. l. – stále výraznejšie sa uplatňuje vplyv nastupujúcej Rímskej ríše, ktorá ich napokon ovládla.
Grécka kultúra
Udivujúce výsledky gréckej kultúry – vysvetlenie – Gréci sa usadili na území, kde sa stretali silné vplyvy najvyspelejších otrokárskych štátov.
Gréci vedome ako i nevedome prevzali egejské, egyptské, krétske a novobabylonské poznatky. Grécka vzdelanosť nebola iba pokračovaním predchádzajúcich kultúr – prijaté podnety pretvorili a rozvíjali svojou tvorivou silou – ich diela sú základom dnešnej kultúry.
Grécka technika
-remeselnícka výroba – hlavne spracovanie Fe – dosiahla vysokú úroveň,
-významným bolo vynájdenie čapu na vyhotovovanie nástrojov(klieští a kružidla),
-veľký technický rozmach nastal v helenistickom období – grécka technika splynula s technikou sýrskou, perzskou a hlavne egyptskou – využíval sa rotačný pohyb na zdokonalenie nástrojov a strojov, mlynov, kladiek, rumpálov a skrutiek,
-vyrobili sa tlakové čerpadlá a pumpy – zostrojila sa jednoduchá prúdová parná turbína.
-Tiež sa prevzala egyptská výroba fúkaného skla,
-Vzájomné ovplyvňovanie vedy a techniky bránila pohŕdanie fyzickou prácou – ručná práca bola degradovaná, vykonávali ju hlavne otroci.
-Taktiež aj slobodní remeselníci boli spoločensky menejcenní
-Dosiahnutý technický pokrok však nepomáhal vôbec, pretože nebol odbyt tovaru.
Staviteľstvo
-Budovali sa monumentálne (mohutné a veľkolepé) stavby – architektúra sa stala váženým občianskym povolaním,
-Verejné budovy sa vyvinuli zo základnej stavby, ktorou bol drevený obytný dom s jednou obdĺžnikovou miestnosťou a s otvorenou predsieňou podopretou stĺpmi.
-Toto rozdelenie prevzali aj grécke chrámy, ktoré neboli zhromaždiskom veriacich, ale iba príbytkom božstva, pretože obrady sa konali pri oltári pred chrámom.
Stavali sa: a) z dreva, b) sušených tehál, c) z kameňa, d) vápenca a z mramoru
Kamenné stĺpy stáli na oboch koncoch stavby a neskôr obkolesovali celý chrám
Slohové rozdiely – v odlišnej úprave stĺpov, ich hlavíc a kamennej hradby, ktorá spočívala na stĺpoch a niesla strechu.
Dórsky sloh
-vyznačoval sa silnými ostro žliabkovanými stĺpmi, ktoré sa končili dvojdielnou hlavicou, zrezaným kotúčom a štvorcovou doskou,
-na stĺpoch ležala hrada, na nej vlys zložený z obdĺžnikových polí (metóp), ktoré sa oddeľovali užšími poľami s tromi zvislými žliabkami (triglyfmi)
-nad hradbou sa dvíhala hlavná rímsa a trojuholníkový štít so strechou
Iónsky sloh
-mal plytko žliabkované stĺpy zakončené dvojitým závitom (volútou),
-na stĺpoch ležala trojdielna hrada, ktorá prečnievala a súvislý vlys buď bol prázdny alebo zdobený rieliefom (polovypuklý obraz),
Korintský sloh
stĺpy boli zakončené bohatou a zložitou kvetinovou výzdobou.
Sochárstvo
-stavby chrámov pre božstvá (ochraňovali mestský štát) – stavali ich tyrani
-chrámové staviteľstvo – aténska akropola (hradná výšina), akropola v Pergamome na nej stál palác vládcu, kasárne, divadlo a knižnica
-v druhej polovici 5. st. p. n. l. – plánovitá výstavba miest (pravidelné štvoruholníkové námestie obkľučovalo ulice križujúce sa v pravom uhle – šachovnicový pôdorys.
Maliarstvo
Staviteľ architekt – spoločensky významné postavenie
Výtvarní umelci – rovnako ako remeselníci
- výtvarné umenie úzko súviselo s remeselnou výrobou
Maliarstvo – nástenné - tabuľové
-pôvodne nepoznalo perspektívu a stavalo osoby nad seba,
-neskôr si osvojilo perspektívu – zobrazený predmet bol považovaný za skutočný (iluzívne maliarstvo)
-výtvory gréckeho maliarstva poznáme iba z opisov a neskorších mozaikových kópií (napodobenín obrazov, zložených z farebných kamienkov), pretože maliarsky materiál nebol trvanlivý,
-predstava o gréckom maliarstve – maľby na vázach (vývoj maľby od začiatkov v predhistorickej dobe až po jej vyvrcholenie)
-aténske vázy – ich dokonalosť tvarov a krása (vývozný predmet Egypt, južné Rusko a Taliansko)
-obrazy na vázach – čierna farba na hnedom pozadí
-neskôr červená na čiernom
-podobne sa ozdobovali aj amfory, dvojuché guľaté nádoby – (uchovávanie vína a oleja).
Literatúra
-súvisí so zdokonalením písma
-pridávali ku staršiemu abecednému písmu samohlásky – umožnili vyjadriť zvuky a jemné odtiene hovoreného jazyka
Najstaršie pamiatky:
-obdobie rozhľadu rodového zriadenia a vlády rodovej aristokracie
-z ľudovej poézie a zo slovesného rozprávania aj ostatných egejských kmeňov – epické básnictvo (Iliada – obliehanie Tróje, Odysea – blúdna púť pri návrate do Tróje)
Báseň – O pôvode bohov – 7. st. p. n. l. – Hesiodos (opisuje tuná vznik sveta a najmä rodopisy)
Lyrické básnictvo
námetom boli politické udalosti-boj proti vonkajším nepriateľom, zápas o moc v štáte, oslavy víťazov
V atletických hrách, opisovanie osobných citov a nálad
-rozkvet nastal v 7. – 5. st. p. n. l. – poetka Sapfó (skladala sólové piesne)- Pindaros (autor zborových piesní sprevádzajúcich aj tancom)
Dráma
-vznikla z obradov a piesní vykonávaných na oslavu boha Dionýza (zosobňoval plodivú zemskú silu)
-divadlá –medzi zborom a prvým spevákom vzniká rozhovor (dialóg)
-divadelné hry sa hrali počas sviatkov v divadlách.
-Divadelné hľadisko sa stavalo do polkruhu na svahu vhodného kopca (amfiteáter), naprostriedku bol obetný oltár – stál tam zbor a vyvýšené javisko, kde vystupovali herci
-Grécku drámu preslávili – Aischylos, Sofokles a Euripides.
-Grécka komédia – Aristofanes
Dejepisectvo
-Dejepisné diela zostávajú súčasťou krásnej literatúry
-Zreteľne to vidieť – Herodotos – grécko-perzské vojny
Tukydides – písal dejiny peloponézskej vojny
-jeho dielo je vrcholom gréckeho ale aj starovekého dejepisectva
Filozofia
-poznatky o prírode i spoločnosti a o človeku
-delí sa: a) materialistická (Epikuros, Herakleitos, Demokritos), b) idealistická (Sokrates, Platón, Aristoteles)
Idealistickí stoici – nazývali sa podľa aténskeho stĺporadia, kde bola ich škola – vychádzali z jednotnej božskej duše (janteizmu)
Veda - spočiatku boli jej poznatky okrem matematiky, astronómie a lekárstva súčasťou filozofie
Pytagoras – rozvoj matematiky, Hippokrates – rozvoj lekárstva, Aristoteles – zásluha o vyčlenenie jednotlivých vied (jeho školu Lýceu – predchodca výskumného ústavu)
-veda sa dostáva do kontaktu s východnými štátmi
-Alexandria – múzeum – prvý výskumný ústav
- knižnice, zbierky, hvezdáreň – vedeckú prózu mali uľahčovať!
Náučná literatúra a veda
Bola písaná zväčša po latinsky – celkom sa nevymanila z cirkevného vplyvu,
Cieľom doby bolo – upevniť kresťanskú vieroúku, odôvodniť ju rozumom, antickou hlavne aristotelovskou filozofiou,
Teologické tvrdenia – boli vysvetľované uvádzaním dôvodov a proti dôvodov – dôkazy sa robili na základe logickej úvahy a biblických výrokov alebo Aristotelových, pričom sa o nich nesmelo pochybovať.
Tento smer stredovekej filozofie nazývame scholastika
Neskúmala okolitú realitu, opierala sa o cirkevné tvrdenia, z nich vyvodzovala konkrétne závery,
Veda v tomto období nepokročila, obmedzovala sa na štúdium kníh, z ktorých zostavovala súbory vtedajšieho poznania (encyklopédie) a na určené dišputácie.
Univerzity
-Mali poskytovať poznanie a vedomostí,
-Vznikali od 12. st. ako určité celkové združenia učiteľov a žiakov, ktoré bývali spoločne v kolégiách a podliehali dozoru biskupov alebo arcibiskupov
-Scholastická filozofia a latinčina ako vyučujúci jazyk – dali univerzitám medzinárodný ráz, odstránili národnostné rozdiely,
-Univerzita sa delila na fakulty, základná bola artistická filozofická fakulta, učilo sa na nej 7 slobodných umení
-Prvé tri predmety (trívium) boli latinská gramatika, rétorika, logika
-Potom nasledovali štyri predmety (kvadrúvium) aritmetika, geometria, astronómia, hudba.
-Vyučovanie tvorili prednášky a dišputácie, kníh bolo málo,
-Poslucháč, ktorý získal vzdelanie na artistickej fakulte mal udelenú hodnosť bohalúra a mohol pokračovať v štúdiu na ďalších fakultách právnickej, lekárskej a teologickej – považovala sa za najvyššiu.
-keď poslucháč skončil štúdium – stal sa majstrom alebo doktorom – mal právo samostatne prednášať, na čele univerzity stál rektor, na čele fakúlt stáli dekani.
-Prvé univerzity vznikli v Taliansku – Bologni – vynikala štúdiom rímskeho práva, - v Padove – bola slávna lekárska fakulta
- Sorbonna – bola slávna štúdiom teológie
- najstaršia stredoeurópska univerzita – Praha (Karol IV. r. 1348)
-potom vznikli ďalšie – Krakowe, vo Viedni a v Lipsku.
Rytierska a dvorská kultúra
-v období rozvinutého feudalizmu sa najvýraznejšie zmenil spôsob života svetských feudálov,
-peňažné hospodárstvo umožnilo feudálom odsťahovať sa z vidieckych majerov na nedostupné hrady – kde žili celkom odlišne ako doposiaľ.
-Na križiackych výpravách poznali iný prepychový spôsob života, snažili sa to napodobniť,
-Tvorili osobitný medzinárodný stav – rytierstvo – združoval statočných bojovníkov, podľa určitých pravidiel,
-Ak sa chcel stať šľachtic rytierom – musel sa vyznamenať – statočnosťou, zbožnosťou, vernosťou lénnemu pánovi, vybraným spoločenským správaním, úctou a dvornosťou k paniam.
-Rytieri opovrhovali prácou, zmysel života videli v boji prípadne v hrách – rytierske turnaje.
-Najintenzívnejšie sa rozvíjal nový životný štýl na panovníckych dvoroch
-Dvorská kultúra – sa vyznačovala zjemneným prostredím, potrebovala aj umelecké diela, podnecovala domácu tvorbu, lákala aj cudzích umelcov
-táto kultúra ovplyvňovala v rôznej miere mestskú vzdelanosť, ktorá zas prenikala na vidiek, spájala sa tak s ľudovou tvorivosťou.
Rím – charakteristika obdobia a myslenia, miesto umenia v spoločnosti a vo výchove
Druhou oblasťou, kde došla k najväčšiemu rozmachu – zároveň však i k pádu antického otroctva – Rímska ríša.
Oblasť, kde sa nachádza: Apeninský poloostrov, ktorý obmýva Stredozemné more –
-od severu ho oddeľuje ťažko schodný hrebeň Álp
-celým poloostrovom – horské pásmo Apenín
-pozdĺž západného úbočia horstva – úrodné roviny
-morské pobrežie je členité – rozvoj námornej plavby
-priaznivé prírodné podmienky – z Itálie sa stala poľnohospodárska krajina
-horské svahy – poskytovali dobytku pastvu
-úrodné nížiny – 3x žatva za rok
Poľnohospodárstvo – pestovanie obilia, rozvoj ovocinárstva, vysádzanie viniča a olív.
Osídlenie Itálie
-najstaršie obyvateľstvo Itálie bolo podmaňované do zač. 2. tisíc. p. n. l. rozličnými kmeňmi – mali názov Italikovia.
-V 10. St. p. n. l. – tuná prenikli Etruskovia
-V 5. St. p. n. l. – Galovia (Kelti) – podľa nich dostala úrodná nížina Pádu názov Galia Predalpská
-Usadené kmene – najvyspelejší boli Gréci a Etruskovia
Pôvod Etruskov
Azda pochádzali z egejsko-maloázijského ľudu
Kultúrne dedičstvo rozmnožovali novými poznatkami – u Grékov poznali abecedu, ich jazyk sa dodnes nepodarilo rozlúštiť
Činnosť – zaoberali sa poľnohospodárstvom, remeselnou výrobu a moreplavectvom.
-Pôdu získavali odvodňovaním močarísk
-Používali vo veľkej miere prácu otrokov
-Vyrábali kovové zbrane, hlinené nádoby, umelecké predmety
-Ich oblasť sa postupne rozpadala na jednotlivé mestské štáty – tuná stavali budovy, chrámy, hrobky, hradby z kameňa a tehál – pri nich používali klenby a oblúky.
Etruské výtvarníctvo
-Používalo pálenú hlinu (terakotu) nielen pre drobné sošky (plastiku) ale aj pre monumentálne sochy, súsošie a reliéfy.
Pád etruskej moci (vnútorné spoločenské rozpory) umožnil rozvoj Latinov (územie v strede poloostrova)
Latium
-Bol to kroj chudobných pastierov
-Z malých osád rozložených na pahorkoch okolo rieky Tiberu vznik v 7. – 6. St. p. n. l. mesto Rím (753 p. n. l.)
-Zjednoteným mestom sa stal okolo r. 575 p. n. l.
Rímske obyvateľstvo sa zaoberalo – pastierstvom - poľnohospodárstvom
- remeslom,
-nástup súkromného vlastníctva – rozpad rodeného zriadenia – diferenciácia a majetkové rozdiely u obyvateľstva
-najväčší vlastníci pozemkov – patricijovia – boli plnoprávni príslušníci obce – pod ich ochranu sa dávali nemajetní – boli priamo závislí – povinne vykonávali rozličnú prácu – tak vznikol právny vzťah medzi patrónom (ochrancom) a klientom (chránencom)
-prisťahovalci a príslušníci nepatricijských rodov boli plebejci (boli osobne slobodní ak nemali práva)
-Obyvateľstvo sa delilo – nie podľa rodov, ale podľa majetku
-Slobodní Rímania – delení do 5 tried – zaobstarávali sa za vlastné peniaze vojenskú výzbroj a postaviť určitý počet stotín (centúrií)
-Centuriálny snem – každá centúria mala 1 hlas
Obdobie Rímskej republiky
Zriadenie republiky:
-Posledný kráľ bol vyhnaný
-Rím – patricijská republika (r. 509 p. n. l.)
-Na jej čele stoja dvaja konzuli
-Boli volení na 1 rok z patricijských rodov
-Konzuli – boli rovnoprávni, mohli zakročiť jeden proti druhému, vo výkone úradu sa striedali každý mesiac (malo sa tak zamedziť samovláde)
-V období vojnového nebezpečenstva – senát zveril vládu jednému diktátorovi (na pol roka)
-Plebejci – nemali na správu republiky vplyv (nemali možnosť získať primeraný podiel zo štátnej pôdy)
-Bez plebejcov sa nemohli ubrániť Etruskom, preto plebejci začali proti patricijom boj o politické práva – vynútili si tak zriadenie vlastného snemu, s vlastnými úradníkmi tribúnami ľudu, boli nedotknuteľní, chránili plebejcov
-V polovici 5. st. p. n. l. – plebejci si vymohli spísanie zákonov, vystavili ich na 12 tabuliach na rímskom námestí
-Zrovnoprávnenie plebejcov s patricijmi – plnoprávni rímski občania, ale neodstránili sa 1) majetkové, 2) spoločenské rozdiely
-Iba bohatí plebejci sa mohli uchádzať o úrad
-Bohatí plebejci splývali s patricijmi v novú politicky a hospodársky nadradenú vrstvu – úradnícku šľachtu nobilitu.
-Boj o pôdu v Itálii – zapríčinil zrážky medzi kmeňmi, ktoré sa živili roľníctvom a pastierstvom, cez celé 5. st. p. n. l. bojovali Rimania a Etruskovia za svoju nezávislosť, okolo roku 290 p. n. l. sa stal Rím mestským štátom (ovládol strednú Itáliu od rieky Arno až k Neapolu)
-Rímsky mestský štát sa skladal z vlastného rímskeho územia, potom z kolónií t. j. samosprávnych miest – založili ich rímski občania v podmanených oblastiach a z územia spojencov.
Vznik rímskej svetovej ríše
-Po ovládnutí Itálie – poľnohospodárska pôda – lákala Rimanov na Sicíliu – o tento bohatý a úrodný ostrov sa delili grécke mestá s Kartágom
Kartágo – fenická kolónia – stala sa pánom celého západného Stredomoria.
Územie Kartága – mala silné loďstvo a dobré žoldnierske vojská – ovládala fenické osady na severoafrickom pobreží, domorodé kmene, západnú časť Sicílie, Sardínie, Korziku, menšie ostrovy a JV brehy Hispánie (Španielsko)
Základom bohatstva – vyspelé poľnohospodárstvo založené na práci otrokov – sprostredkovateľský obchod.
Rímska kultúra
Nebola pôvodná a samostatná, prijali a prispôsobovali si grécku kultúru – toto ľahké osvojenie zapríčinilo – že sa kultúra nestala majetkom všetkého ľudu, obmedzovala sa na vrstvu boháčov.
Rímska technika
-Remeselná výroba sa rozvinula v Ríme dosť neskoro, súvisela s poľnohospodárstvom
-Prínos sa prejavil v poľnohospodárstve a staviteľstve
Náradie
-Vidly, hrable, plečky, čakany, záhradnícke žabky – uplatnenie v sadárstve a zeleninárstve
-V staviteľstve používali pálené tehly, maltu, vápno, cement
Rimania uznávali najmä architektúru – za dôstojné povolanie slobodného občana
-U Etruskov poznali Rimania klenbu – budovali mohutné stavby,
-Klenbu používali pri budovaní stôk (kloak) – odvádzali nimi prebytočnú a odpadovú vodu
-Pri stavbe vodovodov (akvaduktov) – nimi privádzali pitnú vodu do miest
-Stavby mostov, dokonale vystavané cesty
-Spojením gréckych stĺpov s klenbami a oblúkmi vzniká nový rímsky sloh – bol ťažší a mohutnejší
-Rimania používali stavebné články, stĺpy a rínky na skrášľovanie nielen vonkajších ale aj vnútorných múrov.
-V mestách sa stavali divadlá, verejné kúpele (športové, spoločenské a kultúrne strediská), cisárske paláce, baziliky slúžiace obchodným a súdnym potrebám, mauzóleá(nádherné hrobky)
-Vznikali mestské štvrte, najmä námestia (fórum) – tuná sa sústreďoval obchod, súdnictvo, vzdelanie, spoločenský život
-Rímske sochárstvo a maliarstvo sa nevyvinulo z remeselnej výroby (ako u Grékov), Rimania čerpali z etruského sochárstva a potom z gréckeho.
-Vládnuca trieda využívala na reprezentáciu 2 druhy sochárstva (hlavne podobizne, portréty)
1)– naväzovali na staré voskové masky predkov (snímali ich z tváre mŕtveho) – v rímskom sochárstve zostal natrvalo,
-rímsky portrét – usiloval sa vystihnúť presnú podobu bez lichotenia, to umožnilo vyjadriť povahu vyobrazenej osoby (realistický až naturalistický portrét)
2)- historický relief – zobrazoval predovšetkým vojenské víťazstvá na víťazných oblúkoch, stĺpoch...
Maliarstvo
-používalo sa na skrášľovanie stavieb, nástenné maľby – mali dekoratívny (ozdobný) ráz – stali sa cenným poučením pre renesančných maliarov.
Literatúra
rímska literatúra nevznikla ako grécka z ľudovej tradície, ale sa vyvíjala pod gréckym vplyvom
najskôr napodobňovali epiku (hlavne prekladmi z gréčtiny), potom samostatnými skladbami
najvýznamnejšie je básnické spracovanie epikurejskej filozofie (Titus Lueretius Curus)
vo svojej práci „O podstate sveta“ – chce ľudí zbaviť strachu pred smrťou, bohmi a ich trestami
v dramatickom básnictve – spracoval grécku komédiu Plautus, jeho diela boli predohrou pre veľkých dramatikov Shakespeara, Moliera
komédie tvoril Tereutius – pridržiaval sa gréckych predlôh
tragédia bola menej obľúbená, divadlo sa nestalo súčasťou denného života, nahradili ho gladiátorské hry, krvavý pohľad na boj o život medzi vycvičenými otrokmi (gladiátormi)
Rímska kultúra – doklad neľudovosti
Dvorské umenie – slúžilo záujmom vládnucej triedy, bolo písané pre vzdelaných ľudí
Vergilius – epická báseň Aeneis – príchod trójskeho hrdinu a praotca rímskeho národu Aenea do Itálie a tým aj rod Augustov
Horálius – lyrické básne, ktoré napodobňovali grécke vzory,
Ovidius – vynikol majstrovským spracovaním bájoslovných námetov a ľúbostných motívov, básnickým zobrazením duševných stavov ženských postáv
Zbierka epických básní Premeny (Metamorfózy) – spracoval rozličné báje.
Náučná literatúra – rečníctvo – súviselo s politickým životom, umožnilo dosiahnuť významné postavenie, bolo osobitným druhom náukovej prózy - Cicero
Dejepisectvo
-Počas republiky sa považovala za službu štátu, za súčasť politickej činnosti, počítalo sa k umeleckej činnosti
-Popri historických záznamoch o krátkych úsekoch zo súčasných dejín (monografie a pamäti) boli to práce, ktoré hovorili o celých dejinách, alebo o dlhších časových obdobiach,
Titus Livius – rímske dejiny
Právnická literatúra starala sa o ochranu majetku vládnucej triedy, bola prínosom náukovej literatúry,
-Rímska aristokracia hľadala životnú oporu vo filozofických spisoch – hlavne stoických – Seneca a Marcus Aurelius
-Zdôrazňovali nevyhnutnosť osudu a mužný postoj k životným pohromám
Náboženstvo
- pôvodne rímske náboženstvo – uctievalo veľa nadprirodzených bytostí (nemali ani názov, ani ľudskú podobu)
-pod vplyvom Grékov zosobnili Rimania svoje božstvá a stotožnili ich s gréckymi
-náboženstvo malo ráz právneho zväzku a príslušníci jedného kňazského zboru pontifikovia boli zároveň znalcami a vykladačmi rímskeho práva
-kňazské zbory lipli na starých kultových formách
-kňazi boli skôr úradníci,
-keď sa zaviedol kult panovníka ako boha, stalo sa rímske náboženstvo povinným štátnym kultom,
-nikoho však neuspokojovalo – rozšírilo sa nové náboženstvo – kresťanstvo
-vzniklo z biedy a túžby chudobných
-utláčaný ľud veril v boha, človeka, umrel a vstal z mŕtvych, jeho viera splývala s názormi nežidovských náboženstiev o sústavnom zápase dobra a zla a o posmrtnom raji – základ vzniku kresťanských obcí
-ľudový kazateľ – Ježiš Kristus
-kresťanstvo sa stalo politickým hnutím, získalo si utláčané masy
-prenieslo zmysel ľudského života do záhrobia, vyzdvihlo utrpenie a nestavalo sa proti zlu.
-Pôvodná demokratická správa s volenými staršími na čele (presbyteri) bola nahradená kňažstvom (klírus) s biskupmi, ktorí reprezentovali určité územné obvody (diecéze)
Vznik stredovekej spoločnosti 5. – 11. storočie (rané obdobie stredoveku)
-Začiatok stredoveku – pád západorímskej ríše r. 476!
-Koniec – r. 1453 – dobytie Konštantínopola Turkami r. 1492 – objavenie Ameriky
Periodizácia: A) Rané obdobie – 6. – 12. st.
B) Rozvinuté obdobie – 12. – ½ 14. st.
C) Neskoré obdobie – od ½ 14. st. – 15. – 16. st.
-Skúma ho historická veda – MEDIEVALISTIKA, pri výskume používa aj metódy iných vedných disciplín: - dejiny výtvarného umenia - dejiny literárnej tvorby - etnológia - antropológia - paleobotanika - archeológia
FEUDUM LÉNO BENEFIEUM – základom feudálnych výrobných vzťahov je feudálne vlastníctvo pôdy a vlastníctvo výrobcu t. j. poddaného, nevoľníka – mal záujem o prácu, odvádzal dávky – príjem z pozemkovej tržby RENTA – robota
- naturálie
- peniaze
-Dedičný prenájom (čo dopestuješ) – poddaný platil za to rentu!
-Dominikál – pôda obhospodarovaná feudálom (pánska pôda)
-Rustikál – pôda prenajatá poddaným – tu sa platí renta
(robotou na 1 dom 52 dní so záprahom, 104 dní ručne resp. prenájmom záprahu – Urbariálny patent, Robotný patent.
-Domény – panstvo, pôda a čo na nej je (Bytčianska doména) aj obyvatelia
-Bonita pôdy = kvalita pôdy
-Rusko – opritčina (pánska pôda – úrodná – Ivan Hrozný IV.)
Franská ríša
-Zjednotenie franských kmeňov CHLODOVIK I. z rodu MEREVEJOVCOV – rozšíril na prelome 5.–6.st. franské panstvo k Pyrenejám (Fr. a Šp.)k švajč. hraniciam
-Úspechy dosiahol krutosťou a tým, že prijal základy katolíckeho kresťanstva
-Po ňom nasleduje DAGOBERT
-Pripojil územie germánskych kmeňov, v r. 630 sa mu nepodarilo zobrať SLOVANOV – bitka pri VOGASTIBURGU so Samom
Štátna správa
-Územie rozdelené na grófstva – na čele stáli baróni (grófi)
-Existovali aj staré germánske kmeňové kniežatstvá na čele s vojvodmi!
-Formuje sa tu vojenská aristokracia – germánske územie vytvorili vrstvou obranní jazdci, ktorých voláme rytieri, tí dostávali léno.
-Provinčná aristokracia – Gália
-Najstarší právny dokument SÁLSKY ZÁKONNÍK (LEX SALICA) zo začiatku 6. st. – súhrn rímskeho a germánskeho zvykového práva
-Dary cirkvi a feudálom znížili majetok franských kráľov-dvorskýh hodnostárov
-Majordómovia – titul sa dedil – Karol Martel – syn Pipina II., r. 732 obrneným jazdectvom zastavil postup Arabov medzi Tours a Poitiers
Pipin III. Mladší Krátky –
-Požiadal pápeža Zachariáša o názor, kto má vládnuť v ríši (skutočný vládca – majordóm)
-Posledný kráľ z rodu Merevejovcov Childerik III. Sa vzdal trónu a nastupuje dynastia Karolovcov
-Pipin III. Venoval Zachariášovi (pápež) územie Longobardov–základ cirkevného pápežského štátu
Karol Veľký
-Nastupuje r. 768, Porazil Longobardov, sev. a stred. Itália – porazil Avarov, tým umožnil Slovanom rozvoj,
-Keď chcel podrobiť aj Slovanov, nepodarilo sa, ale prinútil ich platiť mierovú daň – tribút, Zatlačil Arabov za Pyreneje, rieku EBRO
-R. 800 – ho pápež Lev III. Korunoval za rímskeho cára, korunovácia mala potvrdiť, že svetská moc pochádza z duchovnej
Reformy správy ríše
-Krajina rozdelená na vojensko-hospodárske jednotky – MARKY na čele MARKGRÓF
-Potreba písomnej evidencie – vznik štátnej byrokracie a škôl
-Najväčší učenec Alkuin
-Čítala sa anglická literatúra – Karolínska renesancia
-Zostavené boli učebnice latinskej, gréckej rétoriky
-Napísané teologické spisy s miniatúrami
-Používalo sa nové písmo Karolínska miniskula (malé písmená), z ktorých vznikla latinka!
Ľudovít Pobožný
-Vydal nástupnícky poriadok Ordinatio Inperii (zákon o jednote ríše)
-Nastupuje najstarší syn – nástup po meči
-Rozpad ríše 843 na základe Verdúnskej zmluvy
a) západne od Rýna – Francúzsko – Karol Hollý (románske obyv.)
b) východne od Rýna – Nemecko – Ľudovít Nemec (germánske obyv.)
c) stredná časť _Rýna a severnej Itálie – Lottar I. (cisár)
(galo-románske obyvateľstvo)
Raný stredovek na našom území
Pravlasť Slovanov – obrovské územie v Európe až po Labe a Sálu, horná Volga a za Dneprom, na juhu po Grécko a západný Balkán
Delenie: a) južní Slovania–dolný Dunaj, Balkán, Dalmácia, Istria( Bulharský štát)
b) západní Slovania – územie v strednej Európe (Samova ríša, Veľká Morava – Český štát - Poľský štát - Uhorský štát)
c) východní Slovania – rieka Bugu, Dnester, Dneper, oblasť Donca, horná Volga, na juhu k dolnému Dunaju (Kyjevská Rus)
Slovania a Avari
-6. st. – Slovania aj na území Slovenska, kočovný kmeň Avari narúša ich pokojný život, 250 r. susedstvo Avarov s našimi predkami, (názov Sloveni) –venovali sa výbojom – východná časť Rímskej ríše, v zime – okrádanie Slovanov o zásoby.
-Avari – kočovný spôsob života, žili v jurtách, stanoch, okolo nich opevňovacie násypy – tvar prstenca – hrinky, (tu sústreďovali vojnovú korisť, Sloveni – budovali opevnené hradiská (hradištná doba).
Samova ríša
-hranice nepoznáme, predpoklad – väčšia časť našich krajín, vznikla na zač. 7. storočia – obrana proti Avarom.
-Avari-2/ ½ 6. st. prišli do Ázie, usadili sa v strednom Podunají,
-Odtiaľto podnikali nájazdy na slovanské kmene
-Spojenie slovanských kmeňov – proti Avarom – na čelo kmeňov sa postavil franský kupec – Samo, Avarov porazil, zbavil ich nadvlády, ubránila sa aj proti Franskej ríši.
Raný stredovek na našom území – Veľká Morava
-Zánik Samovej ríše – hospodársky a sociálny vývoj slovanských kmeňov najrýchlejší na Morave a na juhozápadnom Slovensku
-Rozvoj poľnohospodárstva, náleziská železnej rudy poskytovali materiál na výrobu železných výrobkov a zbraní
Mojmír
-Vyhnal nitrianske knieža Pribinu, zmocnil sa jeho územia (r. 833)
-Bol vládcom zjednotených moravských kmeňov, pod svoju moc podriadil aj záp. časť Slovenska
-Šírenie kresťanstva – pomocou franských kňazov, obrad v latinskom jazyku, chceli rozširovať vplyv Východofranskej ríše, (Ľudovít Nemec – predpokladal, že územie je súčasťou jeho záujmovej sféry)
Rastislav
-Synovec Ľudovíta Nemca – chcel, aby ho podporoval – skoro sa však vymanil z franského vplyvu, robil nezávislú politiku,
-Proti Franskej ríši – hľadal trvalú podporu – styky s Byzantskou ríšou
-Prosba – učili a – výklad ľudu viery v zrozumiteľnom jazyku
- s ich pomocou – školené slovanské duchovenstvo
Konštantín a Metod (r. 863)
-Zo Solúna, poznali slovanský jazyk
-Konštantín na základe gréckeho písma zostavil slovanské písmo hlaholiku, zodpovedala slovanskému hláskosloviu, z gréčtiny preložili časť biblie a bohoslužobné knihy,
Staroslovienčina
-Základom bolo juhoslovanské macedónske nárečie, bolo prvým slovanským spisovým jazykom
-Ďalej sa vydali aj právne texty, prvé legendy Konštantínov život, Metodov život
Svätopluk
-Pokojný život na Morave prerušil prevrat, moci sa chopil Svätopluk
-Spory s Východofranskou ríšou, obhájil svoju nezávislosť, uskutočňoval mocenské záujmy, oporu hľadal u rímskeho pápeža, nesúhlasil s Metodovou činnosťou, vznikli spory, napätie medzi slovanskými a franskými duchovnými, po smrti Metoda r. 865 – jeho žiakov z Moravy vyhnal.
-Uchýlili sa v Bulharsku, tu vzniklo nové písmo cyrilika aj nové centrum slovanskej vzdelanosti.
-Po smrti Svätopluka odpor proti ústrednej moci, nový nepriateľ maďarské kmene, r. 906 – Zánik Veľkomoravskej ríše
Stredovek
Charakteristika
-Nové výrobné vzťahy- nové spoločenské zriadenie feudalizmus (feudum – lat. slovný základ = léno)
-Zárodok – už v skorom rímskom impériu
Znaky
-feudálovo vlastníctvo hlav. výr. prostriedku = pôdy!
-vlastníctvo nad poddaným, nevoľníkom (ten na rozdiel od otroka mal záujem o prácu)
-feud. vlastníctvo – realizácia privlastňovania nadpráce a nadvýroby
-odovzdávanie vlastnej práce feudálovi + peňažné dávky
-stály príjem z pozemkovej držby – renta – forma práce (robota)
- forma naturálna
- forma peňažná
-roľník je závislý od pána
-feudalizmu sa neujal všade rovnako ani v rovnakom čase
-zvláštnosť Čína a India - rozhodujúci činiteľ - zavlažovací systém
Ázia, Afrika, Austrália, Amerika – PPS vzťahy
- otrokársky vzťahy
1) raný stredovek – 5. – 11. st.
2) rozvinutý stredovek – 12. – 15. st.
3) neskorý stredovek – 16. – ½ 17. Storočia
Stredovek
-r. 375 – vpád Hunov do Európy
-r. 395 – rozdelenie Rímskej ríše
-r. 476 – najčastejšie používaný dátum zač. stredoveku – zánik západorímskej ríše.
Sťahovanie národov
-Huni – útočnosť – priamo ju pocítili Góti (usadili sa v JV Európe – oblasť pôvodu germánskych kmeňov)
-Usadili sa (Germáni) predtým v Škandinávii, na dolnom Polubí, potom sa usadili v Čiernom
-Delenie – Ostrogóti (východní – Don – Dneper)
-Vizigóti (západní – Dneper (západ)
-Vandali – oblasť Panónie
-Slovania – výskyt nepresných správ, nevieme presne ohraničiť ich pravlasť.
-Výsledky archeológie, jazykovedy – pôvodné sídla (Visla, Dneper)
-6. st. – sťahovanie – stredná a JV Európy
Vznik nových štátov – Franská ríša, Anglický štát, Samova ríša, Francúzsky štát, Veľká Morava, Nemecká ríša, Byzantská ríša, Taliansky štát, Arabská ríša, Český štát, Uhorský štát, Kyjevská Rus, Poľský štát
Stredoveké mestá
-obdobie rozvinutého stredoveku
-prvé doklady o nich vzniku – 11. st., ostatná Európa –12.-13.st.
Obdobie raného stredoveku
-vznikajú ranofeudálne (barbarské štáty)
-územie Západorímskej ríše (vznik štátov)
-Odoakarovo kráľovstvo, Kráľovstvo Vizigótov, Kráľovstvo Ostrogótov
-Kráľovstvo Longobardov, Kráľovstvo Vandalov, Franská ríša
U nás – Marobudovo, Vanniovo, Gepidov, Longobardov
1. slovanský ranofeudálny štát – Samova ríša - Veľkomoravská ríša
-dovtedy kmene a kmeňové spoločenstvá sa začínajú združovať a vytvárajú ranofeudálne štáty a začínajú sa formovať národností.
-Prevláda naturálne hospodárstvo, málo stredovekých miest, ak sú, tak slabé.
Obdobie rozvinutého stredoveku
-Vznik a existencia silných feudálnych štátov (Francúzsko, Anglicko, Nemecká ríša, Rusko, Byzantská ríša, Španielske a Portugalské kráľovstvo)
-Prudký rozvoj stredovekých miest, ich veľká sila (obchod, remeslá, banky, manufaktúry)
-Mestá sú prvkom vo feudálnej spoločnosti, pretože ich spôsob výroby, životu, myslenia nezapadol do feudálnej spoločnosti
-12. – 13. st. vznikli v Talianku prvé manufaktúry, námezdne pracujúci, robotnícka trieda
Obdobie neskorého stredoveku
-vývoj absolutistických štátov (Anglicko, Španielsko, Rusko)
-16. st. – Francúzsko – Ľudovít XIV. – „Štát, to som ja“
-rozklad spoločnosti: 1) začiatok a rozvoj reformačného hnutia, 2) protifeudálne hnutia a povstania
-vrcholí r. 1524-1525 – Nemecká sedliacka vojna
-vo Fr. – povstanie Žakerov
-Husitské hnutie
-U nás - povstanie baníkov r. 1525-1526
-1. víťazná protifeudálna revolúcia – Nizozemská revolúcia, dozrieva Anglická revolúcia
-formujú sa národy – Fr., Angl., Španielsko
Európa v 11. – 15. St. – vznik národných štátov – Španielsko, Svätá rímska ríša národa nemeckého, Rusko
-politickým následkom zámorských objavov – vzostup Portugalska a Španielska (obe krajiny boli prvými koloniálnymi štátmi)
-Španielsko – celé 16. st. – usilovanie sa o nadvládu v Európe
-Od r. 1516 – španielskym kráľom Karol Habsburský (bol vnukom španielskych kráľov – zjednotiteľov – R. Aragónskeho a I. Kastílskej
-Za peniaze Fuggerovcov bol zvolený za cisára
-V Španielsku vládol ako Karol V. – Karol I. – vládol zámorským kolóniam (Nizozemsku, časti Taliansku, Nemecku)
-Sníval o svetovláde katolíckej monarchie
Ciele jeho politiky:
-Násilné zaberanie cudzích území, lúpeže,
-Americké zlato, striebro –-) vedenie dobyvateľských vojen
-Utvoril si vlastné vojsko, pechotu, dostávali veľký plat – najmocnejšia armáda 16. st.
-Drahé kovy – vylepšili postavenie kráľa, obohatili vysokú feudálnu šľachtu, podlomili význam španielskych miest, (trpeli zvýšenými daňami, obmedzovaním samosprávy, vydieračstvom richtárov.)
-Vyvrcholenie nespokojnosti 1520-1521 – povstania mestských obcí – comuneros (komuneri) – pripojila sa aj šľachta, obavu z ľudového protifeudálneho povstania – zrada – povstanie porazené!
-Porážka povstania – hosp. a polit. zničenie špan. miest a podlomenie stavovskej moci
-Karol V. – šľachtu získal tým, že daňové bremeno presunul na mešťanov, roľníkov,
-Šľachtu zamestnal vo vojsku, udeľoval jej zámorské léna, úrady a cirkevné hodnosti,
-Panovník tak vládal zvrchovane – opierala sa o katolícku moc (inkvizícia)
-R. 1479 – zjednotenie Aragónska a Kastílie – dokončenie reconquisty
-R. 1492 – utvorenie podmienok pre moc v Španielsku,
F. Aragónsky + I. Kastílska – centralizačné úsilie – opora miest
Svätá rímska ríša národa nemeckého
-Západná Európa – vznik jednotných národných štátov + pevná kráľovská moc.
Nemecko
-Pretrváva hlboká feudálna roztrieštenosť, hoci hospodársky + sociálne vôbec nezaostávalo
-Hlavná prekážka zjednocovania – mocenský zápas cisárstva + pápežstva – cieľ – nadvláda v Európe + expanzívna zahraničná politika,
-Nemeckí cisári – upevňujú svoju moc výbojmi v Taliansku
-Nemecké kniežatá – vojenská expanzia voči polabským a pobaltským Slovanom (zámienka – šírenie kresťanstva – o pol. 12. st. – krvavou cestou
-V tejto snahe pokračovali i rytierske rády – do 13. st. ovládli pobrežie Baltského mora od ústia Visly až po Fínsky záliv – vznik križiackeho štátu
-Tak, kde sa nem. výbojom stavala do cesty silná štátna moc, tam prenikali nem. kupci, remeselníci i roľníci–hľadali lepšie podmienky pre svoju existenciu
-Zaľudnili a skultivovali spustošené a neobývané oblasti– nemecká kolonizácia
-Nemecké prenikanie na východ – podpora severonemeckých miest, tieto sa spojili a utvorili spolok obchodných miest tzv. hanzu.
-Bohatnutie hanzy – obchod medzi západnou a východnou Európou
-13. st. – Nemecko – víťazstvo feudálnej rozdrobenosti (partikularizmus)
- ríšske kniežatá – neobmedzení vládcovia na svojich územiach
Rusko
-pastierske mongolské kmene – stepi vnútornej Ázie – 13. st. – zjednotenie
-Mongolský kmeň – Tatári –na ich čele stál Temudžin (Džingischán)
- výboje – Ázia a neskôr východná Európa
- Kalce r. 1223 – porážka ruských kniežat
- Tatári sa odstali až do Sliezska,na Moravu a do Uhorska r. 1241
- Tatári najsilnejšie doliehali na Rusko (vtedy ešte rozdrobené kniežatstvá)
- ruské kniežatstvá si zachovali svoju samostatnosť – Zlatej horde odvádzali dane! (zužovalo ich odvliekanie obyvateľstva do otroctva)
-Jadrom zjednocovacieho procesu – moskovské kniežatstvo
-Veľkoknieža Dimitrij (1359-1389) – otvorene bojoval proti Tatárom, bitka na Dene r. 1380 – porážka Tatárov
-Ivan III. (1462-1505) –
-Ovládol ďalšie kniežatstvá, dokončil oslobodenie Ruska r. 1480 odmietol platiť dane Zlatej horde
-Získal moc, používal titul vládca (gosudur)
-Rusko získalo základ jednotného štátu
Martin Luther – životopis
Martin Luther nepribil svojich 95 téz kladivom na bránu zámockého kostola vo Wittenbergu, ako sa to roky učili v dejepise. Väčšina jeho životopiscov považuje toto tvrdenie za legendu. Všetci sa však zhodli v tom, že obraz kladiva hlučne búšiaceho na bránu kostola sa viac než čokoľvek iné stal symbolom reformácie. Martin Luther bol nemecký reformátor, zakladateľ nemeckého protestantizmu, teológ a filozof.
Martin Luder (sám sa neskôr premenoval na Luthera), mal starostlivo dané, čím mal v živote byť. Zámožný otec vysnil nadanému študentovi život váženého právnika a poskytol mu náležité vzdelanie na uznávanej univerzite v Erfurte. Namiesto práva však išiel študovať teológiu a pohodlný život právnika vymenil za život augustiánskeho mnícha. Deň začínal o tretej ráno a bol to náročný kolotoč - pôst, modlitby a práca. Žil životom askéta a predsa sa stále cítil ako hriešnik pred Bohom. Odpovede na svoje otázky hľadal v Biblii. Nielen ako mních, ale aj neskôr ako profesor na wittenberskej univerzite.
Po rokoch hľadania svoju odpoveď našiel – údajne vo veži wittenberského kláštora: ospravedlnenie pred Bohom môže človek dosiahnuť iba vierou, nie skutkami. Toto poznanie prišlo v búrlivých časoch. Cirkev v tom období znamenala predovšetkým zdroj príjmov. Stále potrebovala peniaze, ktoré pápež investoval do rozsiahlych stavebných projektov či do luxusného života na dvore. Pohoršenie vzbudzovali nákladné vojenské výpravy a nové a nové poplatky.
Rozmáhajúcim sa zdrojom príjmov sa stal obchod s odpustkami, ktorý sa nie náhodou stal rozhodujúcou pohnútkou vzniku reformácie, teda obnovy cirkvi a obmedzenia vplyvu rímskej cirkvi.
Roku 1517 dotiahol tento biznis do dokonalosti dominikán Johann Tetzel. Luther bol vtedy kazateľom a s nevôľou sledoval, ako ľudia namiesto na spoveď chodia do mesta kúpiť si odpustky. Nedokázal sa prizerať, ako Tetzel predáva odpustky trestov za spáchanie hriechov zomrelých či dokonca za vlastné budúce hriechy.
Nemorálnosť tohto obchodovania ho podnietila napísať 95 téz. Napísal ich 31. októbra 1517. Nepribil ich na bránu kostola a nezamýšľal rozpútať nimi verejnú diskusiu. Priložil ich v liste svojim nadriadeným, pretože dúfal, že sa mu podarí tento stav napraviť. Tézy mali obrovský ohlas. Luther sám bol presvedčený, že cirkev obhajuje, ale v skutočnosti len uvoľnil dlho zadržiavanú lavínu nespokojnosti s jej pôsobením.
Odpoveď z Ríma na seba nenechala dlho čakať – proti Lutherovi sa začal kacírsky proces. Silnejúci tlak zo strany cirkvi ho donútil vypracovať si vlastnú teológiu – v „hlavných reformátorských spisoch“ z roku 1520. Až teraz sa Luther definitívne rozišiel so stredovekou cirkvou, čo aj verejne demonštroval, keď spálil pápežskú bulu, ktorou ho pápež vyobcoval z cirkvi a uvrhol do kliatby.
Na ríšskom sneme vo Wormse o rok neskôr odmietol svoje tézy odvolať, kým mu ich na základe Písma svätého a rozumových dôvodov niekto nevyvráti. Tým si podpísal rozsudok a pred osudom Jána Husa ho zachránilo niekoľko vplyvných kniežat, ktoré chceli Luthera využiť, aby oslabili moc Ríma v Nemecku. Ukryli ho na hrade Wartburg.
Tu sa pustil do prekladu biblie. Za necelých jedenásť týždňov preklad z gréčtiny do nemčiny dokončil, čím položil základy spisovnej nemčiny. Reformátorské myšlienky sa medzitým začali presadzovať v praxi a z Wittenbergu sa stalo centrum reformácie. Demonštratívne sa oženili traja kňazi, svätá omša bola reformovaná. Keď vypukli pod vplyvom radikálnych reformátorských síl nepokoje, mohol sa Luther vrátiť. Pochopil, že niektoré jeho požiadavky sa vysvetľujú inak a snažil sa radikálny tón zmierňovať.
Lutherova sláva začala postupne zapadať. Veľké sympatie stratil počas sedliackej vojny v rokoch 1524-1525, keď roľníkov obvinil, že svojím počínaním ohrozujú evanjelium. Za manželku si zobral bývalú mníšku Katarínu de Bora. Ku koncu svojho života Luther chorľavel a veľmi ho vzala smrť jedného z jeho šiestich detí, dcéry Magdalény. V tých rokoch sa veľmi zhoršil aj jeho vzťah k Židom. Zomrel 18. Februára 1546 v rodnom Eislebene.
Habsburská monarchia, podmienky pre rozvoj slovenského a českého národného obrodenia
-Okolie zmien – 40-te roky 18.st.– R-U–prekonáva dôležité zmeny – dosah pre všetky krajiny,
-Prejavy zmien – R-U a jej postavenie v Európe, v zahraničných vzťahoch, výrazne však vo vnútorných pomeroch,
-Korene zmien – zložitý domáci a európsky vývin
a) ekonomický, b) spoločenský, c) ideový, d) mocensko-politický
-Spojenie s prechodom od feudalizmu ku kapitalizmu
-Mocenské záujmy štátov západnej a strednej Európy sa stretávajú so zaostalosťou a slabosťou habsburského panstva.
-Vojny o „rakúske dedičstvo“ – Prusko, Bavorsko, Sasko, Francúzsko, Španielsko – neuznali zákon o dedičnosti habsb. krajín v ženskej vetve – pragmatická sankcia – vystupujú proti Márii Terézii
-Nárokujú si svoj podiel „z rakúskeho dedičstva“ (1740-1780)
-Prusko – obsadilo Sliezsko, bavorsko-francúzske vojská vtrhli do Čiech – hrozí strata dvoch krajín – dobre hospodársky rozvíjajúce sa – zápas sa preťahuje s Pruskom – sedemročná vojna (1756-1763) – strata priemyselného Sliezska!
-Reformy – R-U – nerozvinutá priemyselná výroba – existuje nevoľníctvo
- R-U – nie je schopné čeliť vyvinutým krajinám
-Polovica 18. st. – reformná činnosť – vrchol dosiahla za Jozefa II. (ovplyvnenie – francúzski osvietenci!)
-Cieľ – dosiahnuť všeobecné blaho, bezpečnosť, blahobyt občanov,
- slúžiť rozvoju a upevnenie štátu (štátny utilitarizmus), (podriadenie sa záujmov a potrieb jednotlivcov)
- jednotne a centrálne organizovaný štát neobmedzená
moc panovníka – mala slúžiť občanovi (osvietenský absolutizmus)
- zdroj bohatstva a bezpečnosti štátu – veľké množstvo obyvateľstva (populacionizmus)
-Dôsledky reforiem
-A) otázky národného hospodárstva (uprednostňovali poľnohosp. –základná výrobná oblasť)
-B) otázky mechantilizmu – posilnenie priem. výroby a obchodu
-Reformy oslabili pozície feudálov a cirkvi
Hospodárske a sociálne reformy – mali zlepšiť hmotné postavenie roľ. más,
-Smerovali k uvoľneniu pracovných síl
-Napomáhali rozvoju manufaktúr, aktívneho zahraničného obchodu (rozpor záujmu štátu so záujmami šľachty)
-Uhorsko – urbariálny patent – proti vôli šľachty (upravili sa ním vzťahy medzi šľachtou a poddanými)
-Úprava naturálnych dávok (deviatok, desiatok)
-Bolo zrušené nevoľníctvo – r. 1781 – Čechy !!! r. 1785 – Uhorsko!!!
-Padla pripútanosť roľníka k pôde
Školské reformy – nimi sa upravili vnútroštátne pomery
- obsah vzdelania – potreby štátu (vplyv cirkvi zredukovaný)
Cirkevné reformy – jozefínska – sledovala zvrchovanosť a prospech absolut. štátu, tomu podriadila aj cirkev, zrušil polovicu kláštorov (Jozef II.)
-Tolerančný patent – priznával náboženské slobodu protestantským vyznaniam a pravosláviu,
-Germanizácia – posilnenie nemčiny – centralizovaný štát,uznaná ako úradný jazyk
-Stavovské práva a ich obnovenie – pomery v monarchii sa zhoršujú
-Neúspech – vojna proti Turecku po boku Ruska
-Po Jozefovi II. nastúpil Leopold II. – zmiernil napätie medzi panovníkom a šľachtou, obnovil jej politické práva
-Prenikanie myšlienok VFR – V R-U zavedená cenzúra
1) (r. 1791 – za vlády Františka I.) (zákaz slobodomurárskych a tajných organizácií)
2) utvorenie osobitného policajného ministerstva
-vláda podporovala protirevolučnú propagandu – kazateľnice (úsilie malo tlmiť stupňujúcu sa nespokojnosť)
-porážka Fr.–Rakúsko+Anglicko+Rusko– rozhodujúce politické činitele v Európe,
-Svätá aliancia – Rusko, Prusko, Rakúsko – symbol reakcie, intervenčnej protirevolučnej politiky v Európe
-Metternich – predstaviteľ reakčnej politiky – krajne reakčný kurz!
-Politický režim – opieral sa o rozšírený aparát polície (zastával záujmy šľachty, bankárov)
-Fungovala zásada – „rozdeľuj a panuj“ (Rímske impérium)
Centralizmus, absolutizmus, germanizácia
Katolicizmus – násilná rekatolizácia
-odpor českých stavov – r. 1618 –české stavovské povstanie
-Bitka na Bielej hore –30 ročná vojna (česká šľachta a meštianstvo)
-protihabsburské povstanie uhorskej šľachty, r. 1711 – Salmarský mier – kompromis uhorskej šľachty a Habsburgovcov
Uhorská šľachta
-obhájila svoje výsady (nemusela platiť dane, zachovanie stavovskej ústavy)
-z uvedeného vyplýva – vývoj v habsburskej monarchii – rozdielne pomery v západnej časti a vo východnej časti
-Slovensko – odohrávali sa boje uhorskej šľachty a habsburgovcov – krajina zničená, morové epidémie, zvýšené povinnosti
-Odpor ľudu – zbojníci, vzbury, vysťahovanie na Dolnú zem
-Rozvoj obchodu – príchod cudzích kupcov, naši obchodníci do cudziny (pláteníci, olejkári, drotári)
Habsburská monarchia v období osv. absolutizmu:
-Karol VI. – snaha získať trón pre Máriu Teréziu – pragmatická sankcia
-Vyčerpanie štátnej pokladne
Mária Terézia (1740-1780) – 23 ročná panovníčka
-Pri nástupe na trón zlá hosp. situácia
-Prusko – vojna proti Rakúsku – strata Sliezska (1740-1749)
-Nezískala ho späť ani v 7- ročnej vojne (1756-1763)
-Porážka vo vojnách – dôkaz nutnosť zmeny
-Mária Terézia – osvietenský absolutizmus
-Osvietenstvo – dôvera v ľudský rozum a schopnosti ľudí dobrovoľne sa prispôsobiť potrebným zmenám
- ľudí rozdeľuje majetok, ale vlastnosťami, túžbami a nadaním sú obdarení všetci rovnako.
Reformy:
-Cieľ – obnoviť silu štátu,
- rozvoj hospodárstva – zač. 18. st. prvé manufaktúry
v Čechách – látky, sklenené a porcelánové výrobky.
-Uhorsko: nástup manufaktúrnej výroby neskôr
-Šľachta – nemala záujem – veľké zisky z poľnoh.
-Mešťania – nemali peniaze na podnikanie
-Čechy – bránili neželanej konkurencie (manufaktúrne výrobky lacnejšie)
-R. 1725 – prvá manufaktúra B. Bystrica – textilná
-František Lotrinský – kartúnka – Šaštín
- majolika – Holič
Forgáč – textilka v Holiči
Mária Terézia
-Podporovala rozvoj manuf. výroby v záp. časti monarchie,
-Uhorsko – odbytište pre priem. výrobky zo záp. časti
-Poľnohospodárstvo – najdôležitejšia časť hospodárstva
-Nevoľníctvo – nespokojnosť – poľnoh. zaostávalo
-Cisárske majetky – prenájom pôdy roľníkov minister Ráab – tzv. rabizácia
-Urbár – súpis všetkej pôdy zemepánov – rozdelenie nevoľníkom – presné určenie povinností,
- určená hranica dávok a robôt – nesmeli sa prekročiť,
- poddaný mal právo brániť sa, ľud čakal viac – chýr, že feudáli zatajili výsady, ktoré dala Mária Terézia
-Čechy – neúroda – hladomor – r. 1775 povstanie roľníkov (potlačené armádou)
-Poľnohospodárska osveta – štát snaha riešiť ťažké postavenie roľníkov
-Propagoval striedavý senný postup
-Baníctvo – ťažba drahých a farebných kovov
- použite strelného prachu (r. 1627) – prvýkrát na svete v slovenských baniach
-R. 1721-1722 – Nová Baňa – 1x použitý parný stroj
-Spodná voda zaplavovala bane – záchrana baní
-Matej Kornel Hell – budovanie vodných nádrží pri Banskej Štiavnici – voda poháňala odčerpávacie zariadenia,
-Slovenské rudohorie – otvorenie ťažby železnej rudy
-Baníci – osobne slobodní – mzda – zárodok robotníckej triedy – štrajky,
-Banská Štiavnica – prvá vysoká banícka škola na svete (Banská akadémia) r. 1763
Rozvoj vedy, kultúry a umenia
Osvietenstvo
-Hľadeli na ľudí ako na rozumné bytosti, od prírody obdarené duš. schopnosťami – všetci ľudia majú právo na vzdelanie – školské reformy Márie Terézie – povinná školská dochádzka a) ľudové školy b) technické odborné školy c) univerzity – Trnavská univerzita (r. 1655)
-Postavenie cirkvi – prispôsobila sa modernej dobe, svoje učenie už neobracala proti vedeckým objavom
- zamerala sa na rozvíjanie duševných vlastnosti človeka
-Morálka – štát ju kontroloval v dovtedajších katolíckych školách
-Reforma Ratio educationis – základy št. školstva
-Rozvoj vedy – vlastivedný výskum – Matej Bell, - zemepis – Samuel Mikovíni
-Rozvoj astronómie, histórie, filozofie, práva
-Životný štýl – 18. st. zmena
-Mestá (Bratislava ) – paláce – šľachta
-Vidiek – kaštiele s okrasnými parkami
-Mešťania – pekné domy
-Kultúra – divadla, hudba – Bratislava – Mozart, Haydn, List
-Noviny, časopisy, knihy
Vláda Jozefa II. (1780-1790)
-R. 1781 – zrušenie nevoľníctva v Čechách
-R. 1785 – zrušenie nevoľníctva v Uhorsku
-Odpor šľachty, odvolanie niektorých reforiem
-VFR – vplyv – hnutie – cieľ – odstránenie monarchie – nezískali širokú podporu – sprisahanie uhorských jakobínov
-R. 1794 – reformy – hlavne za života Jozefa II. (otvorenie brány pre kapit. rozvoj spoločnosti.)
Habsburská monarchia, podmienky pre rozvoj slovenského a českého národného obrodenia
Postavenie Uhorska v monarchii – Uhorsko – spustošená krajina
Dôvod:
-obdobie po stavovských povstaniach uhorskej šľachty
-obdobie po posledných zvyškoch tureckého panstva
-magnáti (vysoká šľachta) – v kompromistickom vyrovnaní s habs. monarchiou – snaha zabezpečiť si podmienky pre vplyv v krajine
-Habsburgovci uznali uhorskú feudálno-stavovskú ústavu (zaručovala šľachte politické práva, samostatnosť stavovskú, staré výsady, nezdaniteľnosť)
-Samostatnosť Uhorska – zákon z r. 1723 – pragmatická sankcia (uhorský stavovský snem uznával dedičnosť uhorského trónu aj v ženskej vetve habsb. dynastie!)
-Samostatnosť prispela – (Uhorsko) – k vzrastu politického – stavovsko-nacionálne sebavedomie maďarskej šľachty,
-Postavenie uhorskej šľachty – viedenská absolut. vláda – sa nemieni vzdať centralizačných snáh, aj voči Uhorsku (vznik mocensko-politického zápasu) – medzi Viedňou a uhors. šľachtou,
-Politika šľachty – obrana šľachtických výsad (hlavne oslobodenia od daní)
- toto bremeno nesú poddaní.
-Hlavná bašta feudálno-stavovskej ústavy – stavovský snem (mal zákonodárnu moc, právo schvaľovať dane, počty regrútov, bola tu stoličná samospráva – reprezentantov volí stoličná šľachta – tzv. reštavrácie (každé 3 roky!)
-Zvolávať a rozpúšťať snem mal panovník!
-Odpor šľachty – zdanenie (Jozef II. to navrhol ako panovník) (hospodárska politika Viedne proti Uhorsku)
-Proti šľachte zakročil aj vojensky
-Protest proti zavedeniu nemčiny miesto latinčiny (ako úradného jazyka)
-Zlý dosah mala colná politika viedenskej vlády voči Uhorsku
-Ostrá situácia – odpor proti centralizačným a germanizač. snahám rakúskeho absolutizmu, snaha o nezávislé Uhorsko – spojenie aj s Pruskom! (záruka – nová uhorská ústava)
-Pojem „uhorská sloboda - triedne záujmy šľachty
-Rozpory vo vnútri šľachty – magnáti – hmotne aj spoločensky sú zabezpečení – rozsiahle latifundie, vysoké úrady (dosadzoval ich do nich dvor)!
-Stredná šľachta – nemala veľké majetky – uplatnenie v stoličných úradoch (samostatné povolania...)
-Nízka šľachta (zemani) – živorili na drobných gazdovstvách,
-Stredná šľachta – zdroj odporu proti Viedni, sila, ktorá bojuje za nezávislé Uhorsko
-(r. 1790 – r.1791) – Uhorský snem – kompromis medzi dvorom a uhorskou šľachtou – uznanie nezávislého Uhorska
-jazyková otázka – problém, ktorý sa dostal na snem, (zavedenie maďarčiny ako úradného jazyka)
-dokonca ako jazyk, ktorým sa rokovalo na sneme
-proti tomu vystúpili Srbi, Chorváti – podporovala ich Viedeň (tým tento návrh maďarských vyslancov padol)
-maďarčina – povinný školský predmet – podporovalo sa postavenie maďarského jazyka, na úkor nemaďarských
-ohlas UFR na území Uhorska – spojenectvo medzi dynastiou a uhors. feudálmi – odhalenie r. 1794 tajného hnutia tzv. uhorských jakobínov na čele Ignác Martinovič.
-Hnutie sa opieralo: a) Spoločnosť reformátorov b) Spoločnosť slobody
-Cieľ: odstránenie – kráľovstva - feudálov - cirkevná reakcia
-Politický cieľ: nezávislé Uhorsko ako federatívna republika!
-Vodcovia popravení – tvrdý policajný režim
-Rokovania snemu od r. 1825 – opozičný ale aj reformný prúd hnutia maď. strednej šľachty
-Cieľ – zápas o nezávislé Uhorsko, riešenie národnostnej otázky!
-Prvé kroky – reformné návrhy 39-té roky 19. st. – oblasť hospodárska
-Odsudzovali politiku Viedne, násilnú maďarizáciu
-Reformná a radikálna politika – 40-té r. 19. st. Ľ. Kossuth – vychádzal z liberalizmu – smeroval proti absol. despotizmu, chcel zabezpečiť občianske práva – ústavou!
-Jej snahy sú obmedzené– chce si zadovážiť postavenie rozhodujúceho činiteľa,
-Mala vlastnú koncepciu–samostatný,nacionálne jednotný uhorský(maďarský) štát
-Zásada – jeden štát, jeden národ, jeden jazyk
-K poddanskej otázke pristupujú veľmi povrchne
-Ich politický program – „vyhlásenie opozície“ zostavili až v podvečer revolúcie (r.1847) – veľký tlak vyostrenej spoloč. Situácie.
Pravek
Časová priamka
Pravek Starovek Stredovek Novovek Súčasnosť
2,5 mil 3,300 0 476 1492 1918
Pravek – doba kamenná sa delí na:
staršiu dobu kamennú – paleolit
strednú dobu kamennú – mezoit
mladšiu dobu kamennú – neolit
chalkolit /európa eneolit/
Život v paleolite a mezoite – prisvojovacie hospodárstvo – lov a zber. Obydlia – jaskyňa, skalné diery, chatrče. Poznal oheň. Nástroje vyrábal z kameňa, dreva a kosti. Bola prirodzená deľba práce medzi mužom a ženou. Začiatok rodovej spoločnosti – matriarchát. V mladšom paleolite osídlil Homo sapiens sapiens celú zemeguľu. Vznikli počiatky umenia, sošky, kresby v jaskyniach, používali už lúk, šíp a oštep.
Život v neolite – vznikom poľnohospodárstva, chov domácich zvierat, vzniklo produktívne hospodárstvo. Usadlý spôsob života. Nástroje boli kamenné, dokonalejšie, boli brúsené, hladené, mali drevené násady. Vznik prvého remesla – hrnčiarstvo. Rástol počet obyvateľstva v dôsledku lepších životných podmienok, pribúdalo oveľa viac obyvateľstva, čo nazývame populačná explózia.
Chalkolit - /eneloit – Európa/ doba kovov – vznik v 7. storočí pr.Kr. – Predná Ázia. Vznik remesiel – kovové výrobky. Vzniká prvá spoločenská deľba práce medzi roľníkmi a remeselníkmi, vznik výmenného obchodu, vznik majetkovej nerovnosti, bolo vynájdené koleso, metalurgia kovov. Viaceré krajiny Blízkeho Východu vstúpili do staroveku. Vzrastá úloha muža – patriarchát. Nastáva spájanie rodov do kmeňov a vznik prvých štátov.
Slovensko v praveku
Doba kamenná – človek osídlil Slovensko asi 250 rokov pr. Kr., to znamená už v paleolite. Najvýznamnejšie nálezy z doby kamennej sú odliatok mozgu neandertálskeho človeka z Gánoviec pri Poprade a soška Venuše z Moravian má 22.800 rokov /je z mamutoviny/. Našli sa aj mnohé kamenné nástroje, napr. v Bojniciach.
Eneolit – v našich dejinách sa delí na:
dobu bronzovú – 2000 -700 rokov pr.Kr. Obývali naše územia viaceré kmene. Významný bol ľud mohylový a ľud lužický. Vznikali remeselnícke osady – hradiská /Straník, Hradisko v Závodí Žiline/.
doba železná – 700 rokov pr.Kr. – 1. storočie po Kristovi. Naše územie obývali hlavne Kelti. Budovali opevnené mestá oppida /Bratislava, Havránok nad Liptovskou Marou/, používali strieborné mince. Obývali veľké územie Európy ale nevytvorili ríšu. Vynašli mnoho nástrojov napr. kladivo, krompáč, hrable, pílku, kliešte, pilník.....
doba rímska – 1.-5. stor. po Kr. Príchod germánskych kmeňov – Markomani a Kvádi, Keltov vytlačili alebo s nimi splynuli. Útočili na Rímsku ríšu. Rimania postavili hranicu na Dunaji – Limes Romanus. Bojovali s nimi aj na našom území, dôkaz nápis na trenčianskej skale z roku 179. V roku 375 vpadli do Karpatskej kotliny Húni, spôsobili sťahovanie národov, najväčší úspech mali v 5. stor. pod vedením Atilu Zač. 6.stor. prichádzajú Slovania na naše územie z pravlasti a onedlho aj Avari.
Mladší pravek v strednej a západnej Európe je neskôr ako v krajinách Blízkeho Východu a južnej Európy.
Starovek-/3300 pr.Kr – 476 po Kr./
Vznik písma je začiatok staroveku a zánik Západorímskej ríše koniec staroveku. Najstaršie písomné pamiatku sú z Mezopotámie.
Mezopotámia /medziriečie/ je územie medzi Eufratom a Tigrisom. Najstarší známi obyvatelia boli Sumeri, ktorí založili mestské štáty. Ovládli ich Akkádi, založili 1. ríšu. Po jej rozpade vznikli na tomto území tieto ríše: Starobabylonská, Asýrska, Novobabylonská, v 6. stor. celé územie si podmanili Peržania.
Kultúrny prínos Mezopotámie – vytvorili klínové písmo, najstaršiu literárnu pamiatku Epos o Gilgamešovi, Chamurapiho zákonník, ktorý vytvoril panovník Starobabylonskej ríše, 60-tkovu sústavu, najstaršiu mapu. Vynašli tavenie kovov, koleso, hrnčiarsky kruh.
Hláskové písmo – vytvorili Feničania, malý národ, ale veľmi vyspelý na území dnešného Libanonu.
Staroveký Egypt – vznikol asi v roku 3100 pr. Kr. v údolí dolného toku Nílu. Dejiny sa delia na starú, strednú, novú a neskorú ríšu. Hospodárstvo Egypta bolo založené na zavlažovaní pôdy. Roľníci tvorili väčšinu obyvateľstva. Otrokov bolo málo, boli to vojnoví zajatci. Hlavou štátu bol faraón – kráľ.
Prínos Eypta – vytvorili písmo – hieroglyfy, slnečný kalendár /365 dní/, základy lekárstva, používali aj desiatkovú sústavu. Dodnes sa zachovali významné stavby – pyramídy, chrámy, sochy faraónov, sfingy – telo zvieracie a hlava ľudská. Veľká sfinga v Gíze vyjadruje silu a múdrosť faraóna.
Antické štáty -Antika v preklade znamená staré obdobie. Sú to dejiny starovekého Grécka a Ríma.
Staroveké Grécko – zaberalo juh Balkánskeho polostr., Peloponézsky polostr., ostrovy v Egejskom mori, pobrežie Malej Ázie. Grécko bolo osídlené viacerými kmeňmi, najznámejšie sú Achajci, vytvorili kultúru mykenskú, budovali mestá, rozvíjali remeselnú výrobu – hrnčiarstvo. Kmene Dórov vedeli spracovať železo. Ich obdobie nazývame temným /nemali písmo/. V ďalšom období archaickom sa vytvorili mestské štáty /polis/. Kmene Ionov pestovali vinič, obilie, olivy a zaoberali sa remeslom. Na čele mestského štátu bol basileos /kráľ/. Okrem slobodných občanov boli v nich otroci a cudzinci, ktorí nemali práva.
Grécka kolonizácia – Gréci zakladali obchodné osady /kolónie/ na pobreží Čierneho a Stredozemného mora. Vyvážali remeselnícke výrobky, víno a olivový olej, dovážali obilie a suroviny.
Sparta a Atény – v dejinách Grécka mali rozhodujúce postavenie tieto dva štáty.
Sparta bola na Peloponézskom pol. Sparťania boli dórske kmene, podmanili si Achajcov, ktorí museli na nich pracovať. Venovali len vojenstvu, aby sa mohli brániť, bolo ich málo. Venovali veľkú pozornosť vojenskej výchove. Neduživé deti hádzali do priepasti. Matky vychovávali deti do 6-steho roku. Potom odchádzali do štátnych škôl, výchova bola veľmi prísna. Keď dovŕšili chlapci 20 rokov, nastúpili 10-ročnú vojenskú službu a potom sa stali plnoprávni občania a mohli sa oženiť. Vojakmi boli do 60 rokov. Vybudovali najsilnejšiu armádu.
Atény – nachádzajú sa v kraji Atika, rozvíjali hlavne remeselnú výrobu a obchod. Venovali sa všestrannému rozvoju osobnosti–harmónia telesnej a duševnej krásy–kalokagatia. Boli aj dobrými vojakmi–vojenská príprava bola len 2roky.
Vytvorenie vlády demokracie v Aténach. Zo začiatku vládla rodová aristokracia /vlastníci pôdy/. Nespokojnosť obyvateľstva proti nej využili ctižiadostiví jednotlivci a vytvorili vládu tyránie. Spočiatku podporovali tyrani rozvoj remesiel a obchodu, neskôr vzniká s ich vládou nespokojnosť. Ďalšia forma vlády bola demokracia, jej zakladateľ je Solón, vytvoril prvú ústavu. Najväčší predstaviteľ bol Perikles v 5. stor. pr. Kr. Vytvoril snem, zúčastňovali sa ho všetci slobodní občania nad 20 rokov a tak aktívne sa podieľali na hospodárskom, vojenskom a politickom živote. Najvyšší orgán bol snem. V medzisnemovom období zasadala rada. Nemajetní členovia rady, aby mohli zasadať, dostávali úhradu za stratenú mzdu – diéty.
Klasické obdobie– 5. stor. pred Kr. – rok 338 po Kr. Gréci dosiahli najväčší kultúrny a hospodársky rozmach, ale viedli aj vojny.
Grécko – perzské vojny – začali ich Peržania, ktorí si chceli podmaniť Grécko. Odohrali sa bitky – bitka pri Maratóne - víťazstvo Aténčanov. Vzdialenosť z Maratónu do Atén /42.195 m/ je dĺžka maratónskeho behu, ktorú prebehol posol z Maratónu do Atén, aby ohlásil víťazstvo Aténčanov. Bitka pri Termopylskom priesmyku - Peržania porazili spartské vojská kráľa Leonidasa, bitka pri Salamíne - víťazstvo Aténčanov, bitka pri Platajách - víťazstvo Grékov. Bolo to začiatkom 5. stor. pr. Kr.
Peloponézska vojna – medzi Spartou a Aténami a ich spojencami. Oslabenie gréckych štátov využil kráľ Filip II. Macedónsky a pod zámienkou zjednotenia Grékov získal nad nimi nadvládu. Začína ďalšie obdobie gréckych dejín helenistické, v roku 338 pred Kr. Po smrti Filipa II. nastúpil na trón syn Alexander Macedónsky. Najprv si upevnil vládu doma. Porazil Perzskú ríšu, potom si podmanil Egypt. Privítali ho ako osloboditeľa od perzskej nadvlády. Založil mesto Alexandriu, stala sa strediskom vedy. Zatúžil preniknúť do Indie ale vzrastala nespokojnosť unaveného vojska, preto sa vrátil do Babylonu do hlavného mesta jeho ríše, kde náhle zomiera ako 33 ročný. Po jeho smrti sa Helenistická ríša rozpadla na menšie štáty a v roku 146 pred Kr. sa Grécko stalo súčasťou Rímskej ríše.
Význam gréckej kultúry pri vzniku európskej civilizácie – vytvorili hláskovú abecedu, položili základy vied – logika, fyzika, astronómia, dejepisectvo......, základy divadla, pôsobili tu významní vedci – filozofi – Sokrates, Platon, Aristoteles. Básnik Homer. Vytvorili významnú architektúru – základným znakom sú stĺpy a stĺporadia. Chrámy boli príbytky bohov. Najkrajší súbor chrámov sa zachoval na Akropole v Aténach. Najväčší chrám je Partenom bohyne Atény. Gréci sú autormi sôch, ich dokonalosť nebola prekonaná. Pamiatky maliarstva sa zachovali na vázach. Ďalej stavali amfiteátre, boli milovníci divadelného umenia, divadlo malo výchovný charakter. Sú zakladateľmi olympíjskych hier v roku 776 pr. Kr. Grécka kultúra je kolískou európskej kultúry.
Rímska ríša – sa vyvinula z mestského štátu vytvoreného okolo latinského mesta Róma. Najvýznamnejšie kmene, ktoré sa podieľali na vytvorení ríše boli Latinovia, Etruskovia a grécki kolonisti. Etruskovia poznali písmo, nie je rozlúštené. V staviteľstve používali oblúk a klenbu. Zachovali sa nám po nich pamiatky – hrobky so sarkofágami a sochami mŕtvych na nich, nástenné maľby. Boli dobrí remeselníci. Ovplyvnili rímsku kultúru. Rím založili latinské kmene /povesť Romulus a Rémus/. 1. obdobie rímskych dejín – kráľovstvo /753-510 pr.Kr/, 2. obdobie republika /510-27 pr.Kr/, 3. obdobie cisárstvo /27 pr.Kr.-476 po Kr./. V období republiky výbojmi si podmanili Apeninsky poloostrov a 2. storočí pr. Kr. viedli vojny s Kartágom, Rimania zvíťazili, Kartágo zrovnali so zemou, vytvorili svetovú ríšu – Impérium Romanum v roku 146 pr. Kr.
Rímska spoločnosť v období Republiky – na čele stáli 2 konzuli volení na 1 rok. Senát zostal poradný orgán konzulov a členstvo v ňom bolo doživotné. Spoločnosť tvorili patricijovia – pôvodní obyvatelia Ríma, boli plnoprávni, plebejci – potomkovia prisťahovalcov, neboli plnoprávni. Viedli bol o zrovnoprávnenie – dosiahli úplnú rovnoprávnosť, ich zástupcovia sa volali tribúni ľudu, mali právo veto. Neskôr patricijovia a bohatí plebejci vytvorili novú vládnucu vrstvu nobilitu. Proletári boli slobodní nemajetní občania a poslednú vrstvu tvorili otroci – vojnoví zajatci.
V období republiky vznikla kríza, ktorá viedla k občianskym vojnám, vypuklo aj najväčšie povstanie otrokov – Spartakovo povstanie. Výsledok občianskych vojen bol vznik vlády 3 mužov – 1. a 2. triumvirát. V 1. triumviráte získal vedúce postavenie Caesar, bol zavraždený. V 2. triumviráte zvíťazil Oktavian, prijal meno Augustus a v roku 27 pr. Kr. vytvoril cisárstvo.
1. obdobie cisárstva – principát /princeps-prvý medzi prvými/, významní cisári boli Augustus, Tiberius, Nero, Hadrian, Traian, Markus Aurélius....... .
2. obdobie cisárstva – dominát /dominus-pán/ zakladateľ cisár Dioklecián. Pokúsil sa riešiť krízu ríše neúspešne. V roku 395 sa ríša rozdelila na Východorímsku ríšu, ktorá nezanikla prešla do stredoveku pod názvom Byzanská ríša, vyvrátili ju Turci v roku 1453.
Západorímska ríša v roku 476 zanikla, Rím dobili germánske kmene. Jej zánik znamená koniec staroveku.
Rímska kultúra
Vytvorili latinku, zákony dvanástich tabúl – základ aj súčasného právnictva, základy rečníctva – Cicero, literatúry, prírodné a spoločenské vedy sa rozvíjali. Dosiahli významné úspechy v architektúre – stavali amfiteátre, cesty, vodovody, mosty, kúpele..... . Staviteľské pamiatky sa nachádzajú hlavne v Ríme /Koloseum, Konštantínov víťazný oblúk, Fórum Romanum. Vykopávky v Pompejách, ktoré boli v roku 79 zasypané popolom – výbuchom sopky Vezuv.
Začiatky kresťanstva – vznik v Palestíne /v 1.stor.po Kr./, kde pôsobili učeníci Ježiša Krista/. Odtiaľ sa rozšírilo. Najväčšie stredisko bol Rím.
Kresťanstvo zo začiatku bolo prenasledované. V roku 313 cisár Konštantín Veľký vydal Milánsky edikt, ktorým zrovnoprávnil kresťanstvo. V stredoveku bola kresťanská cirkev oporou panovníka. Bola nositeľkou kultúry, zohrala aj negatívnu úlohu napr. inkvizícia.
Stredovek-/476-1492/
Delí sa na raný /5.stor.-prelom 11.-12.stor./, vrcholný začiatok /12. stor.–pol. 14. stor./, neskorý /pol.14.stor.-prelom 15.-16.stor./.
Raný stredovek – vznik viacerých štátov – Byzantská ríša, Arabská ríša. V Európe vznikla významná Franská ríša. Frankovia boli germánske kmene, žili pri rieke Rýn. Zjednotil ich Chlodovik a stal sa kráľom. Prijal kresťanstvo. Vrchol rozkvetu dosiahla v 8. stor. za vlády Karola I. Veľkého, bol v roku 800 korunovaný za cisára. Za vlády Ľudovíta I. začali rozbroje medzi jeho synmi a zapríčinili rozdelenie ríše na Východofranskú, Strednú a Západofranskú
Slovania – ich pravlasťou bolo územie medzi riekami Visla a Dneper. Z pravlasti začali odchádzať do nových oblastí. Na naše územie prichádzajú od konca 5. stor., mali rodovú spoločnosť, živili sa roľníctvom, boli dobrí remeselníci. V 6. stor. prichádzajú na naše územie Avari, viedli výboje a v zimných mesiacoch oberali Slovanov o zásoby, príbytky aj ženy. Slovania povstali proti Avarom pod vedením franského kupca Sama. Zvolili si ho za kráľa a v roku 623 vznikla Samova ríša. Nachádzala sa na území dnešných Čiech, Moravy, časti Slovenska, Rakúska a Bavorska. Po smrti Sama sa rozpadla v roku 658.
Koncom 9. stor. vytvárajú Slovania kniežatstva. Na území Slovenska vzniká Pribinovo kniežatstvo. Na Morave Moravské kniežatstvo na čele s Mojmírom I. V roku 833 Mojmír I. obsadil Pribinovo kniežatstvo a vzniká Veľká Morava /Pribina odišiel, usadil sa pri dnešnom Balatone - Blatnohrad/. Po Mojmírovi kniežaťom VM sa stáva Rastislav, počas celej svojej vlády vyvíjal úsilie vymaniť sa spod vplyvu Východfranskej ríše, ktorá pod zámienkou šírenia kresťanstva snažila sa ovládnuť VM. Rastislav požiadal byzantského cisára o pomoc. Na územie VM prichádzajú vierozvescovia Konštantín a Metód v roku 863. Zostavili slovanskú abecedu hlaholiku, preložili časť Svätého písma a zaviedli používanie slovanského jazyka v liturgii. Založili školu na výchovu slovanských kňazov. Pápež schválil ich bohoslužobné knihy. Konštantín sa nevrátil z Ríma na VM, vstúpil do kláštora a prijal meno Cyril. Metod bol menovaný za arcibiskupa a vrátil sa na VM /bol zajatý Nemcami/.
Východofranské vojská zaútočili na VM. Rastislava zradil synovec Svätopluk a vydal ho Nemcom a stal sa panovníkom VM. Svätopluk v roku 880 bol uznaný za kráľa. Za jeho vlády dosiahla VM najväčší územný a hospodársky rozvoj. Rozvíjalo sa poľnohospodárstvo, baníctvo, všetky druhy remesiel, obchod. Práca šperkárov VM je umelecké dielo. V roku 894 zomiera Svätopluk a rozpormi medzi jeho synmi Mojmírom II. a Svätoplukom II. sa začal vnútorný rozklad ríše.
V roku 896 padli do Dunajskej kotliny Maďari, prišli z Ázie. Viedli výbojné výpravy v roku 906, porazili vojská VM, táto porážka zapríčinila zánik VM.
VM v našich dejinách má veľký význam, vďaka Konštantínovi a Metodovi, ktorí nám spolu s kresťanstvom priniesli aj písmo, a tak sa naši predkovia zaradili medzi civilizované národy v Európe.
V období raného feudalizmu založili Slovania ďalšie štáty – Český štát – rod Přemyslovcov v 10. stor. Po ich vymretí v roku 1306 nastúpila dynastia Luxemburgovcov, za vlády Karola IV. v 14. stor. Čechy prežívali hospodársky rozmach. Založil v roku 1348 Karlovu univerzitu. Bol český kráľ a nemecký cisár. Sídlo mal v Prahe. Po smrti Václava IV. mal sa stať českým kráľom Žigmund Luxemburský. Česi ho odmietli prijať za kráľa, pretože mal na svedomí smrť Jána Husa. Viedol proti husitom križiacke výpravy ale boli neúspešné. Nakoniec nejednosť husitov bola príčina ich porážky. Žigmund bol zvolený za kráľa ale po roku zomrel. Poľský štát v 10. stor. založila dynastia Piastovcov. Východní Slovania založili Kyjevskú Rus, Južní Slovania Bulharský a Srbský štát.
Slovensko súčasťou Uhorského štátu
V roku 955 Maďari utrpeli porážku pri rieke Lech od nemeckého panovníka Ota I. a museli prejsť k usadlému spôsobu života, ktorému sa učili od Slovanov. Maďarov zjednotil knieža Gejza, prijal kresťanstvo od českého biskupa Vojtecha. Je predstaviteľ dynastie Arpádovcov. Slovensko bolo najprv údelným kniežatstvom a neskôr pohraničným vojvodstvom. V roku 1000 bol Štefan I. korunovaný za kráľa, je zakladateľ uhorského štátu. Budoval centralizovaný štát, viedol spravodlivú politiku voči všetkým národom svojej krajiny. V roku 1301 dynastia Arpádovcov vymiera. Po jej vymretí nastupuje dynastia Anjuovcov. Kráľom sa stal Karol Róbert. Vláda Karola Róberta a jeho syna Ľudovíta I. priniesla hospodársky rozvoj a stabilitu krajiny. Razili sa kremnické zlaté dukáty. Nastal rozvoj kolonizácie. Prichádzali kolonisti nemeckí, talianski, rozvíjali obchod, remeslá, baníctvo. Rumunsko – rusínske obyvateľstvo, rozvinulo chov oviec – valašská kolonizácia. Pre Žilinu vydal Ľudovít I. v roku 1381 Privilégium pro Slavis, táto listina zabezpečovala, že v mestskej rade musela byť polovica členov Slovákov. Bola tým obmedzená moc Nemcov.
Vznik a rozvoj stredovekých miest
V 13. stor. okolo hradov vyrastali trhové a obchodné osady. Získavali výsadné listiny – privilégia a stavali sa mestami. Najstaršie mesto je Trnava, dostala výsady v roku 1238. Mestá mali samosprávu, na čele stál richtár. Práva miest boli napr. mílové, právo trhu, meča. Povinnosti platiť dane, pohostiť kráľa, atď.
Mestské obyvateľstvo tvorili vrstvy – patriciát /bohatí obchodníci a remeselníci/, menej zámožní remeselníci, roľníci, učni, tovariši a žobráci. Výsadné postavenie mali banské mestá – Banská Štiavnica, Kremnica, Špišská Nová Ves ........
Po smrti Ľudovíta I. nastúpil na trón jeho zať Žigmund Luxemburský /syn Karola IV./, viedol vojny proti Turkom a husitom. Za jeho vlády a jeho nástupcov krajina upadala. V 2. polovici 15. stor. za vlády Mateja Korvína nastáva rozvoj kultúry – humanizmu a renesancie. Založil v Bratislave v roku 1467 univerzitu Académiu Istropolitanu. na dvor prichádzali renesanční vzdelanci. Viedol výbojnú politiku, chcel získať titul cisára a zabúdal na obranu proti Turkom.
Koncom 15. stor. nastupuje na trón poľská dynastia Jagelovcov, Uhorsko bolo oslabené vnútornými rozbrojmi a už ohrozené Turkami. V roku 1526 v bitke pri Moháči Turci porazili uhorské vojská a zahynul aj kráľ Ľudovít II. Jagelovský. Časť Uhorska bola obsadená Turkami.
Európa v 11.-15. stor.V období vrcholného stredoveku vznikli v Európe silné národné štáty. Znamená to, že jeden národ vytvoril štát. Boli to – Francúzsko, Španielsko, Portugalsko a Rusko. Silný bol aj štát Svätá rímska ríša nemeckého národa, ktorá nebola zjednotená.
Francúzsko – bolo prvým národným štátom. Začiatok zjednocovania bol v 10. stor. dynastiou Capetovcov. Jeho zjednoteniu prekážalo Anglicko, vlastnilo na francúzskom území rozsiahle državy. Spor medzi Francúzskom a Anglickom vstúpil do histórie ako 100-ročná vojna /1337-1453/. Zásluhu na víťazstve Francúzska mala Jana z Arcu – Panna orleánska. Po 100-ročnej vojne proces zjednotenia bol dokončený.
Anglicko – Viliam I. Dobyvateľ v 11. stor. vytvoril v Anglicku silný štát. V 13. stor. začalo kráľovstvo upadať. Strácalo podmanené územia. Panovník Ján Bezzemok /meno má od toho, že stratili niektoré územia/, bol nútený na nátlak šľachty, duchovenstva a ostatných slobodných občanov vydať Veľkú listinu slobôd v roku 1215. Bol to už základ ústavných práv a slobôd.
Po porážka v 100-ročnej vojne, vznikla v Anglicku 30-ročná občianska vojna, vojna bielej a červenej ruže. Zvíťazila dynastia Tudorovcov, koncom 15. stor. vytvorila absolutistický štát.
Španielsko – od začiatku 8. stor. Arabi obsadili skoro celý Pyrenejský poloostrov. Na severe bolo niekoľko kresťanských štátov, ktoré začali boj s Arabmi. Po vyhnaní Arabov začal proces zjednocovania. Definitívne zjednotenie nastalo sobášom Izabely Kastilskej a Ferdinanda Aragónskeho, je to vznik Španielska v roku 1492. V tom istom roku podporili výpravu Krištofa Kolumbusa do Ameriky. Španielsko vďaka zámorským objavom sa stalo jedným z najsilnejších štátov sveta.
Svätá ríša rímska národa nemeckého – bol to celok rôznych krajín a národov /Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Benelux, časť Talianska aj Čiech/.
Zakladateľ ríše bol Oto I. v 10. stor. Nemecko nebolo do konca 15. stor. zjednotené. Viedlo výbojnú politiku v Pobaltí, tu ich postup na východ zastavili poľsko-litovské vojská v bitke pri Grunwalde v roku 1410. Zúčastňovali sa aj križiackych výprav do Svätej zeme.
Rusko – Tatari dobyli Kyjev v roku 1240 a východní Slovania sa ocitli 240 rokov pod mongolskou nadvládou. Ruské kniežatá sa viackrát pokúsili poraziť Tatarov, víťazný boj sa podaril až Ivanovi IV. /Hrozný/, porazil Tatarov koncom 15. stor., vytvoril ruský absolutistický štát. Obmedzil moc vysokej šľachty. Viedol úspešnú výbojnú politiku až do Ázie. Rusko bolo jeden z najväčších štátov.Kultúrne smery v období stredoveku
Byzantská kultúra – v Byzantskej ríši vznikol byzantský sloh. Stavali sa kupolovité chrámy vo vnútri zdobené mozaikami /výtvarné dielo vykladané drobnými kúskami kamenia, mramoru, skla/. Najkrajšia pamiatka je v Istanbule – Chrám Božej múdrosti – Hagia Sofia.
Byzantská kultúra sa rozšírila hlavne do slovanských oblastí na Balkáne a Rusku.
Súčasťou byzantskej kultúry je aj písmo cyrilika, túto abecedu používajú kresťania pravoslávnej viery dodnes.
Románska kultúra /vznikla v Taliansku/ - formovala sa po zániku Zápodorímskej ríše, prevzala aj germánske prvky. Latinčina bolo stáročia jazykom vzdelancov.
Románsky sloh – stavebný materiál bol kameň opracovaný do kvádrov. Múry stavieb boli veľmi hrubé. Základným znakom je polkruhový oblúk /presná polovica kruhu/. Tento tvar sa realizoval hlavne na oknách, dverách ale aj na strope. Stropy mali klenbu. Vnútro chrámov zdobili maľby na čerstvej omietke – fresky. Stavali sa v ňom kláštory, kostoly, hrady, meštianske domy. Najznámejšie stavby sa zachovali v Taliansku /šikmá veža v Pise/. Na Slovensku v tomto slohu sa stavali menšie kostolíky, mali pôdorys kruhový – rotundy /rotunda v Skalici/, alebo mali pôdorys obdĺžnikový – kostolík v Dražkovciach. Mnohé naše hrady majú románsky základ, napr. Spišský hrad.
Sochy zdobili vchody do kostola a tvorili aj vnútornú výzdobu. Románske pamiatky v Žiline sú: veža na Budatínskom zámku a kostolík sv. Štefana v Závodí.
Gotická kultúra /vznikla vo Francúszku/. V 12. stor. sa šíri nový spôsob myslenia. Zdôrazňoval duchovné ciele a povznesenie mysle k Bohu. Šíril sa medzi šľachtou a meštianstvom – zdôrazňoval jemnejšie mravy. V mestách boli založené prvé stredoveké univerzity. Najstaršia bola v Bologni /Taliansko pol. 14. stor./, Sorbonna v Paríži, v Oxforte a Cambridgi v Anglicku. Prvá univerzita v strednej Európe bola v Prahe. Založil ju Karol IV. v roku 1348.
Gotický sloh – zdôrazňoval výšku a štíhlosť stavieb. Základné znaky sú: lomený oblúk, rebrová klenba, vysoké štíhle okná – zdobia ich obrazy z farebného skla v olovených rámoch. Najznámejšie stavby: Chrám Matky Božej v Paríži, Dóm sv. Štefana vo Viedni, Katedrála v Kolíne nad Rýnom, Chrám sv. Víta v Prahe. Na Slovensku je to Dóm sv. Alžbety v Košiciach, Dóm sv. Martina v Bratislave, Chrám sv. Jakuba v Levoči /najkrajší gotický oltár – majster Pavol z Levoče/. Hrady – Strečno, Trenčín....., stavali sa aj meštianske domy. Maliarstvo – tabuľové maľby /maľba na dreve/, zachovali sa hlavne v kostoloch. U nás sa zachovali v banských mestách.
Humanizmus a renesancia – zrodila sa v 14. stor. v Taliansku a v 15. stor. sa rozšírila do iných európskych krajín.
Humanizmus /humanus-ľudský/ - vychádza z antického ideálu harmonickej krásy, tela a duše. Centrom pozornosti je človek a jeho záujmy.
Renesancia /znovuzrodenie/ - je to premietnutie humanistických myšlienok do umenia.
Renesačný sloh – stavby boli nižšie, prispôsobené ľudským rozmerom, zdôrazňoval sa vodorovný smer. Používali sa pravouhlé tvary – štvorec, obdĺžník. Stavby často zdobili kupoly a maľby na omietkach – fresky. Kolískou renesancie je Florencia, tu je najznámejší chrám Dóm vo Florencie a Chrám Sv. Petra vo Vatikáne /sú tu prvky aj barokového slohu/. V tomto slohu sa stavali paláce, radnice, zámky, námestia. Zámky mali štvorcový pôdorys, zdobili ich arkády – zámok v Bytči, najkrajšie renesančné námestie na Slovensku je Mariánske námestie v Žiline. Významnou pamiatkou je radnica v Levoči a protiturecké pevnosti napr. Nové Zámky.
Sochárstvo – umelci študovali pohyb a činnosť svalov. Doteraz neprekonané diela sú sochy Michelangela Buônarrotiho – socha Dávid, Pieta, Mojžiš.
Maliarstvo – prevládali náboženské a antické motívy. Vznikali portréty, krajinomaľby a fresky. Neprekonateľné sú fresky v Sixtínskej kaplnke od Michelangela a Rafaela Santiho, obraz Mona Lisy od Leonarda da Vinciho.
Veda – vznikli vedecké objavy v astronómii – Mikuláš Koperník, Giordano Bruno, Galileo Galilei. Rozvíjali sa aj ďalšie vedné odbory.
Humanizmus a renesancia vplývali na rozvoj ľudského myslenia, zmenili názory človeka na život i smrť. Signalizovali príchod novej doby.
Novovek-/1492-1918/
Zámorské objavy – príčinou zámorských objavov bol nedostatok drahých kovov a ovládnutie obchodných ciest do Ázie osmanskými Turkami.
Predpoklady zámorských objavov:nové poznatky v oblasti vied,zhotovenie námorných máp,stavba ľahkých ľodí – karavely ,navigačné prístroje
Prvenstvo v zámorských objavoch mali Portugalsko a Španielsko, neskôr Holandsko, Anglicko a Francúzsko.
Portugalci – už začiatkom 15. stor. sa pokúšali oboplávaním Afriky dostať do Indie. Podarilo sa im to až koncom 15. stor., bol to moreplavec – Vasco de Gama.
Španieli – patrí im prvenstvo pri objavení Ameriky. V roku 1492 Krištof Kolumbus v službách Španielska uskutočnil prvú cestu do Ameriky. Názov svetadielu je po cestovateľovi Amerigo Vespucci. Cieľom Španielov a Portugalcov v Amerike bolo objaviť, dobyť a kolonizovať. Portugalci obsadili Brazíliu, Španieli sa zamerali na bohaté indiánske ríše Aztékov a Inkov /Mexiko a Peru/.
V 16. stor. začali kolonizovať Ameriku Angličania, Francúzi, Holanďania. Európania vybudovali svoje koloniálne ríše na utrpení pôvodného obyvateľstva. Centrá svetového obchodu sa z Talianska presunuli do štátov na pobreží Atlantického oceánu.
Osmanská ríša
Bola už v stredoveku silným štátom. Zakladateľ Osmanskej ríše bol emír Osman. Ovládli Malú Áziu a namierili výboje na Byzantskú ríšu a slovanské štáty v juhovýchodnej Európe, obsadili územie Bulharov a Srbov. V roku 1453 dobili hlavné mesto Byzantskej ríše Konstantinopolis a premenovali ho na Istanbul. Ďalej ovládli územie dnešného Rumunska, Bosnu a ohrozovali Uhorsko. Po bitke pri Moháči v roku 1526 obsadili veľkú časť Uhorska. V roku 1683 boli Turci definitívne porazení pri Viedni zásluhou poľských a rakúskych vojsk. postupne strácali európske územia, ale trvalo to do konca 19. stor. Turecká nadvláda spôsobila v krajinách všeobecný úpadok, vývoj sa krajinách zastavil.
Uhorsko po bitke pri Moháči
Po bitke pri Moháči zostalo Uhorsko 150 rokov pod Tureckou nadvládou. Pri Moháči zahynul mladý kráľ Ľudovít II. Jagelovský aj cirkevní hodnostári. Uhorsko zostalo bez svetskej a cirkevnej moci. O neobsadený uhorský trón boli viacerí záujemcovia – Ferdinand I. Habsburský a sedmohradský vojvoda Ján Zápolský. Vznikli medzi nimi boje, Zápolský sa spojil s Turkami. Výsledok bol takýto: Uhorsko sa rozdelilo na 3 časti, väčšinu územia dnešného Maďarska obsadili Turci. Semohradsko a časť východného Slovenska bolo v područí Zápolských, ostatná časť Slovenska a malá časť Uhorska na západe patrili Ferdinandovi I. Habsburgovci v strednej Európe postupne vytvorili veľkú ríšu, ktorá trvala od roku 1526 až do roku 1918. Budín bol obsadený Turkami preto hlavným mestom Uhorska sa stala Bratislava. Turci na Slovensku ovládli len časť južného územia, podnikali lúpežné nájazdy, najmä na hrady a banské mestá. Na podmanených územiach museli obyvatelia platiť dane. Obyvateľstvo slobodného územia Slovenska sa muselo podieľať na protitureckej obrane. Slovensko ako celok nikdy nepodľahlo tureckej presile. Porážkou Turkov pri Viedni v roku 1683 sa skončilo utrpenie.Do konca 17.stor. bolo oslobodené takmer celé Uhorsko.
Reformácia a protireformácia
V 16. storočí vystúpili niektorí kritici z radov duchovenstva s myšlienkou prinavrátiť rímsko-katolíckej cirkvi jej pôvodné poslanie. Chceli cirkev reformovať a odstrániť nedostatky. S otvorenou kritikou katolíckej cirkvi vystúpil katolícky kňaz a profesor na univerzite Martin Luther v roku 1517. Odsúdil predávanie odpustkov, žiadal zrušiť celibát, zjednodušiť náboženské obrady, konať ich v národnom jazyku a zákaz zasahovať cirkvi do svetských vecí. Svoje názory vyjadril v 97 tézach, pribil ich na bránu katedrály vo Wittenbergu. Jeho učenie je základom evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania. Uzavretím augsburgského mieru sa prijala zásada „čia pôda, toho náboženstvo“. Poddaní museli vyznávať vieru svojho pána.
Protireformácia – vystúpenie proti reformácii viedla katolícka cirkev. Vznikol rad jezuitov, ktorí sa snažili o obnovenie jednoty katolíckej cirkvi. Vznikali inkvizične súdy, ktoré mučili a popravovali prívržencov iného vierovyznania, tzv. kacírov. V dôsledku toho, že sa nedokázali tieto dva smery dohodnúť vypukli dlhotrvajúce a kruté náboženské vojny. Význam reformácie je v tom, že podporila vznik nových myšlienkových prúdov a sloboda vierovyznania odvtedy patrí k základným ľudským právam.
Náboženské vojny v Európe a protihabsburské povstania na Slovensku v 17. stor.
Francúzsko – kruté náboženské boje trvali medzi katolíkmi a protestantmi vyše 30 rokov. Ich vyvrcholením sa stala bartolomejská noc v Paríži, boli vyvraždení protestanti. Po tejto udalosti boli boje ukončené vydaním Nantského ediktu, ktorý zaručoval slobodu vierovyznania vo Francúzsku.
Tridsaťročná vojna /1618-1648/
Prvým celoeurópskym ozbrojeným konfliktom sa stala 30 ročná vojna. Proti Habsburgovcom /katolíci/ vystúpili štáty, kde bola prijatá reformácia – Francúzsko, Anglicko, Nizozemsko, Škandinávske štáty a protestantské stavy /šľachta, meštianstvo/ v Uhorsku, Nemecku a Čechách. Vojna začala povstaním českých stavov v roku 1618. Zosadili Habsburgovcov a zvolili si za kráľa vodcu protestantov v Nemecku Fridricha Falckého. V roku 1620 v bitke na Bielej hore Habsburgovci české stavy porazili. Najviac bojov sa odohrávalo na území Čiech a Nemecka. Vojna sa skončila Vestfálskym mierom v roku 1648. Výsledky mieru – nezávislosť získali Švajčiarsko a Nizozemsko, Čechy a Uhorsko zostali súčasťou habsburskej monarchie. Habsburgovci obnovili centralistickú absolutistickú monarchiu a náboženskú neslobodu, čo vyvolávalo ďalšie konflikty. Preto sa nevrátil do Čiech Ján Ámos Komenský.
30 ročná vojna prehĺbila politické a hospodárske rozdiely medzi západnou, strednou a východnou Európou. V západnej Európe pokračoval hospodársky rozvoj, stredná a východná Európa stagnovala.
Protihabsburské povstania uhorskej šľachty
Uhorské stavy /šľachta a mešťania/ v 17. a zač. 18. stor. bojovali proti centralistickej moci Habsburgovcov a za náboženskú slobodu. Organizátormi boli šľachtici z východného Slovenska a Sedmohradska. Časť povstaní bola počas 30 ročnej vojna, ale pokračovali aj po nej. Boli to povstania Štefana Bočkaya, Gabriela Betlena, Juraja Rákoczyho, Františka Vešeléniho /majiteľ Strečna/. Vodca povstania Imrich Tekely spojil sa s Turkami a po ich porážke časť povstalcov bola kruto potrestaná, táto udalosť vošla do história ako prešovské jatky. Uhorský odboj sa skončil uzavretím kompromisného mieru medzi cisárom a uhorskou šľachtou v roku 1711 Szatmarským mierom. Podľa neho uhorská šľachta si udržala majetky, uhorský snem a Habsburgovci získali dedičné právo na uhorský trón.
Anglická revolúca /1640-1660/
Začiatkom 17. stor. sa v Anglicku začala hlboká kríza spoločnosti /sociálna, hospodárska, politická/, vládol Karol I. /dynastia Stuartovcov/. Chcel vládnuť absolutisticky bez parlamentu. Podporoval šľachtu a duchovenstvo. Vyvolalo to nespokojnosť parlamentu a obyvateľstva. Chcel nanútiť anglikánsku cirkev protestantskému Škótsku, vzbúrili sa. Kráľ bol nútený zvolať parlament, ktorý predtým rozpustil. Chcel získať jeho súhlas na vypísanie daní, potreboval peniaze na vedenie vojny proti Škótsku. Parlament to odmietol a kráľ musel zložiť zbrane. Krajina sa rozdelila na tábor parlamentný a kráľovský. Spojencom kráľa bola šľachta a duchovenstvo. Parlamentný tábor sa skladal z viacerých prúdov. Takzvaní prezbyteriáni boli nepriatelia cirkvi, mali podporu bankárov a obchodníkov. Ďalší boli independenti, boli privrženci slobody náboženského vyznania, ich oporou bolo stredné a nižšie meštianstvo. Vypukla vojna medzi kráľom a parlamentom. Na čele parlamentnej armády bol Oliver Cromwel, parlament zvíťazil. V roku 1649 bol kráľ popravený, Anglicko sa stalo jediný raz republikou. V krajine vznikali nepokoje a Cromwel nastojil diktatúru. Potlačil odporcov a podmanil si Írsko a Škótsko, položil základy Veľkej Británie. Rozvíjal obchod a Anglicko sa stalo námornou veľmocou. Po jeho smrti bola obnovená monarchia, ale konštitučná, čiže ústavná. V ústave boli vymedzené práva kráľa a parlamentu.
Význam revolúcie – politické zmeny vytvorili podmienky na rýchli hospodársky rozvoj, ktorý v 2. pol. 18. stor. vyústil do priemyselnej revolúcie a tak Anglicko otvorilo v Európe éru búrlivého priemyselného podnikania, ktorá v podstate trvá dodnes.
Obdobie absolutizmu /1648-1789/
30 ročná vojna priniesla veľké utrpenie miliónom ľudí a ukázala, že stavovská monarchia nedokázala zabezpečiť stabilitu štátu. Z týchto dôvodov vznikli absolutistické monarchie /neobmedzená moc panovníka/ v týchto krajinách:
Francúzsko – vznikla za vlády Ľudovíta XIV. /dynastia Bourbonovcov/, jeho absolutizmus výstižne charakterizuje výrok „štát som ja“. Peniaze získaval z daní ale hlavne prísnou hospodárskou politikou – merkantilizmom. Táto politika spočíva v rozvoji manufaktúr, ktorých výrobky sa vyvážali a obmedzovala dovoz tovaru do Francúzska. Ľudovít XIV. viedol luxusný život, vybudoval najkrajší palác Európy – Versailles.
Rusko – významní predstavitelia absolutistickej monarchie boli Peter I. na prelome 17. – 18. stor. Viedol úspešnú výbojnú politiku, získal prístup k Čiernemu a Baltskému moru. Začal budovať manufaktúry, vybudoval hlavné mesto Sankt Peterburg, budoval prístavy, rozvíjal obchod. Zaviedol mnoho reforiem ale ich presadzoval tvrdou rukou, po jeho smrti zanikli. V podobnom duchu vládla aj Katarína II., nevoľníctvo pokladala za základ hospodárstva.
Habsburská monarchia v období absolutizmu
Po uzavretí Szatmaského mieru v roku 1711 bolo nevyhnutné pristúpiť k reformám monarchii, a tak sa priblížiť vyspelým západoeurópskym krajinám.
Základom modernizácie európskej spoločnosti v tomto období bol myšlienkový prúd osvietenstvo – bola to viera v rozum, podnietilo rozvoj vzdelania a šírenie osvety vo všetkých vrstvách spoločnosti. V Uhorsku sa začalo šíriť od pol. 18. stor. za vlády Márie Terézie /1740-1780/. Myšlienky osvietenstva sa realizovali pri riadení spoločnosti, tak vznikol osvietenský absolutizmus, bola to forma vlády pri ktorej modernizáciu spoločnosti uskutočňoval osvietený /vzdelaný/ panovník.
Vláda Márie Terézie /1740-1780/ – jej otec nemal mužského potomka a listinou Pragmatická sankcia zabezpečil právo na trón svojej dcére. Po jeho smrti niektorí európski panovníci odmietali uznať toto právo a vypukli boje o rozdelenie krajiny. Mária Terézia si svoje nároky na trón obhájila, stratila hospodársky rozvinuté Sliezsko. Toto ju donútilo vykonať reformy.
Reformy Mária Terézie – Viedeň bola politickým centrom ríše, Bratislavský hrad sídlo uhorského miestodržiteľa, v západnej časti monarchie /Čechy, Morava, Rakúsko/ rozvíjala manufaktúrnu výrobu a vo východnej časti ríše /Uhorsko a Rumunsko/ poľnohospodárstvo. Vydala urbariálny patent, upravoval jednotne povinnosti poddaných voči vrchnosti. Určoval výšku daní a koľko dní do roka musí poddaný odpracovať na feudálnom veľkostatku. Zaviedla jednotnú školskú sústavu od základnej školy až po univerzitu. Deti poddaných sa učili len písať, čítať a počítať. V základných školách sa vyučovalo v materinskom jazyku, vo vyšších školách latinsky. V Banskej Štiavnici vznikla prvá vysoká škola banského zamerania – Banská akadémia /1762/. Bola to najstaršia vysoká škola v odbore baníctvo na svete. V 18. stor. boli na Slovensku dve univerzity – v Trnave a v Košiciach. Na zdokonaľovaní vzdelania sa podieľali viacerí učenci slovenského pôvodu – Matej Bél z Očovej, Adam František Kollár z Terchovej. Za jej vlády poddaní z chudobných oblastí – Oravy, Liptova, Spiša sa sťahovali na juh Uhorska – na Dolnú zem. Boli tu vyľudnené oblasti po Turkoch, tak vznikli ostrovy slovenského osídlenia v Srbsku, Chorvátksku, Rumunsku a v Maďarsku a ich potomkovia sú tam dodnes.
Vláda Jozefa II. /1780-1790 / - bol vzdelaný osvietený panovník, snažil sa o modernizáciu ríše.
Reformy Jozefa II. – Tolerančný patent v roku 1781, zaručoval náboženskú slobodu pre nekatolíkov. Vytvoril podmienky na príchod remeselníkov a obchodníkov rôznej viery do monarchie. V roku 1785 vydal v Uhorsku patent o zrušení nevoľníctva, umožnil poddaným
sa sťahovať, dávať detí do škôl a na remeslo a sobášiť sa. Získali osobnú slobodu. Zrušil kláštory, ktoré nevykonávali spoločensky užitočnú činnosť.
Sledoval vytvorenie centralizovaného štátu, nemčina bola úradným jazykom v celej monarchii. Svojimi reformami vyvolal odpor uhorskej šľachty, krátko pred smrťou bol nútený niektoré reformy odvolať. Po jeho smrti nastúpil na trón brat Leopold II., podarilo sa mu uspokojiť situáciu a vládnuť v duchu reforiem. Vládol len dva roky a jeho nástupca sa vrátil ku konzervatívnej vláde.
Vznik USA
Kolonizácia Severnej Ameriky - začala sa v 17. stor., prichádzali prisťahovalci z Francúzska, Anglicka, Holandska. Na východnom pobreží Atlantického oceánu vzniklo 13 anglických kolónii. V severných kolóniach vznikali poľnohospodárske farmy, na juhu plantáže, ktoré využívali prácu čiernych otrokov z Afriky. Anglicko chcelo kolónie využívať ako zdroj surovín a odbytisko pre svoje výrobky. Nemalo záujem o rozvíjanie priemyslu v kolóniach. Anglický kráľ zaviedol clo na dovoz tovaru do kolónií a museli platiť aj dane. Narastal v nich odpor proti Anglicku, vyvrcholil do tzv. „bostónskeho pitia čaju“, zhodili celý náklad anglického čaju do mora. Začal vojnový stav, na čele americkej armády stál George Washington, stal sa prvým americkým prezidentom.
4. júla 1776 prijal kongres Vyhlásenie nezávislosti. Autorom textu bol Thomas Jefferson. Vytvorili ústavu, ktorá sa stala vzorom pre ústavy všetkých novodobých republikánskych štátov.
Veľká Francúzska revolúcia a vláda Napoleona Bonaparta
Vo Francúzsku v 2. pol. 18. stor. začala kríza absolutizmu. Príčinou problémov bola zaostalosť krajiny.
Kráľ Ľudovíť XVI. – obhajoval výsady šľachty a duchovenstva, ktorí tvorili Generálne stavy. Ostatné obyvateľstvo tvorilo tzv. tretí stav. Prvé dva stavy neplatili dane a platil dane len tretí stav. V treťom stave z radov podnikateľov a obchodníkov vytvorila sa opozícia proti kráľovi. V roku 1789 sa vyhlásili za Národné zhromaždenie a zrušili poddanstvo. Kráľ chcel tretí stav donútiť k poslušnosti, Parížania sa ozbrojili 14. júla 1789, dobyli pevnosť Bastilu – začiatok Francúzskej revolúcie. Národné zhromaždenie sa ujalo vlády, vydali ústavu a Francúzsko sa stalo konštitučnou monarchiou. Kráľ tajne vyjednával s Rakúskom vojenskú pomoc a keď bol odhalený pokúsil sa o útek so svojou rodinou. Na úteku ho zatkli a vyhlásili republiku. Kráľ aj s manželkou Máriou Antuanetou boli popravení. Medzi republikánmi začali vznikať rozpory, a to medzi umiernenými girondinstami a radikálnymi jakobínmi. Vlády sa zmocnili jakobíni a problémy sa rozhodli riešiť nastolením diktatúry. Ich vodcami boli Robestpierre, Danton, Marat. Jakobíni boli porazení a zmocnili sa vlády girondisti, vytvorili Direktórium ako orgán moci ale nedokázali vyriešiť problémy v krajine.
Vlády sa ujíma silná osobnosť Napoleon Bonaparte.
Význam Francúzskej revolúcie – k moci sa dostali spoločenské sily, ktoré definitívne zrušili feudálne výsady a položili základy voľného podnikania a nových názorov na spoločnosť.
Napoleon Bonaparte – bol nadaný vojvodca a politik. V roku 1804 sám sa korunoval za cisára za prítomnosti pápeža. Túžil vládnuť nad celou Európou a chcel si hlavne podmaniť Anglicko, začal viesť dobyvačné vojny. Boli to výprava do Egypta – skončila neúspešne. V roku 1805 pri Slavkove porazil vojská rakúskeho a ruského cisára, mier bol podpísaný v Bratislave. V tom istom roku utrpel porážku v námornej bitke od Angličanov pri myse Trafalgar. Anglickým vojskám velil admirál Nelson, v bitke zahynul. Po neúspešných vojenských ťaženiach proti Anglicku rozhodol sa ho zničiť hospodársky. Vyhlásil kontinentálnu blokádu, zákaz obchodovať európskym krajinám s Anglickom. Rusko blokádu porušovalo, a preto v roku 1812 zaútočil na Rusko. Ruskej armáde velil generál Kutuzov. Napoleon utrpel porážku a jeho armáda sa rozpadla. Urýchlene vytvoril novú armádu, s ktorou v roku 1813 v Bitke národov pri Lipsku utrpel porážku. Musel sa vzdať trónu a ísť do vyhnanstva /ostrov Elba/.
Vo Francúzsku bola obnovená monarchia, pokračovala dynastia Bourbonovcov – Ľudovít XVIII., brat popraveného kráľa. Snažil sa obnoviť absolutizmus, čo vyvolalo nespokojnosť ľudu. Využil to Napoleon a vrátil sa /100 dňové cisárstvo/. V roku 1815 ho prusko-anglické vojská definitívne porazili pri Waterloo. Zomrel vo vyhnanstve na ostrove Sv. Heleny v roku 1821.
Viedenský kongres /1814-1815/ - vo Viedni sa zišla víťazná protinapoleonska koalícia, cieľ bol vrátiť Európu k absolutizmu. Účastníci prijali vyhlásenie Svätá aliancia, zaviazali sa zabrániť šíreniu revolučných myšlienok vo svojej krajine.
Formovanie moderného slovenského národa – Slovenské národné obrodenieJazyková časť SNO – učivo zo slovenského jazyka
Revolučný rok 1848 – 49.Na jar v roku 1848 vzniká nespokojnosť národov v Európe, dožadovali sa politickej slobody, zrušenie poddanských povinností, uznanie národnej samostatnosti.
Slováci v revolučnom roku 1848 – 49
Ľudovít Štúr – poslanec v uhorskom sneme za Zvolen vystúpil v roku 1847 v sneme s požiadavkou zrušiť poddanstvo. Žiadal rovnoprávnosť národov a národností v Uhorsku a právo voliť svojich zástupcov do snemu.
Začiatok revolúcie – v monarchii sa vytvorili tri centrá revolučného hnutia – Viedeň, Pešť a Praha. Revolúcia začala v marci 1848 vo Viedni a v Pešti. Maďari spočiatku mali úspech, obnovili Uhorský snem, ktorý vydal marcové zákony. Bolo zrušené poddanstvo, na Slovensku bolo poddanstvo zrušené len pre urbariálnych roľníkov, čo bola menšina. Pre ostatných naďalej platili poddanské povinnosti. Vznikla nespokojnosť ľudu, ich vodcami sa stali Janko Kráľ a učiteľ Rotarides, viedli povstanie ľudu na Honte. Boli uväznení a hrozil im trest smrti. Našťastie maďarská revolúcia bola porazená.
Slovenská politická aktivita vyústila do vytvorenia programu Žiadosti slovenského národa, boli vyhlásené 10. mája 1848 v Litovskom Mikuláši. Obsahovali požiadavky národné, kultúrne, sociálne a politické. Boli prvým uceleným politickým a štátoprávnym programom Slovákov. Program bol národný a hlboko demokratický. Uhorská vláda naň reagovala vydaním zatykačov na slovenských politikov. Slováci boli sklamaní a pridali sa na stranu Viedne, cisár im sľuboval splnenie požiadaviek. Vytvorili si najvyšší orgán Slovenskú národnú radu v septembri 1848 na Myjave. Organizovali dobrovoľnícke výpravy proti Maďarom. Maďarská revolúcia bola rakúsko-ruskými vojskami porazená v auguste 1849 pri Világoši. Vodcami maďarskej revolúcie boli Lajos Kossuth a Sandor Petofi. Obidvaja mali slovenských predkov. Cisár sľuby nesplnil a na vodcov slovenského národa dal policajný dozor – Ľudovít Štúr žil v Modre, kde aj zomrel v roku 1856.
Význam revolúcie – v roku 1848 cisár František I. zrušil poddanstvo.
Revolučný rok 1848 – 49 zasiahov viac krajín v Európe, v každej mal splniť iné úlohy. V Taliansku a Nemecku bola hlavná úloha zjednotiť krajiny, vo Francúzsku bolo potrebné rozšíriť demokraciu, v habsburskej monarchii odstrániť feudálne prežitky. Revolúcia ukázala, že cesta k ďalšej demokracii je nevyhnutná.
Rozvoj vedy a techniky v 19. stor. Barok
Nástup novoveku priniesol prevratné zmeny vo vede a v technike. Guttenberg vynašiel kníhtlač, Mikuláš Koperník vyslovil heliocentrický názor, Ján Kepler vytvoril učenie o elipsovej dráhe planét, Galileo Gallilei vynašiel ďalekohľad, Izak Newton objavil zákon gravitácie.
Vznikali manufaktúry, bol vynájdený parný stroj – James Watt /1785/. Začala priemyselná revolúcia, je to premena manufaktúrnej výroby na továrenskú výrobu, vzniká železničná doprava, bol skonštruovaný parník.
BarokoVznikol nový umelecký smer, ktorý nadviazal na renesanciu, názov je portugalský /barocco – perla nepravidelného tvaru/. Je to sloh veľkolepý a nádherný, nositeľkou bolo hlavne katolícka cirkev, ale uplatnil sa aj v občianskom živote.Hlavné znaky barokového slohu sú – členené múry, ich línie a uhly poprehýbané do kriviek.
