Nové Mesto nad Váhom je hospodárskym a kultúrnym centrom Podjavorinského kraja. Úrodnosť okoliteho kraja vytvorila vynikajúce predpoklady na to, aby sa tu človek usadil už v staršej dobe kamennej. Z tohto obdobia pochádzajú aj archeologické nálezy, ktoré sú súčasťou expozície Podjavorinského múzea. Návštevníci ich môžu nájsť v zrekonštruovaných priestoroch budove na Námestí slobody v Novom Meste nad Váhom. Budova, postavená v renesančnom slohu, pochádza z roku 1740 a bola pôvodne palácom rodiny Ghillányiovcov.
STARŠÍ PALEOLIT
Staršia doba kamenná; úrodné údolia Váhu s bujnou vegetáciou a množstvom rýb a zveriny vytvorili priaznivé podmienky pre život človeka už v najstarších dobách. Podľa nálezov v mnešickej tehelni (časť Nového Mesta nad Váhom) žili ľudia na území N.M.n.V. už pred 240 000 rokmi.
MLADŠÍ PALEOLIT
Trenčianské Bohuslavice- sídlisko lovcov mamutov (okolo 30 000 rokov pred naším letopočtom). Čachtice - štiepaná industria mladopaleolitského lovca, našli sa tu zvieracie kosti s vydlabanými otvormi, ktoré slúžili ako rukoväte na vkladanie artyfaktov, ďalej prevŕtané vápencové okruhliaky vo funkcii záveskov a veľký vrták, ktorým ich vŕtali.
MLADŠIA DOBA KAMENNÁ (5 000- 3 200 rokov p.n.l.)
Neolit - veľký zlom v dejinách ľudstva nazývaná „neolitická revolúcia“, znamená pestrú kultúru plodín, domestikáciou zvierat, budovanie stálych sídlisk a najmä objavovanie výroby a vypalovanie keramiky. Pazúrkovité nástroje nestačili k spracovaniu dreva, a tak sa začali používať sekerovité nástroje z tvrdých hornín. V Čachticiach sa našli kamenné nástroje s otvorom pre násadu a v Bošáci sa našli kopytovité sekery.V Kálnici- kopytovitá plochá sekera; N.M.n.V. - dvojkuželovité prasleny svedčia o textilnej výrobe; Zemianske Podhradie- kostené šidlá; Dolné Sŕnie- štiepaná indrustria. Na výrobu keramiky sa používali zdobítka vyrobené zo zvieracích kostí - Moravany - Bacúrovo.
