Divadlo, hudba, architektúra, výtvarné umenie

V 17 stor. divadlo nadobudlo veľký význam
-vznikali latinské školské hry, ktoré čerpali námety z Biblie a histórie. Často slúžili ako rečnícke cvičenia pre žiakov. Autorom hier bol takmer každý protestantský pedagóg.
-Jezuitské školské hry boli výpravnejšie, efektnejšie, a na city divákov pôsobili vyspelou javiskovou technikou, nákladnými kostýmami, typickými pre barok. Jezuiti v tomto období predviedli mnoho hier. Stálu divadelnú správu v Trnave postavil Pavol Esterházi roku 1692, dekorácie a kostýmy dal doviezť z Benátok.

V 16 stor. hudbu ovplyvňovala renesancia, v nasledujúcom storočí sa u nás udomácnila baroková polyfónia (mnohohlas) vo vokálnej aj inštrumentálnej hudbe
Hudbu pestovali: súkromne - šľachtici, mešťania
profesionálne - chrámoví organisti, mestský trubači, členovia šľachtických kapiel (na dvoroch najbohatších feudálov)
svetskú hudbu ovplyvňovala: duchovná hudba, prvky ľudovej hudby
hudobné nástroje: cimbal, gajdy
-v šlachtických kapelách hrali aj rómsky hudobníci
-z tochto obdobia sa zachovali prvé rukopisné zbierky slovenských ľudových piesní z tancov
medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí: Vietorisov kódex (1660 – 1670), ktorý popri slovenskom folklóre odráža aj maďarské, slovenské a rusínske vplyvy.

V architektúre sa renesancia začala uplatňovať pri stavbe: meštianskych domov, šlachtických kaštielov a kúrií od tretiny 16 stor.
-na východnom Slovensku pri starších gotických chrámoch postavili zvonice
-v Levoči bola prestavaná radnica
Niektoré staršie gotické domy prestavbou nadobudli nové priečelia s typickými atikami. Upravili sa aj interiéry s pomaľovanými drevenými stropmi.
-Turzovdci si dali v Bytči dali vystavať nový renesančný zámok na troskách staršieho stredovekého opevnenia
-Talianski stavitelia budovali nové protiturecké pevnosti (Nové Zámky, Komárno, Leopoldov) po tureckých vojnách ich opravovali a rozširovali.
V 16 stor. sa spevňovali hrady, stredoslovenských banských miest ohrozených priamo tureckou expanziou
V 17 stor. vznikali v mestách honosné barokové stavby, stoličné domy, v Bratislave šľachtické paláce, čo sa naplno rozvinulo v 18. stor.

V rokoch 1635 – 1649 Pálfiovci zvýšili Bratislavský hrad o jedno poschodie a nadstavali nárožné veže
V exteriéroch miest vznikali barokové kalvárie.
Šlachta postupne opúšťala hrady a sťahovala sa do dedín a mestečiek, ktoré tvorili hospodárske centrum ich panstiev.

Renesančné maliarstvo prechádza v 16 stor. do manierizmu, ktorý vyústil do baroka.
Barokový sloh vznikol v druhej polovici 16 stor. v Taliansku a nadviazal na renesanciu.
-na naše územie prenikol v druhej tretine 17. stor.
-stavali sa najmä nové kostoly (jednoloďové, kaplnkami pozdĺž bočných stien, členité fasády, bohatá vnútorná výzdoba, využitie hry svetiel, nástenné a stropné maľby, sochárska výzdoba)
-na stropoch maľba vyvolávajúca ilúziu nekonečného priestoru

Typické barokové stavby: univerzitný kostol v Trnave, piarristický kostol v Prievidzi. Vplyv baroka je aj na drevenom evanjelickom kostole v Kežmarku.
Baroková architektúra si podriadila:  maliarstvo, plastiku, sochárstvo
-interiérové umenie: v chrámoch a v palácoch
-v maľbe sa objavujú bojové scény, antická námety