- zo skromnej osady na brehoch rieky Tiber vzniklo pred dvoma tisícmi rokov mocné impérium, ktoré postupne ovládlo celé Stredomorie. Jeho vplyv na kultúru, jazyk a politiku dodnes zanechal stopy v celej Európe.

Rímska ríša bola najväčším štátnym útvarom staroveku. V čase svojej vrcholnej moci sa rozprestierala od Atlantického oceánu na západe až k sýrskym púšťam na východe, od Sahary na juhu až po ústie Rýna a Škótsku nížinu na severe. Zanechala trvalé dedičstvo v podobe mnohých stavebných pamiatok a literárnych a historických diel. V starom Ríme vznikli aj mnohé významné inštitúcie. Dodnes si pripomíname výrazné rímske osobnosti, ako boli Augustus či Nero.

Rimanom spočiatku nešlo o vytvorenie mocného impéria. Mali však viac ľudských zdrojov ako ich susedia. Dodržiavali prísnu vojenskú disciplínu a v súbojoch prejavovali veľkú osobnú statočnosť. Preto víťazili v jednej vojne za druhou a onedlho pochopili, že dobývaním ďalších území získajú ešte väčšiu bezpečnosť a bohatstvo. Najprv sa Rimania pustili do dobývania Apeninského polostrova. Keď roku 264 pred n. l. začali bojovať s Kartágom o Sicíliu, ovládali už celé územie dnešného Talianska. Rimania zvíťazili nad Kartágom v prvej púnskej vojne (264 - 241 pred n. l.) len vďaka tomu, že si vytvorili mocné pozemné vojsko aj námorníctvo. V druhej púnskej vojne (218 - 201 pred n. l.) získali južnú Hispámiu a vstupnú časť pobrežia Jadranského mora. V priebehu 2. storočia pred n. l. dobyli Grécko, Macedóniu, dnešné územie Tuniska (146) a západnú časť Malej Ázie (133).

Vďaka týmto územným ziskom sa Rím stal veľmocou, ktorá ovládla celé Stredomorie. Hoci bol už jadrom impéria, zostal až do konca prvého storočia pred n. l. republikou. Výkonnú moc mal senát (zhromaždenie popredných občanov) spolu s každoročne volenými úradníkmi, ktorí vykonávali rozličné vládne funkcie. Najvýznamnejší boli konzuli, ktorí predsedali zasadnutiam senátu a v čase vojny pôsobili ako najvyšší velitelia vojsk. Zo zahraničných území si Rimania vytvárali provincie na čele so správcami, ktorých vamenoval senát.

V 1. storočí pred n. l. niekoľkí významní vojvodcovia využili svoj vplyv v ozbrojených silách a povstali proti republike. Jedným z nich bol Sulla, ktorý uprednostňoval privilégiá aristokratov a Rímu vládol ako nekorunovaný kráľ od roku 82 do roku 79 pred n. l. Po ňom nasledovali Pompeius a Iulius Ceasar. Ten dobyl Galiu a v bitke pri Farsale roku 48 pred n. l. porazil Pompeia. Stal sa "diktátorom" a absolútnym vládcom Ríma.