RUSKO POČAS 1. SVETOVEJ VOJNY
Rusko patrilo medzi dohodové mocnosti => po vypuknutí vojny sa postavilo na stranu Srbska
29. júla 1914 - Rusko vypovedalo vojnu Rakúsko-Uhorsku
30. júla - Rusko vypovedalo vojnu Nemecku
1. augusta - Nemecko vypovedalo vojnu Rusku
5. augusta - Rakúsko-Uhorsko vypovedalo vojnu Rusku
- Nemci predpokladali, že Rusko, ktoré nebude schopné sa rýchlo zmobilizovať, napadnú vrámci bleskovej vojny
- Rusko ale vyrazilo do boja ešte pred zmobilizovaním
1914 - Rusi začínajú mať úspechy na bitevnom poli - získali Halíč a porazili Nemcov v bitke pri Loggii, čo bol pre centrálne mocnosti veľký šok
- v máji 1915 ich však vojská centrálnych mocností zatlačili späť
- v júni Nemci dobyli Halíč späť od Rusov => príčinou ruskej porážky je aj celková zaostalosť krajiny a armády, ktorá preto nie je schopná odolať tlaku a začína ustupovať
1916 - veľká Brusilovova ofenzíva, ktorá vrátila nemeckú a rakúsko-uhorskú armádu o cca 150 km na západ a čiastočne odbremenila západných spojencov => tým sa však Rusi definitívne vyčerpali a boli donútení uvažovať o prímerí => pod túto situáciu sa hlavne podpísali domáce politické udalosti v Rusku, a tak 3. 3. 1918 je v Brest-Litovsku podpísaný separátny mier s Nemeckom, ktorý bol pre Rusko nevýhodný, pretože stratilo veľa územia v prospech Nemecka, ale hlavne, že už nemuseli bojovať
RUSKÁ REVOLÚCIA - 1917
=> udalosti, ktoré viedli najprv k zvrhnutiu cára Mikuláša II., a neskôr k prevzatiu moci boľševikmi, ktorých viedol Lenin
Vladimír Iľjič Ulianov, korý prijal meno Lenin sa narodil v roku 1870 v Simbirsku na Volge v rodine patriacej k strednej vrstve. Pracoval ako právnik, väčšinu svojej dospelosti však strávil v kruhu emigrantských intelektuálov za hranicami Ruska. Jeho staršieho brata obesili roku 1887 za prípravu atentátu na cára. Lenin bol odvtedy presvedčený, že ,,správne uvažujúci a skutočne čestný človek musí byť revolucionárom“. Štúdium Karola Marxa v ňom prebudilo vieru v ,,triedny boj“. Po víťazstve proletariátu sa mal štát zmocniť všetkého majetku a ocitnúť sa v stave ideálneho komunizmu, v ktorom budú všetci odmeňovaní podľa svojich potrieb. Za tieto názory ho poslali do vyhnanstva. Na zjazde roku 1903 rozdelilo ruských sociálnych demokratov Leninovo naliehanie na vybudovanie strany, ktorú by ovládla stranícka elita. Na tomto zhromaždení sa leninisti sformovali do radikálneho krídla a prijali označenie boľševici (od ruského výrazu boľšinstvo, t.j. väčšina). Počas revolúcie roku 1905 hrali boľševici iba nevýznamnú úlohu a prakticky sa nezúčastnili na februárovej revolúcii roku 1917, ktorá zmietla cára. Lenin bol v tom čase v Zürichu a obával sa, že počas jeho života nenastane ,,skutočná revolúcia“. V apríli sa síce vrátil do Ruska, ale po neúspešnom júlovom boľševickom puči utiekol do Fínska. Druhý pokus o prevrat vyniesol Lenina k moci a postavil ho na čelo vlády. Za Leninovým úspechom v nasledujúcej občianskej vojne stála predovšetkým Červená armáda Leva Trockého. Lenin bol fanaticky oddaný myšlienke svetovej socialistickej revolúcie, vyznačoval sa nemilosrdnosťou k nepriateľom, na jeho priamy príkaz či nepriamy pokyn zahynulo tisíce ľudí považovaných za kontrarevolucionárov. Bol originálnym mysliteľom, nasledovníci ho zaradili medzi klasikov marxizmu a označili ho za tvorcu leninizmu, učenia, ktoré aplikovalo marxizmus na podmienky 20. storočia.
- revolúcia r. 1917 ukončila nielen samoderžavie, ale aj tristoročnú vládu dynastie Romanovcov
V skutočnosti išlo o dve revolúcie:
1. FEBRUÁROVÁ REVOLÚCIA (podľa západného kalendára marcová), v nej získala moc liberálna inteligencia spoločne so sociálnodemokratickými menševikmi.
- cieľ: odstrániť cárizmus, reformácia Ruska
- donútili cára abdikovať, buržoázia okamžite vytvorila dočasnú vládu - sľúbili Rusom, že ukončia vojnu a zlepšia hospodársku situáciu (to však bolo nemožné, čo neskôr využili boľševici)
- v tom čase sa vytvárajú soviety - orgány politickej moci, ktoré vytvárali boľševici ako protiváhu dočasnej vláde, zastúpenie: roľníci, robotníci a vojaci
- dočasná vláda + soviety => dvojvládie
--- Samotná februárová revolúcia nebola záležitosťou niektorej spoločenskej vrstvy, alebo triedy, ale všetkých spoločenských tried, vrátane časti cárskeho dvora a generality. Situáciu vyhrotila stále nedokončená pozemková reforma, ako i absolútne nespravodlivý a nefunkčný branný zákon. Ten zvýhodňoval prevažne vysokoškolsky vzdelané obyvateľstvo a na druhej strane nútil roľníkov splniť si záložnícku povinnosť. Kritické zásobovanie miest a zbrojného priemyslu vo februári vyvrcholilo. Situáciu zdramatizovalo i čiastočne chaotické, nesystémové povolávanie a školenie záložníkov. Všetky tieto faktory urýchlili revolučný proces vo februári a nebolo tej sily a autority v štáte, ktorá by starý monarchistický režim udržala pri moci. Predseda Štátnej dumy M. Rodzniakov vyzval vo februári cára Mikuláša II. aby odstránil niektorých ministrov a zmiernil tak celospoločenské napätie. Cár stále naliehavejšie si uvedomujúc závažnosť situácie dal zvolať dumu, tá však sledujúc záujmy Ruska a reflektujúc spoločenskú mienku namiesto jeho podpore dospela k návrhom na jeho odstránenie. 24. februára prepukli v Petrohrade nepokoje spojené so štrajkom petrohradských robotníkov a oslavou Medzinárodného dňa žien. Cár riešil túto situáciu nanajvýš neprimerane, a namiesto ústretovosti a snahe vyviesť krajinu z krízy rozkázal prostredníctvom generála Chabalova, veliteľa petrohradskej posádky, strieľať do demonštrantov. Posledný cárov pokus na potlačenie svojich odporcov učinil 27. februára, keď nechal rozpustiť dumu. No to už bolo revolučné dianie na vrchole. Ešte v ten istý deň ustanovili petrohradskí robotníci Soviet robotníckych zástupcov. Soviety sa stávajú voleným orgánom revolučných más. Na jeho čele stojí výkonný výbor. Medzitým vojaci a demonštranti obsadili vládne budovy, no cieľom ich nátlakovej akcie bola zmena politického režimu a ten bolo možné uskutočniť len v Štátnej dume. Ruská duma bola naklonená vláde, ale pod vplyvom februárových udalostí a situácii na fronte značná časť jej poslancov žiadala zvrhnutie cára. Duma zakladá výbor na obnovu poriadku a menuje novú vládu - 1.1 vzniká dočasná vláda => dočasná vláda + soviety = v krajine je teda dvojvládie ---
2. VEĽKÁ OKTÓBROVÁ SOCIALISTICKÁ REVOLÚCIA (25. októbra, podľa západného kalendára 7. novembera) - boľševická revolúcia
- neboli vyriešené národnostné problémy
- pôda nebola roľníkom rozdelená
- Nemecko svojimi kontaktmi a vplyvom urýchlilo nástup Lenina k moci
- ten vypracoval program na uchopenie moci boľševikmi
- začal agitovať za svoje myšlienky medzi vojakmi, ktorí nesúhlasili s vojnou => vytvárali sa divé divízie
- jedna z divízii sa pokúsila o vojenský prevrat – Kornilov puč (pod vedením generála Kornilova)
- chcel nastoliť vojenskú diktatúru, no neúspešne
- po prevrate prichádza k prevzatiu moci boľševikmi - boľševická revolúcia => zvrhla dočasnú vládu - nekrvavé prebratie moci, útok na Zimný palác
- vytvorili novú vládu (tzv. vládu ľudových komisárov - na čele Lenin)
- v januári 1918 Lev Trockij založil Červenú armádu (Stalin v r. 1937 uskutočnil v radoch armádnych dôstojníkov čistku, počas ktorej zatkli viac ako 40 000 dôstojníkov a väčšinu z nich popravili. R. 1945 mala ČA 11 000 000 príslušníkov a stala sa tak najväčšou armádou na svete. R. 1946 ju premenovali na Sovietsku armádu).
- na 1. všeruskom zjazde sovietov prijali 3 dekréty, ktoré im zabezpečili podporu obyvateľstva:
Dekrét o mieri - obracali sa na všetky vojnové štáty, aby vojnu ukončili spravodlivým mierom (Nemci prijali -> rusko-nemecké rokovania o mieri - Brest-litovský mier – marec 1918), ukončili ním vojnu => Dohoda ich však obvinila zo zrady
Dekrét o pôde - všetku pôdu rozdelili medzi roľníkov (predtým vlastnil všetku pôdu cár)
Deklarácia práv národov Ruska - za cárizmu ostatné národy žiadne práva nemali („žalár národov“), teraz mal každý národ právo na vlastný jazyk, školstvo, kultúru, mohli sa osamostatniť až do úplného odtrhnutia (ohlas aj v Rak.-Uh.), znamenala rozpad a vznik samostatných sovietskych republík: Ruská, Ukrajinská, Bieloruská, Azerbajdžanská, Arménska, Gruzínska
- v júli 1918 bol popravený cár Mikuláš II. spolu s celou jeho rodinou
- bola prijatá sovietska ústava a Lenin presídlil vládu z Petrohradu do Moskvy.
=> keď proti revolúcii povstali jej protivníci, vypukla ruská občianska vojna
RUSKÁ OBČIANSKA VOJNA (1918 – 1921)
Krvavý konflikt po Ruskej revolúcii medzi tzv. bielogvardejcami a boľševickou Červenou armádou. Organizovaný odpor proti boľševikom rozpútali „bieli“ v decembri r. 1917. Boje prebiehali v severnom a južnom Rusku, na Ukrajine, v pobaltských štátoch a na Kaukaze. Odporcom boľševikov pomohli Francúzi a Briti, ktorí sa vylodili v severnom Rusku a vytvorili tu vládu, ktorá sa udržala až do r. 1920. Na Sibíri, kde sa vylodili americké a japonské jednotky, vznikla biela vláda v Omsku na čele s Alexandrom Kolčakom.
BIELOGVARDEJCi boli Rusi, ktorí boli proti Októbrovej revolúcii r. 1917. Ich názov je odvodený od rojalistických odporcov Francúzskej revolúcie, ktorí boli známi ako bieli preto, lebo prijali bielu farbu Bourbonovcov. Sformovali protirevolučnú armádu, ktorá bola síce početne menšia ako Červená armáda, no bola lepšie vybavená a slúžilo v nej veľké množstvo bývalých cárskych dôstojníkov. Napriek tomu bola disciplína lepšia v komunistickej strane a tiež obyvateľstvo výrazne pomohlo boľševikom, pretože bielogvardejci zaberali pôdu roľníkov s heslom „Všetko pre front“ => zavedený lístkový systém, obilie sa posielalo na front => politika vojnového komunizmu. Toto všetko + vnútorné rozpory, odmietnutie zaviesť pozemkovú reformu v oblastiach obsadených bielymi, kontrola železníc Červenou armádou a koniec britskej, americkej, francúzskej a japonskej vojenskej podpory, nakoniec vedie k víťazstvu Červenej armády a vzniká
ZVÄZ SOVIETSKYCH SOCIALISTICKÝCH REPUBLÍK (1922 – 1991).
VÝVOJ V RUSKU PO OBČIANSKEJ VOJNE
- po VOSR je nastolená diktatúra jednej strany - neskôr sa zmenila na diktatúru ústredného výboru strany
- zo začiatku v popredí Leninova garda (Lenin, Stalin, Trockij, Kamenev, Bucharin)
- keď je na Lenina spáchaný atentát, akútna je otázka jeho nástupcu
- Lenin zanecháva testament, v ktorom vyslovene odporúča Výboru, aby Stalina nezvolili
--- "Stalin je príliš hrubý a tento nedostatok, ktorý sa dá ako-tak strpieť medzi nami, v styku s nami komunistami, je neprípustný u generálneho tajomníka. Preto súdruhom navrhujem, aby premysleli spôsob, ako preložiť Stalina z tejto funkcie" ---
- Výbor strany ale Stalina považuje za najlepšiu možnosť, a tak sa v r. 1924 dostáva na čelo Stalin (vlastným menom Josif Vissarionovič Džugašvili)
- najprv sa zbavuje Leninovej gardy (Trotzkij bol vyhnaný na Krym, NKVD (sovietska tajná polícia zodpovedná za
vnútroštátnu bezpečnosť a tábory nútených prác v rokoch 1934 – 1953) ho zavraždila po emigrácii do Mexika, Bucharin v poľnohospodárstve presadzoval ponechanie pôdy drobným roľníkom a drobné podnikanie; Kameniev, Zigoniev – postavili sa proti Stalinovi, navrhovali, že najprv treba vybudovať spotrebný priemymsel a až potom ťažký)
- následne do vysokých funkcií dosadzuje svojich ľudí a vytvára sa Stalinova garda (Molotov, Kirov)
- rozširuje Leninovo učenie => socializmus možno budovať vrámci jedného štátu => strana má byť založená na demokratickom centalizme – nižšie úrady sú priamo podriadené vyšším
1929 – koná sa 16. zjazd straníckej konferencie
– Stalinovi sa podarilo presadiť násilnú kolektivizáciu (potvrdenie kultu osobnosti Stalina)
1930 – 17. zjazd
=> mali voliť nového generálneho tajomníka
– Stalinovi postavili protikandidáta - Kirova
– Kirov zvíťazil, no Stalin zakázal vyhlásiť výsledky, sfalšoval ich a teda zvíťazil on
– NKVD dala zavraždiť Kirova (Kirov bol mimoriadne obľúbený), Stalin sa osobne zúčastnil pohrebu a svojho kamaráta oplakával, povedal, že niekto ich chce vo vnútri strany odstrániť, a preto musia bojovať
– nasledujúce čistky zdôvodnil Kirovovov smrťou
=> od r. 1934 – stalinské čistky (masové politické popravy) – zasiahli všetky zložky spoločnosti
- súdy vynášali iba rozsudky smrti
- ľudia sa posielali aj do pracovných táborov na Sibír
- dotklo sa to aj armády – dal zlikvidovať celý veliteľský štáb
1936 – vzniká nová Ústava
- konštatovalo sa v nej, že socializmus bol v Sovietskom zväze dobudovaný
- dokonca v nej boli široko koncipované aj ľudské a občianske práva, ale iba formálne
INDUSTRIALIZÁCIA A HOSPODÁRSTVO
1921 – NEP - nová ekonomická politika
- pokus o zavedenie trhového hospodárstva v Rusku
- povolilo sa drobné súkromné podnikanie
- roľníci mali presne vymedzené dávky, ktoré museli dať štátu, so zvyškom mohli voľne obchodovať
- časť podnikov sa prenajímala domácim aj zahraničným investorom
=> priniesla pozitívne výsledky – do r. 1926-27 sa im podarilo dostať na predvojnovú úroveň, ALE ťažký priemysel zaostával za ľahkým
- boli vypracované 2 teórie, ako industrializovať Rusko
1.- BUCHARINOVA TEÓRIA – cesta evolúcie - najprv sa bude industrializovať ľahký priemysel, až potom ťažký
2.- STALINOVA TEÓRIA – cesta revolúcie - najprv ťažký priemysel, až potom ľahký + úplná kolektivizácia poľnohospodárstva
(štátna forma kolektivizácie = solchozy, družstevná forma kolektivizácie = kolchozy)
- samozrejme bola prijatá táto teória
- vypracované 3 päťročnice => stali sa 2. najpriemyselnejšou krajinou na svete (1.- USA)
- dochádza k likvidácii kulakov – vyhnaní na Sibír
- prichádza k urýchleniu kolektivizácie na vidieku – aby sa mohol budovať ťažký priemysel
=> hladomor, ktorý si vyžiadal 5 – 7 mil obetí
MEDZINÁRODNÉ POSTAVENIE SOVIETSKEHO ZVÄZU
- odmietanie nových skutočností, ktoré v Rusku nastali, odstavenie od medzinárodnej politiky a hospodárstva
- do r. 1924 ani jeden štát nebral existenciu SZ na vedomie
1924 - Francúzsko, Veľká Británia, USA - postupne uznali existenciu SZ a nadviazali s ním kontakty, ale naďalej ho izolovali od politiky a hospodárstva
- jediná zmluva z tohto obdobia - Rappalská zmluva (podpísaná r. 1922 počas Janovskej konferencii s Nemeckom - do Nem. strategické suroviny na zbrojenie, do Ruska – výrobky)
- obavy z boľševizmu väčšie ako z fašizmu
- v 30-tych rokoch sa situácia zlepšuje
1933 - vstup SZ do Spoločnosti národov
--1935 - návrh na vytvorenie kolektívnej bezpečnosti proti fašizmu
- vyšiel s ním SZ
- prostredníctvom Spoločnosti národov vyzvali Angl. a Franc., aby sa vytvoril orgán, ktorý by mal ozbrojené zložky
- tak sa malo zabrániť fašizmu
=> neúspech (Chamberlain - appeasement; štáty sa viac báli boľševizmu ako fašizmu; Ang. ponúklo Hitlerovi 1 miliardu libier, ak by neútočil na Z Európu, ale iba na Sovietsky zväz)--
RUSKO-NEMECKÉ VZŤAHY
Boľševici boli počas I. svetovej vojny podporovaní Nemeckom, ktoré v tom videlo nádej na výhodné uzatvorenie jedného frontu. Boľševikov podporovali najmä finančne. Po skončení vojny došlo k opačnému efektu. Ruskí boľševici sa snažili rozšíriť svoju revolúciu do ďalších krajín medzi nimi aj do Nemecka. Podporovali tamojších socialistov, ale nemeckým socialistom sa nepodaril prevrat a uchopenie moci. Nové rozmery nadobudli sovietsko-nemecké vzťahy po vzniku Weimarskej republiky. Napriek tomu, že obidve krajiny udržiavali voči sebe oficiálne odstup, hlavne v povojnových rokoch Nemci cvičili ruských dôstojníkov a celkovo boli ich tajné vojenské vzťahy a kontakty podstatne rozvinuté.
Vrcholom medzivojnových vzťahov týchto krajín však boli 2 zmluvy z roku 1939 medzi Hitlerovým Nemeckom a Stalinovým ZSSR.
- prvá, z augusta, bola Dohoda o neútočení s tajným dodatkom o rozdelení sfér vplyvu tzv. Pakt Molotov – Ribbentropp
- druhá, podpísaná v septembri 1939 v Moskve, bola spojenecká Zmluva o hraniciach a priateľstve, ktorá definitívne potvrdila rozdelenie Poľska medzi oba štáty a začlenenie celého Pobaltia vrátane Fínska do sovietskej záujmovej sféry
RUSKO POČAS 2. SVETOVEJ VOJNY
november 1939 - ZSSR začína vojnu s Fínskom
- žiadali od Fínska odstúpenie určitých oblastí (odôvodňovali to tým, že tento priestor potrebujú na ochranu Leningradu, a preto to územie potrebujú)
- pôvodne sa chceli s Fínskom dohodnúť, ponúkli im za to územie v Karélii (za severným polárnym kruhom), no Fíni odmietli => ozbrojený konflikt sa končí kapituláciou Fínska
=> Sovietsky zväz v r. 1939 vylúčený zo Spoločnosti národov
- koniec: marec 1940 - uzavretie prímeria, ZSSR získava žiadané územia bez akejkoľvek náhrady pre Fínsko
- vďaka nacisticko – sovietskemu paktu o neútočení z r. 1939 bol Stalin presvedčený, že ZSSR nehrozí žiaden ozbrojený konflikt zo strany Nemecka
- po celý rok 1941 však Nemecko zoskupovalo na hranici so Sovietskym zväzom ohromné vojsko a aj napriek informáciam, ktoré Stalin dostal od špióna, neveril, že Hitler plánuje ZSSR vojensky napadnúť
1941 - ZSSR si pripojil 3 republiky - Estónsko, Lotyšsko a Litvu
22.6.1941 – začína útok na ZSSR
- pod názvom „plán Barbarossa“ (Hitler nazval svoj plán podľa stredovekého nemeckého cisára, ktorý viedol svoje armády na
východ už pred storočiami. Barbarossa sa skladal z troch útokov, z ktorých každý sledoval historickú inváznu trasu.)
- bol to plán bleskovej vojny – Hitler sa ani neobťažoval vojnu ZSSR vyhlásiť
- Nemecko tak jednostranne porušilo pakt o neútočení => začiatok Veľkej vlasteneckej vojny
- bolo to však v období, kedy v ZSSR prezbrojovali
- celkovo boli 3 smery útokov: na Leningrad, na Moskvu, na Stalingrad
LENINGRAD
- 900-dňová blokáda - september 1941 - január 1944
- nikdy sa im Leningrad nepodarilo dobyť – Sovieti nasadili Kaťuše (raketomety)
- jediná cesta, ktorá sa dala využiť ako prístup k mestu bolo Ladožské jazero, ktoré v zime zamrzlo
- do r. 1944, na následky hladu tam zahynulo niekoľko 100 tis. ľudí
MOSKVA
Október 1941 – operácia Tajfún
- pôvodným plánom Nemecka bolo dostať sa do Ruska v novembri (symbolicky - Októbrová revolúcia)
- vďaka spolupráci obyvateľstva sa Nemci dostali len na predmestie Moskvy
=> vytvorila sa domobrana
-sovietske velenie dokázalo presvedčiť Stalina, že Moskvu treba evakuovať - všetko evakuovali na Ural
- zároveň začali s evakuáciu priemyslu v ohrozených oblastiach - začali novú vojnovú výrobu
- stiahli všetky vojenské sily (zo S a J) do Moskvy
6. december 1941 - vojna o Moskvu
- nemecké vojská boli nútené sa stiahnuť
- Hitler okamžite odvolal všetkých veliteľov a velenie prebral osobne
- veľmi to Rusov povzbudilo, vytvorila sa nádej, že predsa len sú schopní sa ubrániť
STALINGRAD
august 1942 - 2. február 1943
- veľké priemyselné stredisko na Volge, ktoré ovládalo spojenie ropného bohatstva Kaukazu so zvyškom ZSSR => keďže nemecká spotreba ropy bola v roku 1942 obrovská, ríša musela hladať doplňujúce zdroje
- úlohou dobyť Stalingrad bol poverený generál Friedrich von Paulus, ktorý velil špičkovej nemeckej 6.armáde v počte 230.000 mužov
- vnútri Stalingradu bolo 300.000 mužov, 62.sovietska armáda, na čele s generálom Vasilijom Čujkovom
- Nemcom sa podarilo dostať až do centra mesta – bojovalo sa o každý dom
- Rusi nasadili taktiku „Stalingradského kotla“ => obkľúčili nemecké, rumunské, chorvátske a turecké jednotky
- Paulus sa najprv na Hitlerov rozkaz odmietol vzdať – no jeho vojaci trpeli hladom a zimou, kapituloval až 2. februára - gen. Paulus aj s celou armádou bol zajatý
--v tom čase bol Stalinov syn zajatý v nem. koncentračnom tábore, Nemci Stalinovi navrhli, že ho vymenia za Paulusa, no Stalin odmietol a jeho syn v zajatí zomriera--
- rozhodujúci zlom vo vojne
- od Stalingradu sa začína oslobodzovanie Ruska a permanentný ústup nemeckej armády
júl 1943 - bitka pri Kursku
- 2. najväčšia bitka druhej svetovej vojny
- najväčšia tanková bitka v dejinách
- Rusi aj Nemci nasadili 3 000 tankov
- ďalšie veľké víťazstvo sovietskej armády, Nemci sú neustále nútení ustupovať
TEHERÁNSKA KONFERENCIA - november - december 1943
- stretnutie hláv Veľkej trojky, prvýkrát sa stretli Stalin, Roosevelt a Churchill
- Teherán bol pomerne kľudným územím a všetky 3 štáty tam mali vlastné ambasády
- počítalo sa, že každý deň budú na inej ambasáde, no sovietskej tajnej službe sa podarilo zistiť, že sa na Roosevelta chystá atentát, a tak sa všetky rokovania odohrali na dobre stráženej sovietskej ambasáde a tajná služba Roosevelta chránila
- Roosevelt a Stalin odmietli Churchillov návrh , aby bol otvorený front na Balkáne
- západní spojenci Stalinovi sľubovali otvorenie západného frontu najneskôr do mája 1944
- Roosevelt a Churchill schválili novú sovietsko-poľskú hranicu na Curzonovej línii, čím potvrdili Stalinov zisk na základe paktu Molotov – Ribbentrop (Poľsko malo byť územne odškodnené na západe na úkor Nemecka)
január 1945 - vojenská akcia Sovietov na východe
- prenikli do Poľska, Maďarska a na Slovensko
- bola to obrovská akcia, ktorá zabránila porážke Spojencov v Ardenách (operácia v Ardenách - mala zničiť hlanvé vojenské sily anglo-americkej armády - bola úspešná a hrozilo, že Spojenci utrpia porážku)
JALTSKÁ KONFERENCIA - 4. - 11. február 1945
- Roosevelt, Stalin, Churchill
- považovaná za rozhodujúcu pre povojnové usporiadanie Európy
- Stalin prisľúbil účasť na vojne s Japonskom (až do r. 1945 boli vo vojne proti Japonsku len VB a USA, až tu sa ZSSR zaviazal, že najneskôr do 3 mesiacov od skončenia vojny v Európe, vstúpi do vojny s Japonskom)
- ďalej sa riešil problém Poľska, nemeckých reparácií, rozdelenie Nemecka na 4 okupačné zóny (americká, britská, sovietska a francúzska)
25. apríl 1945 – 1. stretnutie Spojencov z oboch strán v nemeckom mesto Torgan
- stretla sa tu sovietska + anglo-americká armáda
2. máj 1945 - dobytie Berlína sovietskou armádou (vyvesenie červenej zástavy na Brandenburskej bráne)
- Američania absolútne rešpektovali všetky podmienky Ruska v Európe, lebo vedeli, že ho ešte potrebujú v Tichomorí
- v apríli 1945 však Roosevelt zomiera, nastupuje Truman, ktorý nebol sovietskym požiadavkám ústretový, bol výrazne protisovietsky => začatok napätého vzťahu vo Veľkej trojke, čo sa prejavilo aj na poslednej konferencii
POSTUPIMSKÁ KONFERENCIA - júl - august 1945
- Sovietsky zväz - Stalin, USA - Truman, Anglicko - Churchill, ku koncu konferencie ho nahradil Atlee
- od začatku rokovania bolo badať napätie
- stratil sa hlavný nepriateľ - Nemecko už bolo porazené => nič ich už nespájalo, mali rozdielne názory na povojnové usporiadanie sveta (Truman absolútne nesúhlasil so Stalinovými požiadavkami, Atlee bol slabý, aby niečo presadil)
- nakoniec sa prijal kompromis - dohodli sa na rozdelení Nemecka na 4 okupačné zóny medzi VB, USA, Franc. a Sovietsky zväz - to malo trvať do 1. slobodných volieb v Nemecku
- dohodli sa na rozdelení hlavného mesta Berlín na 4 okupačné územia
- ustanovili 5-D, ktoré mali byť prevedené v Nemecku : demilitarizácia, denacifikácia, demokratizácia, decentralizácia, dekartelizácia
RUSKO PO 2. SVETOVEJ VOJNE
- tradičné veľmoci medzivojnového obdobia boli buď porazené (Nemecko, Japonsko, Taliansko) alebo oslabené natoľkko, že úlohu veľmocí neboli ekonomicky schopné uniesť (Francúzsko, Veľká Brit.) => na scénu sa tak dostávajú dve nové veľmoci - ZSSR a USA
- keďže na vytvorenie tradičného multipolárneho systému nebolo dosť veľmocí, medzinárodné vzťahy po 2. svetovej vojne charakterizuje bipolarita
- od začiatku 50. rokov sa obe veľmoci označujú termínom superveľmoci, ktorý podčiarkuje ich dominantné postavenie vo svete, vyplýva z ich obrovskej vojenskej prevahy a monopolu na jadrové zbrane
- po Postupimskej konferencii sa medzi veľmocami začalo stupňovať napätie, kvôli diametrálne odlišným názorom na väčšinu problémov, napr.:
- USA a VB nesúhlasili so satelizáciou východnej Európy (s implantovaním režimu sovietskeho typu do východnej Európy)
- iránska kríza v r. 1946, keď Stalin odmietol stiahnuť svoje vojská z Iránu
- sovietsky nátlak na Turecko motivovaný sovietskym záujmom o úžiny Bospor a Dardanely
- v r. 1946 boli rozpory také výrazné, že sa v USA objavili úvahy o úplnom prerušení spolupráce so ZSSR
- v marci r. 1946, vo Fultone, hovoril W. Churchill o železnej opone, aby charakterizoval situáciu rozdelenej Európy
=> v r. 1946 zavládla v medzinárodných vzťahoch nervozita, ktorá sa stala predohrou studenej vojny
RUSKO A STUDENÁ VOJNA
- obdobie extrémneho napätia medzi superveľmocami (USA a ZSSR) a blokmi, ktoré sa pod ich patronátom vytvorili na Západe a Východe. Bol to stav na pokraji vojny, ktorý do skutočnej vojny neprerástol iba vďaka existencii jadrových zbraní, pretože si obe strany uvedomovali, že skutočná vojna by bola vlastne samovraždou. Bojovalo sa teda nevojenskými prostriedkami. Neustále napätie viedlo k masovému zbrojeniu a pretekom o prvenstvo vo vojenskej oblasti a v dovývaní vesmíru. Za začiatok studenej vojny sa tradične považuje Trumanova doktrína
1947 - 1962 – obdobie klasickej studenej vojny (neochota dohodnúť sa)
1962 - 1990 – obdobie poklasickej studenej vojny (obdobie dohôd a kompromisov je sprevádzané novými krízami)
február 1946 – Stalin má zásadný prejav, v ktorom ZSSR označil za pevnosť obkľúčenú imperialistami a podarilo sa mu oživiť teóriu o triednom nepriateľovi - celý svet
1947 - založenie Inforbyra – komunistickej informačnej kancelárie, ktorá koordinovala činnosť popredných európskych komunistických strán
- ním bol daný rámec sovietskej politiky => z ruskej strany bola prvýkrát formulovaná myšlienka rozdelenia sveta do 2 táborov:
1.- imperialistický, protidemokratický (USA,VB,Fr)
2.- protiimperialistický, demokratický (ZSSR + krajiny s komunistickým režimom)
- ako odpoveď na vytvorenie Severoatlantickej aliancie (NATO - 1949 – západoeurópske krajiny + USA a Kanada)
=> roku 1955 vytvorili ZSSR a jeho východoeurópske satelity Varšavskú zmluvu
- v priebehu 3 rokov po skončení 2. sv. vojny Sovieti podnietili vznik prosovietskych komunistických režimov v celej východnej Európe
- keď Američania poskytli všetkým krajinám Európy, vrátane ZSSR, finančnú pôžičku na obnovu hospodárstva (Marshallov plán), komunistické krajiny to boli nútené na pokyn z Moskvy odmietnuť => zavŕšilo sa hospodárske rozdelenie Európy
- r. 1945 bolo Nemecko rozdelené na sovietsku, americkú, britskú a francúzsku okupačnú zónu – Berlín, ležiaci hlboko v sovietskej zóne, bol rozdelený podobným spôsobom
jún 1948 – západní spojenci v Trizónii realizovali menovú reformu, a keď dali novú menu do obehu aj vo svojich sektoroch v Berlíne, vyhlásil Stalin pozemnú blokádu Berlína
=> západní spojenci vytvorili letecký most, ktorý viac ako rok zásoboval mesto
- Stalin sa však zľakol možnosti vypuknutia 3. svetovej vojny a postupne začína blokádu prerušovať (koniec v r. 1949)
- počas studenej vojny nedošlo k priamemu ozbrojenému konfliktu medzi ZSSR a USA, no odohrali sa „zástupné“ vojny medzi blokmi - r. 1950 v Kórei, keď Severná Kórea, podporovaná Sovietmi, napadla Južnú Kóreu, podporovanú Američanmi
- r. 1956 vo Vietname, kam USA vyslali ozbrojené sily na podporu boja južného Vietnamu proti komunistickej prevahe
severného Vietnamu
- súperenie medzi Východom a Západom charakterizovali aj vesmírne preteky:
- 4. októbra 1957 ZSSR vypustil umelú družicu Sputnik 1
- ďaľším úspechom Sovietskeho zväzu bolo vypustenie Sputnika 2 so psíkom Laikou
- 12. apríla 1961 do vesmíru vyštartoval prvý človek - Jurij Gagarin, na palube Vostoku 1
- 16.-19. júna 1963 obletela Valentina Tereškovova 48 krát vo Vostoku 6 Zem a stala sa prvou ženou vo vesmíre
1953 – zomiera Stalin, prvým predsedníkom strany (KSSZ) sa stáva Nikita Chruščov - vyvolal senzáciu kritikou Stalina a jeho „kultu osobnosti“
- prepustil tisíce politických väzňov a uzavrel niekoľko pracovných táborov
- uskutočnil zmeny v hospodárstve a zvýšil agrárnu produkciu
- vyhlasoval, že sovietske satelity majú právo na väčšiu mieru nezávislosti
- rozpustil Informbyro
- r. 1955 navštívil Juhosláviu, zmieril sa s Titom a uznal politickú a ideologickú nezávislosť Juhoslávie
- r. 1956 síce poskytol viac voľnosti Poliakom, keď sa do čela poľskej komunistickej vlády dostal Gomulka
- no v tom istom roku aj veľmi krvavo potlačil maďarské povstane, keď sa Maďari snažili odtrhnúť od sovietskeho bloku
- r. 1959 a 1961 sa stretol s americkými prezidentmi D. D. Eisenhowerom a J. F. Kennedym
=> tieto stretnutia postupne viedli k prelomeniu ľadov studenej vojny
- hoci nastúpil politiku „mierového spolužitia“ so Západom, priviedol počas kubánskej raketovej krízy r. 1962 Sovietsky zväz na pokraj vojny s USA
- práve kubánska kríza podnietila vznik červeného telefónu – priameho spojenia medzi Kremľom a Bielym domom (prvýkrát bola takzvaná horúca linka použitá 5. júla 1967 niekoľko hodín pred tým, než sa začala vojna medzi Izraelom a jeho arabskými
susedmi. Moskva sa chcela urgentne opýtať Washingtonu, či náhodou nemajú v konflikte nazvanom neskôr Šesťdenná vojna prsty, alebo či nepomáhajú Izraelčanom útočiť na Egypt.)
- r. 1963 podpísal s USA a Veľkou Britániou zmluvu o zákaze skúšok jadrových zbraní (s výnimkou skúšok pod zemským povrchom)
- keď sa ideologicky nezhodol s Mao Ce-tungom, ZSSR hrozila vojna s Čínou
1964 – Chruščova odvolali zo všetkých funkcií a prvým tajomníkom ÚV KSSZ sa stáva Leonid Iľjič Brežnev
- r. 1968 vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy napadli Československo, čo Brežnev ospravedlňoval tým, že Sovietsky zväz má právo zasahovať do záležitostí ktoréhokoľvek štátu Varšavskej zmluvy, keby bol v ňom komunistický režim ohrozený alebo vážne narušený => táto politika zasahovania dostala pomenovanie Brežnevova doktrína
- v 70. rokoch Brežnev uskutočňoval voči Západu, najmä USA, politiku détente (politiku uvoľňovania vzťahov)
=> táto politika prináša: r. 1972 sa stretáva Nixon s Brežnevom v Moskve – podpisuje sa SALT I - dohodli sa na obmedzení strategických jadrových zbraní
r. 1973 Helsinská Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe
r. 1979 Carter a Brežnev podpísali vo Viedni SALT II
1979 – sovietska invázia do Afganistanu
- keď afganskí komunisti zvrhli strarý režim, do krajiny prišli sovietski vojenskí poradcovia, čo nakoniec viedlo k vojenskej intervencii
- ZSSR sa rozhodol nový režim stabilizovať prostredníctvom prítomnosti 85 tisíc sovietskych vojakov => USA vyjadrilo svoj protest zastavením vývozu obilia do ZSSR, neratifikovaním zmluvy SALT II a bojkotom olympiády v Moskve (1980)
- Sovieti sa z Afganistanu stiahli až v r. 1989
1982 – zomiera L. I. Brežnev, jeho nástupcom sa stal Jurij Vladimírovič Andropov
1984 – zomiera J. V. Andropov, jeho nástupcom sa stal Konstantin Ustinovič Černenko
1985 – zomiera K. U. Černenko a na čelo ZSSR sa dostáva
Michail Sergejevič Gorbačov
- snažil sa o uskutočnenie „perestrojky“ – teda o hospodárske a sociálne reformy, čo viedlo k postupnému procesu liberalizácie sovietskej spoločnosti
- nechcel zasahovať do vnútorných záležitostí krajín Východného bloku
- odmietol Brežnevovu doktrínu o obmedzenej suverenite satelitov, ktorá dávala ZSSR právo na intervenciu pod zámienkou ochrany socializmu a odmietol použiť silu proti opozičným hnutiam v sovietskych satelitných štátoch, čím otvoril cestu k ich faktickej nezávislosti
- v apríli 1986 – výbuch jadrovej elektrárne v Černobyle
- v auguste 1990 na rokovaniach s nemeckým kancelárom Helmuthom Kohlom súhlasil, aby sa zjednotilo Nemecko a stalo sa členom NATO
- podporil aj požiadavku OSN, aby Irak ukončil okupáciu susedného Kuvajtu a zapojil sa do posledných rokovaní, ktoré mali zabrániť vojne v Zálive
- v r. 1990 získal Nobelovu cenu mieru, ale stratil popularitu vo vlastnej krajine, ktorej jeho reformy priniesli zmätok a rast cien
- doma čelil silnejúcemu nepriateľstvu odporcov radikálnych zmien => v auguste 1991 vyústilo napätie v ZSSR do pokusu o štátny prevrat, ktorému odolal len vďaka podpore jeho dovtedajšieho i budúceho rivala Borisa Jeľcina
- krátko na to uznal, že monopol komunistickej strany na politickú moc v ZSSR sa skončil
- s kolapsom sovietskeho hospodárstva padla aj Gorbačova moc a nakoniec aj samotný Sovietsky zväz
- v decembri 1991 Gorbačov rezignoval na prezidentskú funkciu ako posledný vodca v dejinách ZSSR
