Už v apríli sa v Priekope začínajú objavovať prvé letáky a heslá. Dokonca na priekopskom Hrádku bolo do svahu vyryté a vápnom vybielené heslo MOR HO! Čitateľné bolo až do SNP. Formujúce sa ilegálne hnutie bolo prostredníctvom najatých
konfidentov odhalené. Do Martina boli odvedení Ján Brtkomu, Ján Hrozienčik...Ostatní boli potom odvedení na výsluch do Ružomberka, no ako mladistvých ich napokon prepustili. Boli však vylúčení zo škôl, čo ich napokon priviedlo do radov partizánov. Je známe, že Milan Kostra ako medik obetavo ošetroval ranených v martinskej nemocnici, Ivan Sitár sa stal poľným pilotom a v SNP pri obrane Sučian padol. Ján Hrozienčik bol gestapákmi v Martine Pod stráňami umučený.

Ďalšie  udalosti priniesla Nemcami opravená štátna hradská zo Žiliny cez Vrútky, Priekopu na Sučany a Kraľovany. Už v auguste
po nej prúdili po zuby ozbrojení nemeckí vojaci. Časť z nich ubytovali v Priekope. Vzniknutá situácia si vyžiadala, že odpor už musel byť dôsledne organizovaný. Preto Priekopčania zakladajú ilegálny národný výbor, pripravujú bezpečnostnú hliadkovú
činnosť, rozširujú ilegálnu tlač a organizujú pomoc pre utečencov. Na pomoc zbierajú šatstvo, potraviny i peniaze.

30. augusta 1944 sa Priekopčania dozvedeli, že v Martine bola vyhlásená mobilizácia všetkých záložníkov do 45. roku. To bola výzva i pre nich. Záložníci nastupovali do kasární v Martine. Potom prišli ťažké chvíle nielen pre vojakov, ale i pre civilné obyvateľstvo. 31. augusta už od rána bolo počuť kanonádu z priestorov Strečnianskej tiesňavy. Cez Priekopu prechádzali vojenské jendotky smerom na Vrútky a občania Priekopy pomádali kopať obranné a opevňovacie záseky proti tankom. Robili sa prípravy na podmínovanie mostíkov pod Hôrkou a železného cestného mosta nad Turcom. V tento deň sa v Priekope zhromažďovali i ustupujúce jednotky žilinskej posádky. Asi o 18.00 hod. bombardovali 4 nemecké lietadlá priestor Dolných Vrútok a dve zaleteli až nad Priekopu. Jedno z nich bolo zasiahnuté a v Priekope havarovalo.

Pamätným dňom plným ohňa a bojov sa stal 4. september, keď do Priekopy prišiel rozkaz, že všetci civilní obyvatelia musia obec opustiť. Starší obyvatelia však svoje domovy opustiť odmietli, a tak boli svedkami tohto, ako Nemci neľútostne odstreľovali utekajúcich občanov z Vrútok do Martina. I ďalšia noc bola veľmi rušná. Priekopa sa dostala do bojového pásma a guľometnou
paľbou bola zasypávaná smerom od Hôrky.

Po prelome Strečnianskej tiesňavy sa Nemci dostali až do Vrútok a chystali sa na Martin. V Priekope sa rozpútal trojtýždňový boj, v ktorom Nemci vyrabovali dolný koniec dediny a podpálili ho. Oheň sa rýchlo rozšíril a zachvátil celú dolnú časť obce východne od Jordánu. Bojovalo sa o každý dom. To, čo povstaleckí vojaci nemohli pred Nemcami zachrániť, radšej zničili sami. Tak zhorelo
i Potravinové družstvo, aby z neho Nemci nemohli nič odviezť.

Posledný odpor vysilených vojakov doznieval ešte 16 septembra. No už 17. obsadili Priekopu Nemci. Tanky, delá, pancierové autá................. smrť na nemeckých čiapkach, ale i na uliciach. Dovedna bolo vypálených 77 domov, 67 stodôl s nevymláteným obilím, 52 maštalí a nebolo takmer domu, ktorý by nebol vyrabovaný a v ktorom by sa dalo bývať. Najväčšie straty však boli na ľudských životoch. Po odvezení mŕtvych, ktorí padli v bojoch od 5. do 28.9 1944, zostalo v Priekope 125 mŕtvych, z toho 116 Slovákov. Priekopa bola oslobodená 11.apríla 1945 jednotkami 1 čs. armádneho zboru.

Dnes osudy Priekopy poznajú mladší i tí, ktorí sa do Priekopy prisťahovali, alebo si v jej útulných uličkách postavili nové domy, už len z histórie a rozprávania. Všetkým však tieto časy pripomína Veľká stráň v Priekope, na ktorej vyrástol cintorín, kde našlo miesto svoj posledný odpočinok 719 účastníkov oslobodzovacích bojov. Návrh cintorína vytvoril arch. Jaroslav Křelina, sochárske práce akad. Sochár Fraňo Štefunko. Návštevníci i okoloidúci môžu na tomto monumente čítať: „Na tomto mieste snívajú večný sen o slobode a láske k ľudu slovenskí, českí, sovietski, francúzski a iní junáci, ktorí udatne bojovali v našom národnom povstaní a padli ako hrdinovia.“