SNP a Turiec


Turiec zohrával významnú úlohu v dejinách Slovenská už od polovice 19. storočia:

Najprv v boji proti útlaku národnému, potom sociálnemu. Jeho pokrokový zástoj vyvrcholil v období boja proti slovenskému štátu. Tento klérofašistický štát vedel uspokojiť iba hŕstku buržoázie, ktorá sa zmocnila pozícií po českej buržoázií arizovaním zbohatla. No pospolitý človek ďalej trpel pod knutou fabrikantov a veľkostatkárov, a nielen slovenských, ale aj nemeckých. Veď takmer polovicu slovenského priemyslu mali v rukách nacistické koncerny.

Vojnová konjunktúra bola veľmi relatívna a pokojný ostrov v rozbúrenom mori Európy sa zmietal z nevyriešených národnostných, štátoprávnych, hospodárskych a najmä sociálnych problémoch. Tým, čo podporovali vznik tohto štátu, nešlo o slovenský národ ale o vlastné záujmy, o nadvládu nad svetom, v ktorom by Slovania, podľa nich „menejcenné národy“, nemali miesta.

Rozbitie republiky, hoci mala mnohé chyby, bolo v očiach prevažnej väčšiny Turčanov nešťastím. Preto vytvorenie slovenského štátu prijali s neskrývanými obavami. V klerikalizme a ľudáctve, v klérofašizme videli národnú tragédiu, ktorá môže mať
nepredvídaný koniec. Ich predtuchy sa splnili, keď mocipáni vazalského slovenského štátu národ a jeho hospodárstvo celkom podriadili fašistickému Nemecku, keď sa na Slovensku začal presadzovať totalitarizmus, militarizmus, antidemokracia a rasizmus a keď aj politicky katolicizmus začal rozpletávať vyhlasovanú jednotu národa. 

V martinských závodoch sa na základe línie strany postupne utvárali prvé ilegálne komunistické bunky v Turci. Spočiatku obstarávali finančné prostriedky a dokumenty pre ilegálnych pracovníkov. Významnú úlohu v boji proti fašizmu zohrala aj ženská
organizácia Solidarita. V jeseni roku 1939 sa utvorila ilegálna bunka na Vrútkach. Niektorí jej členovia -železničiari rozširovali propagačný materiál na celom strednom Slovensku, neskoršie pomáhali utečencom z koncentračných a pracovných táborov. Veľmi agilná bola komunistická bunka v Sučanoch. V evanjelickom kostole mala cyklostilovú tlačiareň, ktorá pôvodne pracovala u záhradníka Jozefa Daneka v MT. Tu bola umiestnená aj tajná vysielačka, ktorú však bezpečnostné orgány vysliedili a zhabali.
Ďalšie ilegálne komunistické bunky pracovali v Mošovciach, Turčeku, Turanoch, Bodorovej, v Diviakoch a inde.

Medzi prvé profašistické prejavy v Turci patrí demonštrácia občanov Sučian a okolitých dedín vyvolaná náboženskou nevraživosťou okresných funkcionárov HSĽS a svojvôľou Hlinkovej gardy. Dňa 24. apríla 1939 gardisti nezákonne zatkli antifašistov Vojtecha Hrušku, ev. farára, Jána Lazišťana a Rudolfa Príhodu. Zbili ich a vyhodili z auta na ceste do Ružomberka.
Nasledujúceho dňa okolo 2500 občanov Sučian a okolia protestovalo proti výčinom gardistov, žiadalo ich odzbrojiť a potrestať. Demonštranti vyvolávali heslá žiadajúce obnovu ČSR a nepripustili k reči okresného veliteľa Hlinkovej gardy. Demonštráciu rozohnala len silná vojenská jednotka. Gardisti zatkli 20 občanov. Správa o tejto demonštrácii sa rozniesla po celom Slovensku. Bolo teda prirodzené, že sučianski občania aj počas SNP v značnom počte bojovali tak v radoch povstaleckej armády ako aj v partizánskych brigádach

V profašistckom boji Turca významné miesto mala mládež. Keď vo februári 1938 vznikol Zväz revolučnej mládeže Slovenska mládež Turca sa začala organizovať, bojovať proti klérofašizmu a nacizmu aj tlačeným slovom. Jej usmerňovateľom 
a radcom bol Miloš Gosiorovský, vedúci funkcionár žilinskej oblasti Zväzu. Turianska mládež, najmä stredoškolská, vedená Jozefom Fraňom, Štefanom Hromekom, Jozefom Kukom, Dnielom Morgošom si postavila amatérsku tlačiareň, v ktorej ilegálny časopis  Pravda slovenskej mládeže i letáky a rozširovala ich po okolí. Dňa 21. júna 1939 však bezpečnostné orgány zatkli popredných organizátorov odboja. Bitím ich nútili priznať sa a študentov podmienečne vylúčili zo škôl. No nijako nezabránili, aby sa mládež Turca aktívne zapájala do príprav a bojov v SNP.

Od roku 1940, keď sa Európou valila záplava fašizmu, najbarbarskejšia ideológia a jej praktiky, odbojové hnutie na celom
Slovensku aj v Turci sa naďalej rozvíjalo. Podporila ho aj medzinárodná situácia. Nacistické Nemecko dokonale pripravené na dobyvačnú vojnu, obsadzovalo štát za štátom. Tí, čo obetovali Československo fašistickému Nemecku, začali pociťovať sami na sebe jeho údery. Veľká Británia sa otriasala pod leteckým náporom Nemcov, kapitulovalo Francúzsko. Hákový kríž zavial od
Bugu po Pyreneje, od Dánska po Grécko. Na Slovensku zavládol teror.