Konštantín a Metod- solúnski bratia

846-870 Vláda kniežaťa Rastislava
863 Konštantín a Metod prišli na Veľkú Moravu
869 Zomiera Konštantín, ktorý v rímskom kláštore prijal rehoľné meno Cyril

Roku 846 zaútočil východofranský kráľ Ľudovít na moravských Slovanov, ktorí sa usilovali o nezávislosť, a ustanovil za ich knieža Rastislava, Mojmírovho synovca. Úsilie našich predkov o samostatnosť sa tým však neskončilo, Svedčia o tom správy o dalších franských výpravách proti Rastislavovi. Rastislav sa chcel zbaviť franskej nadvlády aj v cirkevnej oblasti. Preto pravdepodobne roku 862 vypravil do Byzantska posolstvo. Mladému byzantskému cisárovi Michalovi III. predniesol prosbu, aby do ich krajiny poslal učiteľov, ktorý by ovládali slovanský jazyk a vyučili by domácich kňazov. Byzantský kráľ ponuku prijal. Roku 863 prišli na Veľkú Moravu bratia Konštantín a Metod pochádzajúci zo Solúna. Na svoje poslanie boli dobre pripravení. Ovládali reč ľudu, ku ktorému mali ísť. Konštantín preložil do slovienčiny náboženské knihy a modlitby. Vytvoril aj prvé písmo v dejinách Slovanov, hlaholiku, ktorým svoje preklady napísal. Tým položil základy slovanského písomníctva.

Konštantín a Metod založili slovanské učilište, akúsi vyššiu dvorskú školu, v ktorej vychovávali a vzdelávali svojich pomocníkov a nástupcov. Za necelé štyri roky pôsobenia šírili kresťanstvo, kultúru, vzdelanie, písomníctvo, literatúru, ale aj zákonodarstvo a poriadok v spoločenskom živote. Kedže Konštantín nebol biskup a Metod ani kňaz, nemohli svojich žiakov vysvätiť za kňazov. Preto sa v roku 867 vybrali s niekoľkými žiakmi na dlhú cestu. Počas nej pobudli aj v Blatnohrade u Pribinovho syna Koceľa, na ktorého urobili veľký dojem. S jeho podporou sa počet ich žiakov rozšíril. Po strastiplnej ceste napokon prišli na pozvanie pápeža do Ríma. Ten slávnostne schválil preklady bohoslužobných kníh do slovienskeho jazyka, ktoré mu predložili. Metoda a niektorých dalších vysvätil za kňazov. Chorľavý a unavený Konštantín sa v Ríme utiahol do kláštora, prijal rehoľné meno Cyril a ako 42- ročný zomrel. Na Koceľovu žiadosť pápež menoval Metoda za arcibiskupa. Metod sa vrátil na Veľkú Moravu, aby sa ujal funkcie a pokračoval v začatom diele. Vyše desať rokov viedol a organizoval cirkevný život Veľkej Moravy. Zasvätil jej zvyšok života, svoje diplomatické a organizačné schopnosti. Roku 885 veľkomoravský biskup Metod zomrel. Krátko pred smrťou určili svojho nástupcu- kňaza Gorazda.


Konštantín Filozof (826/827-869) a Metod (815-885)

Narodili sa v druhom najvýznamnejšom byzantskom meste Solúne (v dnešnom Grécku). Ich otec ktorý sa volal Lev (Leo), bol zámožný úradník. Starší Metod našiel záľubu v právnických vedách, cvičil a zdokonaľoval sa v slovienskom jezyku. Aj Koštantín bol mimoriadne nadaný. Študoval filozofiu, literatúru a kresťanské učenie. Ovládal grécky i sloviensky jazyk. Takmer celý život prežili bratia spolu. Smrť však rozdelila svorných bratov. No Metod sa nevzdal a pokračoval v diele, ktoré na Veľkej Morave spolu začali. Stal sa prvým slovanským arcibiskupom. Cestou z Ríma na Moravu ho na podnet franských kňazov uväznili. Až po troch rokoch strávených v kláštornom väzení ho na príkaz pápeža prepustili. Avšak to už na Morave vládol Svätopluk. Metod musel čeliť obvineniam zo strany franských kňzov, ktorí protestovali, že bohoslužby sa vedú v slovienskom jazyku a neskor aj zápasiť so Svätoplukovou neprajnosťou. Po Metodovej smrti muselo asi 200 kňazov opustiť krajinu, lebo sa odmietli podriadiť príkazom nitrianskeho biskupa Wichinga. Wiching bol Metodovým nepriateľom. Bojoval proti slovanskej liturgii. Pokiaľ Metod žil, zvíťaziť nedokázal, ked zomrel, jeho žiaci sa už ubrániť nevedeli. Po strastiplnej ceste našli útočište v Bulharsku a v Chorvátsku. Obaja bratia boli neskor vyhlásení za svätých.