Avšak reakcie v kolóniách neboli také, ako by si to radikáli predstavovali (mimochodom sa uvádza, že za nezávislosť bojovala iba tretina obyvateľov, tretina bola pasívna a tretina lojálna Anglicku; ani také osobnosti ako Franklin alebo Washington neboli za ozbrojený boj). Keď roku 1733 priplávali prvé lode s čajom, v Charlestone zabránili jeho ďalšej distribúcii, v New Yorku dokonca vrátili náklad na loď. To však radikálom nestačilo a tak použili osvedčenú metódu – provokáciu. 16. decembra 1773 vtrhla skupina osadníkov pod vedením Samuela Adamsa preoblečená za Indiánov na loď Východoindickej spoločnosti kotviacej v Bostonskom prístave a vysypala do mora 300 bední s čajom. To už nemohla britská vláda tolerovať. Massachusettská samospráva bola zrušená, bola vyhlásená vojenská vláda a za guvernéra bol vymenovaný generál Gage. 5. září 1774 sa zišiel prvý kontinentálny snem. Zúčastnilo sa ho 12 štátov. Stále prevládala snaha dohodnúť sa s Anglickom. Kráľovi bola poslaná petícia požadujúca niektoré práva pre americké osady. Tá bola v Londýne odmietnutá.
Američania začínajú zostavovať bezpečnostné výbory a cvičia milíciu. V dubnu 1775 sa generál Gage dozvedel, že v neďalekom mestečku Concorde je sklad zbraní a koná sa tam schôdza rebelov. Rozhodol sa tam poslať vojsko. Američania však boli včas varovaní. Milícia z mesta Lexingtonu oddiel vojakov málom úplne zdecimovala. Začína obliehanie Bostonu a tiež vojna o nezávislosť.

Vojna o nezávislosť
Vojenskí velitelia revolúcie boli americkí generáli Nathaniel Greene a Horatio Gates, Francúzi Marie-Joseph Lafayette a generál pravidelnej francúzskej armády Rochambeau, bývalý pruský dôstojník Friedrich Wilhelm von Steuben a Poliak Kazimír Pulaski. O politiku a filozofiu revolúcie sa starali Benjamin Franklin, Thomas Paine či Thomas Jefferson. Najväčšou osobnosťou revolúcie je však bezpochyby George Washington. Tento bohatý pokrokový farmár z Virginie, plukovník milície bol jednak najvyšším veliteľom americkej armády, ale tiež jeden z politických vodcov revolúcie. Pre Washingtona, ale i pre ostatných amerických generálov platilo, že prehrávali bitky, ale vyhrávali vojny.
V květnu 1775 zaútočili Angličania v severných šíkoch na pahorok Bunker Hill neďaleko Bostonu. Síce nakoniec vyhrali, ale medzitým ich padlo veľké množstvo – mýtus neporaziteľnej anglickej armády sa rozplynul.
Británia najíma vojakov v Hesensku (asi 30 tisíc) a posiela ich na americké bojisko.
4. července 1776 vyhlasuje americký Kongres Deklaráciu nezávislosti. Tu boli sformulované dôvody revolúcie a základné buržoázne a občianske slobody a taktiež rovnosť všetkých ľudí.
V lete 1776 je morálka amerického vojska v rozklade.