Americká vojna za nezávislosť (Americká buržoázna revolúcia)

Pred revolúciou
Vojna o nezávislosť má tiež iný názov – americká buržoázna revolúcia. Vtedy išlo hlavne o podnikateľskú slobodu buržoázie a keby sa jej kolóniám dostalo, nemuselo k vojne vôbec dôjsť. To bolo ale na vtedajšiu anglickú vládu a panovníka trochu moc. Snaha o absolutistickú vládu totiž ani na konci 18. storočia z anglického panovníckeho roku nevymizla a to bol dôvod i pre pokusy o pridusenie vývoja kolónií.
Po vyhranej vojne nad Francúzskom a jej indiánskymi spojencami sa otvorila pre osadníkov cesta ku kolonizácii území za Appalačskými horami. Mnoho vojnových vyslúžilcov tu malo sľúbené pozemky. Londýn si však nechcel znepriateľovať Indiánov a zakázal túto oblasť osídľovať. Američania to však nebrali vážne. Na kontinente bolo tiež treba platiť armádu a keďže peniaze sa nedostávali, tretina výdajov na jej udržiavanie bola prevedená na kolónie. Daňová skrutka sa začala uťahovať aj z inej strany – kráľovský pokladnica totiž po vojne potrebovala výdatný príliv peňazí. Osady boli povinné platiť kráľovských úradníkov, guvernérov a sudcov. Boli zvýšené dovozné clá, tovar sa mohol dovážať výhradne na anglických lodiach, bolo zavedené kolkovanie úradných listín a novín, clo bolo uvalené aj na dovoz melasy, z ktorej sa v Novom Anglicku vyrábal rum, ktorý slúžil ako platidlo za afrických otrokov. Britskú pokladnicu to nezachránilo, ale v Amerike to urobilo množstvo zlej krvi. Naviac sa muselo platiť v striebre, ktoré bolo možné legálne získať iba obchodom s Anglickom. Tým sa všetky suroviny z Ameriky dostávali na trh iba cez anglických obchodníkov, ktorí toho využili a stlačili ich ceny dole, a naopak ceny za výrobky dovážané do Ameriky zvýšili, takže Američania postupne už nemali čím dane platiť. Rástlo zadĺženie osád voči Anglicku. Američanov hnevalo i to, že v Anglicku sa mohli nové dane zaviesť iba po súhlase parlamentu, ale ich sa nikto nepýtal. V roku 1767 bolo naviac vyhlásené clo na papier, farby, sklo a čaj. A tým povestný pohár pretiekol. Kolónie začali bojkot anglického tovaru, ktorý bol dôsledne dodržiavaný, takže dovoz čoskoro poklesol až na polovicu. Vláda musela ustúpiť. Clá zrušila, ale minimálne clo na čaj z princípu nechala. Táto iskrička však spôsobila požiar.
Všetko sa už zdalo byť vyriešené, avšak Anglicko udelilo monopol na obchod s čajom Východoindickej spoločnosti. Americkí obchodníci vtedy na čaji nezarobili už vôbec nič a existovala tiež obava, že po čaji by mohol nasledovať aj ďalší tovar.

Avšak reakcie v kolóniách neboli také, ako by si to radikáli predstavovali (mimochodom sa uvádza, že za nezávislosť bojovala iba tretina obyvateľov, tretina bola pasívna a tretina lojálna Anglicku; ani také osobnosti ako Franklin alebo Washington neboli za ozbrojený boj). Keď roku 1733 priplávali prvé lode s čajom, v Charlestone zabránili jeho ďalšej distribúcii, v New Yorku dokonca vrátili náklad na loď. To však radikálom nestačilo a tak použili osvedčenú metódu – provokáciu. 16. decembra 1773 vtrhla skupina osadníkov pod vedením Samuela Adamsa preoblečená za Indiánov na loď Východoindickej spoločnosti kotviacej v Bostonskom prístave a vysypala do mora 300 bední s čajom. To už nemohla britská vláda tolerovať. Massachusettská samospráva bola zrušená, bola vyhlásená vojenská vláda a za guvernéra bol vymenovaný generál Gage. 5. září 1774 sa zišiel prvý kontinentálny snem. Zúčastnilo sa ho 12 štátov. Stále prevládala snaha dohodnúť sa s Anglickom. Kráľovi bola poslaná petícia požadujúca niektoré práva pre americké osady. Tá bola v Londýne odmietnutá.
Američania začínajú zostavovať bezpečnostné výbory a cvičia milíciu. V dubnu 1775 sa generál Gage dozvedel, že v neďalekom mestečku Concorde je sklad zbraní a koná sa tam schôdza rebelov. Rozhodol sa tam poslať vojsko. Američania však boli včas varovaní. Milícia z mesta Lexingtonu oddiel vojakov málom úplne zdecimovala. Začína obliehanie Bostonu a tiež vojna o nezávislosť.

Vojna o nezávislosť
Vojenskí velitelia revolúcie boli americkí generáli Nathaniel Greene a Horatio Gates, Francúzi Marie-Joseph Lafayette a generál pravidelnej francúzskej armády Rochambeau, bývalý pruský dôstojník Friedrich Wilhelm von Steuben a Poliak Kazimír Pulaski. O politiku a filozofiu revolúcie sa starali Benjamin Franklin, Thomas Paine či Thomas Jefferson. Najväčšou osobnosťou revolúcie je však bezpochyby George Washington. Tento bohatý pokrokový farmár z Virginie, plukovník milície bol jednak najvyšším veliteľom americkej armády, ale tiež jeden z politických vodcov revolúcie. Pre Washingtona, ale i pre ostatných amerických generálov platilo, že prehrávali bitky, ale vyhrávali vojny.
V květnu 1775 zaútočili Angličania v severných šíkoch na pahorok Bunker Hill neďaleko Bostonu. Síce nakoniec vyhrali, ale medzitým ich padlo veľké množstvo – mýtus neporaziteľnej anglickej armády sa rozplynul.
Británia najíma vojakov v Hesensku (asi 30 tisíc) a posiela ich na americké bojisko.
4. července 1776 vyhlasuje americký Kongres Deklaráciu nezávislosti. Tu boli sformulované dôvody revolúcie a základné buržoázne a občianske slobody a taktiež rovnosť všetkých ľudí.
V lete 1776 je morálka amerického vojska v rozklade.

Anglický generál Howe, vrchný veliteľ anglických vojsk v Amerike síce dobyl New York, ohrozoval hlavné mesto Philadelphiu, ale na Washingtonovu armádu nezaútočil a nechal Američanom čas na reorganizáciu. Na Vianoce 1776 prekročil Washington rieku Delaware a zničil hessenské posádky v Trentone a Princetone. Francúzsko, odveký Anglický nepriateľ zatiaľ nezasahovalo, ale podporovalo Kongres finančne. O jeho zapojenie do vojny sa snaží v Európe obľúbený Franklin.
V Londýne generál Burgoyne vymýšľa plán, ako poraziť Američanov. Vrchný veliteľ Howe však o ňom nie je informovaný a tak všetko končí porážkou Angličanov pri Saratoge 17. října 1777. Howe síce dobyl Philadelphiu a Washington strávil ťažkú zimu vo Valley Forge, ale Saratoga znamenala zásadný obrat vo vojne – Francúzsko totiž podpisuje s Američanmi zmluvy a posiela do Ameriky armádu a loďstvo.
Proti Británii vystupuje aj Španielsko. Londýn vymieňa veliteľa. Prichádza Clinton a Cornwallis. Obaja porážajú Američanov kde sa dá, ale nikdy nezasadili rozhodujúci úder, a tak sú ich oddiely v roku 1780 postupne decimované. Clinton sa sťahuje do New Yorku, Cornwallis do Yorktownu. 19. října 1781 donútil Washington a Rochambeau spolu s francúzskym loďstvom obkľúčeného Cornwallisa ku kapitulácii.
Vojna bude trvať ešte 2 roky, ale v Londýne sa mení vláda a za chrbtom Francúzska začínajú tajné jednania s Američanmi. 3. září 1783 je podpísaná mierová zmluva. Vojna teda skončila.

Po revolúcii
V rokoch po skončení bojov sa Americká konfederácia postupne hospodársky rútila. Centrálny Kongres ani vláda nemali prakticky žiadnu moc, jednotlivé štáty si robili, čo chceli, dokonca hrozili medzi nimi vojny. Washington odišiel do ústrania. Známy je jeho výrok, že konfederačné štáty spájal „povraz z piesku“.
Za tejto situácie sa v květnu 1787 schádzajú zástupcovia jednotlivých štátov k jednaniu o zmene vnútornej štruktúry konfederácie. Po niekoľkých mesiacoch usilovného jednania a dohadovania sa je 17. září 1787 podpísaná Ústava. Vytvárala spôsob vlády, ktorý v Amerike existuje dodnes. Ústava vstúpila do platnosti 30. dubna 1789. Za prvého prezidenta bol zvolený George Washington, ktorý 30. dubna 1789 zložil prísahu.

Štáty
Massachusetts, New Hampshire, Connecticut, Rhode Island, New York, New Jersey, Delaware, Maryland, Pensylvánia, Georgie, S. a J. Karolina, Virginia.