Pred revolúciou
Vojna o nezávislosť má tiež iný názov – americká buržoázna revolúcia. Vtedy išlo hlavne o podnikateľskú slobodu buržoázie a keby sa jej kolóniám dostalo, nemuselo k vojne vôbec dôjsť. To bolo ale na vtedajšiu anglickú vládu a panovníka trochu moc. Snaha o absolutistickú vládu totiž ani na konci 18. storočia z anglického panovníckeho roku nevymizla a to bol dôvod i pre pokusy o pridusenie vývoja kolónií.
Po vyhranej vojne nad Francúzskom a jej indiánskymi spojencami sa otvorila pre osadníkov cesta ku kolonizácii území za Appalačskými horami. Mnoho vojnových vyslúžilcov tu malo sľúbené pozemky. Londýn si však nechcel znepriateľovať Indiánov a zakázal túto oblasť osídľovať. Američania to však nebrali vážne. Na kontinente bolo tiež treba platiť armádu a keďže peniaze sa nedostávali, tretina výdajov na jej udržiavanie bola prevedená na kolónie. Daňová skrutka sa začala uťahovať aj z inej strany – kráľovský pokladnica totiž po vojne potrebovala výdatný príliv peňazí. Osady boli povinné platiť kráľovských úradníkov, guvernérov a sudcov. Boli zvýšené dovozné clá, tovar sa mohol dovážať výhradne na anglických lodiach, bolo zavedené kolkovanie úradných listín a novín, clo bolo uvalené aj na dovoz melasy, z ktorej sa v Novom Anglicku vyrábal rum, ktorý slúžil ako platidlo za afrických otrokov. Britskú pokladnicu to nezachránilo, ale v Amerike to urobilo množstvo zlej krvi. Naviac sa muselo platiť v striebre, ktoré bolo možné legálne získať iba obchodom s Anglickom. Tým sa všetky suroviny z Ameriky dostávali na trh iba cez anglických obchodníkov, ktorí toho využili a stlačili ich ceny dole, a naopak ceny za výrobky dovážané do Ameriky zvýšili, takže Američania postupne už nemali čím dane platiť. Rástlo zadĺženie osád voči Anglicku. Američanov hnevalo i to, že v Anglicku sa mohli nové dane zaviesť iba po súhlase parlamentu, ale ich sa nikto nepýtal. V roku 1767 bolo naviac vyhlásené clo na papier, farby, sklo a čaj. A tým povestný pohár pretiekol. Kolónie začali bojkot anglického tovaru, ktorý bol dôsledne dodržiavaný, takže dovoz čoskoro poklesol až na polovicu. Vláda musela ustúpiť. Clá zrušila, ale minimálne clo na čaj z princípu nechala. Táto iskrička však spôsobila požiar.
Všetko sa už zdalo byť vyriešené, avšak Anglicko udelilo monopol na obchod s čajom Východoindickej spoločnosti. Americkí obchodníci vtedy na čaji nezarobili už vôbec nič a existovala tiež obava, že po čaji by mohol nasledovať aj ďalší tovar.