referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bohumil, Bohumila
Nedeľa, 3. marca 2024
Blízky východ
Dátum pridania: 20.12.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: loyal
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 717
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 6.9
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 11m 30s
Pomalé čítanie: 17m 15s
 
Arabsko-izraelský konflikt nevznikol ako klasický produkt studenej vojny. Svojím pôvodom a vo svojej podstate išlo o národný konflikt, o konfrontáciu dvoch strán, ktoré si robia nároky na rovnaké územie, o zápas medzi Arabmi a Židmi. Okrem národného mal predmetný konflikt viac aspektov – napr. územný a náboženský. Až v polovici päťdesiatych rokov 20. storočia, v súvislosti s utvorením aliancie medzi radikálnym arabským nacionalizmom /nasírizmom/ a Sovietskym zväzom, sa regionálny arabsko-izraelský konflikt premenil na konfrontáciu medzi superveľmocami a dostal novú dimenziu.

V. Baar o počiatkoch izraelsko-palestínskeho konfliktu píše, že „na počiatku stála snaha vyznávačov judaizmu vrátiť sa po storočiach života v diaspóre do krajiny, v ktorej judaizmus už začiatkom 1. tisícročia pred n.l. vznikol. Bariéry v spoločnosti, ktoré judaistom vytvorila kresťanská civilizácia /a v menšej miere i islamská/ im umožnili uchovanie vlastnej identity a čiastočne i jazyka. Títo začali byť chápaní ako svojbytný národ náboženského typu. Ich návrat do domoviny však nebol bez problémov. V priebehu storočí sa mnohokrát zmenili vlastníci i obyvateľstvo, biblické označenia Izrael, Judea, Galilea vystriedala arabská Palestína.“ Sťahovaniu Židov do Palestíny sa Arabi od počiatku 20. storočia bránili. Prekážala im skutočnosť, že novým židovským prisťahovalcom bola prideľovaná pôda, i keď sa prevažne jednalo o pôdu nikým neobrábanú. Výzvou pre Arabov však boli i ekonomické úspechy prisťahovalcov. Vzťahy medzi oboma komunitami zhoršilo i nadviazanie užších kontaktov medzi Arabmi a hitlerovským Nemeckom.

Náboženský prvok, ktorý tu existoval od počiatku, možno identifikovať aj na základe empirických analýz vzťahu medzi náboženstvom a konfliktom spracovaných J. Foxom:
1. Existencia náboženských rozdielov zvyšuje pravdepodobnosť výskytu a intenzitu konfliktov. Výsledkom je skutočnosť, že čím je krajina po náboženskej stránke diverzifikovanejšia, tým majú náboženské konflikty tendenciu byť násilnejšie. Rovnako, ak v prípade etnických konfliktov zohráva úlohu náboženská otázka, zvyšuje sa nebezpečenstvo politickej, ekonomickej, kultúrnej diskriminácie.
2. Náboženské rozdiely vplývajú na dynamiku konfliktov. V prípade, že sa v etnickom konflikte vyskytujú i náboženské spory, zvyšuje sa pravdepodobnosť nepokojov. Rovnako v prípade krajín, kde otázka náboženstva zohráva významnú úlohu, možno v politickej diskusii očakávať, že náboženské problémy budú artikulované intenzívnejšie ako iné.

3. Náboženstvo má vplyv na diskrimináciu etnických menšín. Náboženská diskriminácia je pravdepodobnejšia v krajinách, kde náboženstvo zohráva v politickom systéme významnú úlohu. Táto diskriminácia je pravdepodobnejšia v prípade, keď menšiny síce patria do rovnakého kultúrneho spoločenstva ako väčšina, ale nevyznávajú rovnaké náboženstvo.
4. V prípade autokratických režimov je diskriminácia náboženských menšín pravdepodobnejšia ako v prípade demokracií.
5. Režimy moslimských krajín sú podľa používaných kritérií najviac autokratické.

Dôležitou je i skutočnosť, že úloha náboženstva zohráva v tomto regióne oveľa väčšiu rolu než kdekoľvek inde vo svete.

Náboženstvo však nemožno považovať za prekážku riešenia konfliktov. Prekážkou je jeho zneužitie na ideologické, resp. propagandistické účely. Príkladom môže byť Šesťdňová vojna, výsledky ktorej sú pre radikálnych islamistov božím trestom, naopak pre ortodoxných Židov vôľou Boha. Európa a severná Amerika hlásiace sa k židovsko-kresťanským koreňom, na mnohých prípadoch dokázali, že náboženstvo nestojí v ceste humanitným ideám. Takisto islam sa mnohokrát prejavil ako tolerantné vierovyznanie. Pozdravom salaam /mier/ sa dennodenne zdravia milióny moslimov.

Avšak v prípade, že sa náboženské rozdiely stanú dominantným problémom konfliktu, stane sa tento neriešiteľný.
Otázkou úlohy islamu v procese vyvolávania konfliktov sa zaoberal i S. Huntington, ktorý presadzoval myšlienku „krvavých hraníc“ islamu a predpovedal, že dynamika konfliktu civilizácií v období po Studenej vojne ešte posilní a zintenzívni tento fenomén. S. Huntington vyzdvihuje tri skutočnosti: konflikty v tomto období budú konfliktmi medzi civilizáciami nachádzajúcimi sa v presne vymedzených hraniciach geografických regiónov, obzvlášť bežné a násilné budú konflikty zahrňujúce islamskú civilizáciu a islamská civilizácia sa stane najväčšou hrozbou pre západnú civilizáciu.

Izraelsko-palestínsky konflikt sa odohráva v oblasti, ktorú poznáme pod názvami Erec Jisrael, Palestína, Izrael, Svätá zem.
Korene konfliktu sa datujú na začiatok 20. storočia, t.j. do obdobia niekoľkých desaťročí pred vznikom Štátu Izrael, existencia ktorého je výsledkom sionistického úsilia o zriadenie židovskej národnej domoviny.

Pri riešení tohto sporu upozorňuje M. A. Younan na dva momenty:
1. Je nevyhnutné, aby popri Štáte Izrael vznikol nezávislý palestínsky štát a ukončila sa izraelská okupácia. Okupáciu, ktorá je deštruktívnou tak pre okupanta ako i okupovaného, považuje za hriech proti Bohu a ľudskosti. Upozorňuje, že Boh chce, aby ľudia žili vo vzájomnej úcte a mali všetky ľudské, náboženské a politické práva.
2. Vo všetkých troch náboženstvách /islam, judaizmus, kresťanstvo/ Boh ľudí vyzýva, aby nielen odsudzovali nespravodlivosť, ale starali sa o humanitu pre všetkých ľudí. Je potrebné, aby sme Boha nehľadali len v sebe ale i vo svojom nepriateľovi.

Svätá zem sa stane zasľúbenou len vtedy, ak ľudia budú akceptovať svoju odlišnosť a všetkým priznajú práva, ktoré im dal Boh.
 
späť späť   1  |   2   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.