Už viac než 4 tisícročia sa pokladajú pyramídy v Gize za jeden z divov sveta. Najpozoruhodnejšia je však metóda, vďaka ktorej sa staviteľom podarilo vybudovať pyramídy s najjednoduchšími nástrojmi, dokonca pred vynájdením kolesa. To sa začalo v Egypte používať až o niekoľko storočí neskôr. V Gize pri Káhire stoja tri najväčšie pyramídy sveta. Sú to hrobky troch egyptských faraónov, ktorých považovali počas ic vládnutia za stelesnenie boha na Zemi. Prvá, a najväčšia, známa aj ako Veľká p., bola pamätníkom faraóna Chuveva(Cheopsa). Veľká p. bola pôvodne 146m vysoká a jej štvorcový pôdorys s 229m na každej strane zaberá plochu 5,3he. Pyramídu postavili asi z 2300000 kamenných kvádrov.

Každý z nich váži v priemere 2,5t. Ešte nedávno mohli návštevníci vystúpiť až na vrchol Veľkej p., ale úrady to neskôr zakázali. Kvádre tvoria gigantické schodisko, pričom každý jeden stupeň má výšku ako kuchynský stôl. V čase svojho vzniku boli p. pokryté vápencovým obložením, to však neskôr postrhávali a použili na iných stavbách. P. v Gize postavili na miernom kopci, na pevných skalných základoch.
Robotníci bývali priamo na stavenisku. Všetky zásoby sem dopravovali na somároch, alebo na saniach. Egypťania vtedy ešte nepoužívali kone, ani ťavy.
Trojica p. v Gize je najväčšia, ale nie najstaršia. Prvú egyptskú pyramídu postavili v Sakkáre okolo roku 2660pnl- Džosérova p., jej architektom bol Imhotep Prvú skutočnú p. s hladkými stenami postavil Chuvevov otec v Dahšúre.

Dom pre faraónovho ducha
Starí Egypťania verili, že po smrti bude ich duch žiť ďalej, a tak sa usilovali zabezpečiť si čo najpríjemnejší posmrtný život. Hneď po nástupe k moci začal každý faraón s výstavbou vlastnej hrobky, a ak bol zámer rozsiahly, práce sa do jeho smrti nedokončili a to vysvetľuje množstvo nedokončených hrobiek v Egypte-keď faraón zomrel, v prácach sa už nepokračovalo. Hrobka mala byť príbytkom pre ka-faraónovho ducha. Hlavným účelom hrobky bola ochrana tela a uložených predmetov pred vykrádačmi hrobov. Veď p. boli aj ukážkou moci a bohatstva faraónov.

Armáda roľníkov
Aj keď technické prostriedky ,staviteľov p. boli pomerne primitívne, egyptskí faraóni mali na svojej strane dve obrovské výhody: čas a takmer neobmedzený počet robotníkov. Domnievame sa, že na stavbe p. pracovalo počas troch mesiacov až 100000 robotníkov. Na to existujú aj rôzne dôkazi, napr.: na celé tri mesiace v roku totiž Níl zaplavil okolitú ornú pôdu a znemožnil tak roľníkom prácu. Počas tohto obdobia mal faraón k dispozícii armádu nezamestnaných nádenníkov. Stavba Veľkej p. trvala asi 20 rokov. Ešte predtým si však 10rokov vyžiadali úpravi staveniska. Priamo na stavenisku pracovalo 4000 remeselníkov a tisíce ďalších lámalo kameň v lomoch a dopravovalo ho do Gizy. Hlavným stavebným materiálom bol vápenec. Väčšinou sa ťažil v blízkosti staveniska, jemný vápenec na obklad však pochádza z asi 13km vzdialeného miesta Ture. Ešte z väčšej diaľky(960km proti prúdu rieky)pochádza žula na obkladanie vnútorných stien. Spôsob práce v lomoch možno vyčítať zo stôp, ktoré lámači za sebou zanechali na skalných stenách. Najprv pomocou tepelne tvrdených medených dlát odkryli vápencovú vrstvu a z nej potom dobývali kváder po kvádri.

V kameňolomoch sa vápenec opracovával len na hrubo, ďalej s a spracovával až priamo na stavenisku. Obrovské kamenné kvádre naložili na sane podobné hojdačke a dopravili na miesto. Aj keď egypťania nemali k dispozícii vodováhu, vedeli ,že najspoľahlivejším nivelačným prístrojom je vodná hladina. Okolo pahorka, na ktorom dnes p. stoja vyhĺbili kanál, do ktorého priviedli vodu z Níla. Po celom stavenisku potom robotníci vyhĺbili sieť kanálikov a napustili ich, aby mohli základ p. zamerať. Pri zarovnávaní plošiny pre Veľkú p. však robotníci urobili chybu a tak je p. mierne naklonená. To mohol spôsobiť silný vietor, ktorý vodu v kanálikoch na jednej strane mierne dvíhal. Veľký význam Egypťania pripisujú aj orientácii p. Steny veľkej p. sú takmer presne otočené na sever,východ,západ a juh. Egypťania už vtedy vedeli, že každý pravouhlý trojuholník má pomer strán 3:4:5 a tak mohli zamerať pravý uhol v rohoch p. Chuvevovi zameriavači zvládli svoju úlohu tak dobre, že odchýlka strán V.p., dlhých asi 230m je menšia ako 180mm. V.p. pôvodne bola vysoká 146,6m, ale prišla o pár vrchných vrstiev a tak dnes dosahuje 137m. Na vrcole je namiesto ihlanu už iba plošinka. Pred začatím stavby vyhĺbili do skaly pod základmi pohrebnú komoru ,čo bolo zrejme opatrenie pre prípad, že by Chufev skonal ešte pred jej dokončením. Obrovské kvádre prepravovali z lomu na stavenisko pomocou somárov, ale najmä ľudskou silou. Podľa egyptských nástenných malieb sa na prepravu používali početné skupiny nádenníkov.

Tí na drevených saniach ťahali kamene po násypoch z lomov k neďalekému Nílu. Väčšina kvádrov sa zrejme prepravovala v čase, keď sa Níl rozvodnil, a dá sa predpokladať, že väčšia časť prepravy sa odohrávala po vode. Pomocou lán a pák nádenníci naložili kamene na člny a dopravili ich po rieke až k násypu, ktorý viedol na stavenisko. Rovnakým spôsobom potom privalili kamene do dielní. Na ich brúsenie sa používal piesok alebo úlomky kameňa. Spoje medzi kameňmi majú milimetrovú presnosť nielen na hranách, ale aj po celej ploche. Dosky obloženia na seba sadli ešte presnejšie, nemožno medzi ne vsunúť ani list papiera. Kvádre vyťahovali robotníci na určené miesto pomocou špeciálnych rámp na sánkach. Na obložení stavby sa pracovalo zhora nadol. P. bola zakončená kamenným ihlanom.

Stavba pohrebnej komory
Kým p. rástla do výšky, o niečo vyššie sa nad úrovňou zeme postavili druhú komoru hrobky, taktiež išlo o bezpečnostné opatrenie. Pravú pohrebnú komoru plánovali v strede p. vo výške 42m nad úrovňou terénu. Vchod do V.p., zamaskovaný tak dobre, že dlhý čas unikal pozornosti archeológov, sa nachádza na severnej strane, vo výške asi 17m. Začína sa chodbou a vedie do podzemia smerom k prvej komore. Asi na úrovni zeme sa chodba dvíha prudko nahor, tu je strop veľmi nízky. Z tejto chodby vedie vodorovná chodba do pohrebnej komory č.2, nepresne premenovanej na Kráľovninu. Potom pokračuje ďalej do Veľkej galérie, ktorá je 46m dlhá a 8,5m vysoká ,tu boli uložené tri žulové balvany na uzatvorenie vstupu, na jej konci je hlavná pohrebná komora vysoká 6m s rozmermi 5*10m. Jej strop tvorí deväť obrovských kamenných dosiek. Nad stropom je päť komôrok na sebe, ktoré majú odľahčiť tlak na horné dosky. Tu sú aj dve malé vzduchové šachty- vstupný a výstupný otvor pre faraónovo ka. V komore leží veľký kamenný sarkofág, ktorý má však priveľké otvory na to, aby sa sem mohol dostať prístupovou chodbou, čiže ho sem museli dopraviť ešte počas stavby.
Ďalšie pyramídy: Rachefova, Mankaureova