3.1.4.1 Súsošie sv. Martina v Dóme sv. Martina:

Vytvoril ho v roku 1734 Georg Raphael Donner pre hlavný oltár. V súčasnosti je súsošie v bočnej lodi kostola ako voľná socha na štvorhrannom podstavci. Znázorňuje svätca Martina sediaceho na vzpínajúcom sa koni, skláňa sa k žobrákovi a rozsekáva svoj plášť, aby sa oň s bedárom rozdelil. Súsošie je prvým monumentálnym dielom stredoeurópskej plastiky.

3.1.5 SLOVENSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO:

Budova divadla postavená v neorenesančnom štýle, bola dokončená v roku 1866. Naprojektovali ju viedenskí architekti F.Fellner a H.Helmer, ktorí sú zodpovední za projekty divadiel aj v mnohých iných európskych mestách. Divadlo stojí na mieste klasicistického stavovského divadla, ktoré tu stálo v rokoch 1776-1884. Jeho stavba stála 340 000 zlatých. Od roku 1920 je sídlom SND. Pri rekonštrukcii v rokoch 1969-1971 bola k divadlu pristavená nová prevádzková budova.

Spočiatku sa tu hrávali všetky druhy divadelných predstavení, dnes je sídlom opery a baletu. Prvá slovenská opera (Kováč Wieland od Jána Levoslava Bellu) mala premiéru v roku 1926. Prvá skutočne národná slovenská opera sa hrala roku 1949. Bola ňou Krútňava od Eugena Suchoňa.

Pred divadlom stojí Ganymedova fontána od bratislavského rodáka V.Tilgnera z roku 1888.

3.1.6 ACADEMIA ISTROPOLITANA:

Názov (Universitatis Istropolitana) pochádza z gréčtiny, kde Ister znamená Dunaj a polis znamená mesto. Doslovne teda vysoká škola v dunajskom meste.

Prvá vysoká škola na území Slovenska vznikla z podnetu uhorského kráľa Mateja Korvína, ktorý po získaní papežského povolenia od Pavla II v bule z 19.5. 1465 poveril ostřihomského arcibiskupa Jána Vitéza zriadením univerzity v Bratislave. Ide o neskorogotické, renesančné sídlo. O dva roky univerzitu slávnostne otvorili a začalo sa prednášať. Riadila sa podľa poriadku bolonskej univerzity. Za kancelára Academie vymenoval Korvín Jána Vitéza, vicekancelárom sa stal Juraj Schomberg. Na univerzite pôsobili významní domáci a zahraniční humanistickí učenci, menovite: matematik Vavrinec Koch (z Krompách), Ján Müller Regiomontanus , Erazmus z Rezna, Martin Bylina z Olkuszu…

Vyučovacím jazykom bola latinčina. V rokoch 1968-1981 sa urobila stavebná rekonštrukcia tejto významném budovy, ktorá je dnes sídlom VŠMU.

3.1.7 GRASSALKOVICHOV PALÁC:

V roku 1760 pre grófa Antona Grassalkovicha postavili záhradný barokový palác. Významným hosťom , ktorý tu v roku 1772 dirigoval domácu kapelu, bol skladateľ J. Haydn.

Jeho staršia renesančná architektúra bola rozšírená a upravená v duchu dobového umenia. Jeho rozložitý pavilón členený pilasrami s prístreškom pre koče na strane čestného nádvoria a s mohutnými atlantmi nesenými otvoreným schodišťom na záhradnej strane pripomína staršie barokové stavby. Ale rokoková ornamentika interiérov ukazuje už vplyv dobového rokokového umenia. Postranné krídla s otvorenými arkádami na prízemí pripomínajú renesančnú vilu v Mesere od Palladia. Priečne, pôvodne hospodárske krídla, prestavané do dnešnej podoby v 20. storočí sú neskoršie prístavby.
V roku 1996 sa obnovený palác stal rezidenciou prezidenta Slovenskej republiky.

2.STARÁ RADNICA, FONTÁNA RYTIERA ROLANDA:

2.1 Stará radnica:

V 14. storočí stál na jej mieste dom s vežou, ktorý dal postaviť richtár Jakub. Stará radnica vznikla v 15. storočí spojením viacerých meštianskych domov a v priebehu storočí prešla viacerými rekonštrukciami.

K severnému gotickému krídlu pristavali v roku 1581 renesančnú arkádovú chodbu . Po zemetrasení v r. 1599 bola prestavaná v renesančnom slohu, veža radnice bola po požiari v roku 1733 prestavaná v barokovom slohu a v roku 1912 bolo postavené zadné krídlo v neorenesančnom slohu zo strany nádvoria, v neogotickom zo strany Primaciálneho námestia. Veža radnice mala fortifikačný charakter. Naspodu sa nachádza tabuľka s dátumom Február 1850, ktorý pripomína výšku vody pri povodni, kedy sa Dunaj vylial z koryta. Vľavo od Gotického okna sa nachádza zamurovaná deľová guľa pripomínajúca útoky napoleonských vojsk v roku 1809. Na rohu veže stojí socha Madony z roku 1676. Z balkóna veže boli v minulosti vyhlasované rozhodnutia snemu, kráľovské nariadenia a nariadenia mestskej rady. Na fasáde si treba všimnúť fresku starého muža z roku 1533 a sošku uhorského kráľa - sv. Ladislava.

Viaceré siene na prvom poschodí západného traktu si zachovali pôvodnú umeleckú výzdobu, ako napríklad v súdnej sieni na renesančnej klenbe fresky a štuková výzdoba. Pôvodné sú aj stredoveké žaláre v suteréne. Mestské múzeum je najstaršie múzeum v Bratislave, bolo založené v roku 1868. V rohu nádvoria je vchod do expozícii feudálnej justície a histórie mesta.

2.2 Rolandova fontána:

Pred radnicou stojí fontána z roku 1572. Nazýva sa Maximiliánova alebo Rolandova fontána. Je najstaršia v Bratislave. Najslávnejšia bratislavská fontána bola vybudovaná ako verejný zdroj vody.

Postavili ju na príkaz cisára Maximilána II., keď po jeho korunovácii za uhorského kráľa roku 1563 vypukol v meste veľký požiar. Renesančnú fontánu tvorí okrúhla nádrž s priemerom 9 metrov. V strede nádrže stojí stĺp, ukončený sochou rytiera v renesančnom brnení. Socha zobrazuje podobizeň kráľa.
Autorom tohto majstrovského diela, dokončeného v roku 1572, je kamenár Ondrej Luttringer.

Po viacerých úpravách však dnešná podoba fontány má už len pramálo spoločného s jej prvotným renesančným vzhľadom. Napriek tomu jej obľúbenosť sa nestratila, skôr naopak. Azda k tomu prispela aj romantická legenda o Rytierovi Rolandovi, ktorý je údajne tou postavou na vrchole fontány. Tradičného ochrancu výsad stredovekých miest a patróna mestských privilégií prijali Bratislavčania natoľko, že o jeho zázračnej schopnosti vymysleli hneď niekoľko legiend.

Tá bratislavská hovorí o tom, že Rolandova fontána na Hlavnom námestí má zázračnú schopnosť pohybu. Vraví sa, že socha rytiera na vrchole piliera sa dokáže otočiť okolo svojej osi. Stáva sa to však len jedenkrát do roka.

Tento pozoruhodný úkaz môžu vidieť iba niektorí. Tvrdí, že Rytier Roland - tradičný ochranca mestských práv a výsad - sa otočí, aby vzdal hold radným pánom, ktorí v minulosti zahynuli pri obrane mesta. Svojím mečom pritom pozdraví každú zo štyroch svetových strán, aby tak požehnal mestu, ktoré ochraňuje.

3.PRIMACIÁLNY PALÁC A ŠESŤ GOBELÍNOV:

Primaciálny palác je považovný za jednu z najkrajších klasicistických stavieb v Bratislave. Palác dal vybudovať arcibiskup a kardinál Jozef Batthyány podľa projektu architekta Melchiora Hefeleho v 8O-tych rokoch 18. storočia.

Palác a jeho Zrkadlová sieň sa stali svedkom mnohých historických udalostí. V roku 1805 v ňom podpísali Mierovú zmluvu medzi Francúzskom a Rakúskom. V sieni sa konali otváracie zasadania Uhorského snemu, ktorý sídlil v súčasnej budove Univerzitenej knižnice.

V auguste 1903 kúpilo budovu paláca mesto a pri rekonštrukcii budovy bola za tapetami v predsieni Zrkadlovej siene objavená séria šiestich neznámych gobelínov, zobrazujúcich starú antickú povesť o Hero a Leandrovi.

Podľa povesti bola Hero kňažkou v Seste na pobreží dnešného Hellespontu. Pri slávnosti sa zoznámila s krásnym mládencom z protiľahlého Abýdu, Leandrom. Aby sa mohli stretávať, musel Leander preplávať v noci morskú úžinu a nad ránom sa vrátiť späť. Hero každý večer vyvesila vo veži lampu, ktorá Leandrovi určovala, akým smerom má plávať. Jednej búrlivej noci vietor lampu zhasil, Leander stratil vo vlnách smer a utopil sa. Jeho mŕtve telo vyplavilo more na breh ku kláštoru. Keď ho Hero ráno uvidela, od žiaľu skočila z okna a zabila sa.

Gobelíny utkali v 30. rokoch 17. storočia v kráľovskej tkáčskej dielni v Mortlake pri Londýne, ktorú viedol Holanďan Phillip de Maecht. Návrhy na gobelíny sú dielom Franza Cleyna a odzrkadľuje sa na nich vplyv flámskeho a sčasti talianskeho maliarstva obdobia manierizmu.

V reprezentačných miestnostiach Primaciálneho paláca je okrem anglických gobelínov inštalovaných niekoľko menších obrazových expozícií z majetku Galérie mesta Bratislavy - súbor holandského a flámskeho žánrového maliarstva 17. storočia a expozícia talianskeho maliarstva 16. a 17. storočia.

4.GANYMEDOVA FONTÁNA:

Pred budovou SND stojí najkrajšia fontána v Bratislave - Ganymedova. V roku 1888 ju vyhotovil významný rodák - sochár V. Tilgner.

Námetom pre fontánu bola scéna z gréckej mytológie- únos Ganymeda na Olymp. Túto fontánu venovala mestu Prvá bratislavská sporiteľňa. Fontána je mramorová, sošky zvierat a Ganymeda sú z bronzu.

Aj Ganymedova fontána má svoju legendu:
Gustinka, dcéra bohatého mešťana, obchodníka s odevmi, bola so svojimi rodičmi na polnočnej svätej omši v Kostole sv. Martina, dnešnej konkatedrále.

Zbožne sa zúčastňovala na pobožnosti, ale kdesi od obetovania ju začala obchádzať myšlienka na návrat domov. Niečo jej hovorilo, aby sa vracali nie Kapitulskou ulicou, ale aby zašli na promenádu a tadiaľ pokračovali v ceste. Podarilo sa jej v tom zmysle presvedčiť rodičov s tým, že sa chce prejsť na čerstvom vzduchu a vychutnať čaro vianočnej noci. Keď sa dostali pred Rybársku bránu, objavil sa pred prekvapenou Gustou rytier v plnej zbroji a výstroji. Mečom ukazoval na kameň pri svojich nohách. Dievčina sa zohla a veľký kameň ľahučko odvalila. A... div divúci! Spod kameňa začala vytekať krištáľovo čistučká voda. Pri tom čude sa zastavovali aj ďalší ľudia, ale rytiera, žiaľ, už nemohli vidieť. Uverili však Guste, že mala zjavenie.

Od vedenia mesta vymohli, aby na tom mieste dalo postaviť fontánu. A keďže jedného rytiera už na fontáne mesto malo - Rolanda, alebo ako sa teraz častejšie spomína Maximiliána II. - na vrchol fontány nechalo umiestniť Ganymeda sediaceho na orlovi.

5. KAČACIA FONTÁNA:

Jedna z bratislavských fontán je dielom sochára Roberta Kühmayera. Súsošie zhotovil v roku 1914 v južnej časti dnešného Šafárikovho námestia.

Fontána je vytvorená zo žuly a bronzu. Kühmayer jej dal meno Kačacia fontána. Pripomína totiž povesť o troch chlapcoch a ich kačiciach:
Povesť popisuje priateľstvo troch chlapcov s miestnym vodníkom Zeleniakom. Keď raz chlapci chceli nazrieť do dunajského podvodného kráľovstva bez vedomia vodníka, po vyrieknutí čarovného slova na mieste skameneli aj so svojimi kačicami. Tak ich zachytila ruka majstra sochára.

6.MIRBACHOV PALÁC:

Mirbachov palác patrí medzi klenoty rokokovej architektúry Bratislavy. V rokoch 1768-70 ho dal postaviť bratislavský pivovarník Michal Spech. Podľa slohovej čistoty a dokonalosti môžeme predpokladať, že architekt pochádzal z blízkej Viedne. Staviteľom paláca bol murársky majster Matej Höllrigl. Palác mal viacerých majiteľov. Po Spechovi ho vlastnili grófi Imrich Csáky, Karol Nyáry, ktorého erb je umiestnený na fasáde budovy, a napokon Emil Mirbach.

Z pôvodného zariadenia sa zachovali keramické kachle a dve menšie miestnosti na prvom poschodí s drevenými obkladmi stien zdobenými vzácnymi dobovými kolorovanými rytinami.

Mirbachov palác bol v roku 1963 zapísaný do štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok. Po náročnej pamiatkovej obnove sa stal v apríli 1975 sídlom Galérie mesta Bratislavy. V paláci je stála expozícia stredoeurópskeho barokového maliarstva a sochárstva a priestory určené na krátkodobé výstavy.

Z pôvodného zariadenia sa zachovali dva kabinety so stenami pokrytými kazetami s kolekciou francúzskej rokokovej grafiky.

7.ESTERHÁZYHO PALÁC:

Palác pochádza z roku 1743, z obdobia neoslohu. Je to trojposchodová budova. Prejavil sa na ňom vplyv viedenského architekta J. E. Fischera z Erlachu vo veľkolepej koncepcii pôdorysného usporiadania dispozície tvaru U.

Štvorposchodové priečelies kamenným vstupným portálom zdobia atlanti nesúci čirokú rímsu zvinutú do volút, po stranách sú vázy, vo vrchole mušľa. Za autora priečelia sa pokladá A. Huter.

Od 1990 roku je Esterházyho palác súčasťou SNG. Po rekonštrukcii tohto paláca ukončenej roku 1994 galéria rozšírila svoje expozičné priestory.

8.PALÁC L.DE PAULIHO:

Palác stavali v rokoch 1775 - 1776 a jeho majiteľom bol vtedajší hlavný správca cisárskych majetkov v Uhorsku.

Vznikol na mieste viacerých gotických domov. K palácu patrila veľká záhrada, z ktorej sa zachoval rokokový hudobný pavilón. Štvorkrídlová stavba má ústredný dvor s pavlačami, spočívajúcimi na dekoratívnych kamenných konzolách.

9.MICHALSKÁ BRÁNA:

Je jediná zachovaná brána z pôvodných štyroch brán mestského opevnenia, ktoré obkolesovali stredoveké mesto. Dnes sa tu nachádza múzeum antických zbraní a z veže sa dá obdivovať panoráma historického centra Bratislavy.

Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1411, no historici tvrdia, že jej gotická hranolová veža bola postavená ešte skôr, a to v prvej polovici 14.storočia. V rokoch 1511-1513 bola nadstavovaná a do dnešnej podoby bola upravená v rokoch 1753-1758, kedy na vrchol 51 m vysokej veže bola umiestnená socha sv.Michala archanjela.

Pod Michalskou bránou púta pozornosť nultý kilometer s názvami svetových metropol a ich vzdialenosťou od Bratislavy.

Svoje meno dostala podľa kostola sv.Michala, ktorý stál na neďalekom predmestí. Brána sa uzatvárala padacou kovovou mrežou a drevenými vrátami. Dodnes sa zachovalo horné brvno s otvormi na pánty vrát. Nakoľko slúžila ako vstup do mesta, nesmela byť vystavená priamej streľbe. Preto bol pred ňou postavený barbakan, o ktorého úzkom podjazde pre chodcov sa hovorí, že ním chodieval mestský kat. Povera vraví, že toho, kto cez neho prejde a bude pritom rozprávať, do roka a do dňa čaká smrť.

Z jedného z jej okien je vysielaný laserový lúč, ktorý naznačuje trasu pôvodného Korza.