Pamiatky v Bratislave

1.OBSAH:

1.Obsah...........................................................................................str2

2.Úvod.............................................................................................str3

3.Vlastná práca................................................................................str4-14

3.1Národné kultúrne pamiatky:
3.1.1Bratoslavský hrad .....str4-5
3.1.2Devín .....str5-6
3.1.3Slavín ......str7
3.1.4Dóm sv.Martina ......str7-8
3.1.5SND ......str8
3.1.6Academia Istropolitana ......str9
3. 1.7Grassalkovichov palác ......str9
3.2 Stará radnica,Fontána rytiera Rolanda ….str10
3.3 Primaciálny palác a 6gobelínov ....str11
3.4 Ganymedova fontána ....str12
3.5 Kačacia fontána ....str12
3.6 Mirbachov palác ....str13
3.7 Esterházyho palác ....str13
3.8 Palác L.de Pauliho ....str13-14
3.9 Michalská brána ....str14

4.Záver....................................................................................................str15

5.Bibliografia..........................................................................................str16

6.Obrazová príloha.................................................................................str17

2. ÚVOD:

V mojej seminárnej práci som sa rozhodla popísať niektoré pamiatky v Bratislave. Bratislava je hlavným mestom SR. Leží na brehoch Dunaja pri južnom úpätí Malých Karpát.

Bratislavský hrad je dominantná akropola nad hlavným mestom Slovenska. Z kostolov je najznámejší korunovačný kostol uhorských kráľov – Dóm sv. Martina. Bratislava je sídlom prezidenta vlády a parlamentu. Je dôležitým kultúrnym strediskom. Z divadiel je najznámejšie Slovenské Národné Divadlo, z galérií Slovenská Národná Galéria. Svoje miesto tu má aj Slovenské Národné Múzeum. V Bratislave je aj veľa škôl. Z vysokých škôl sú najznámejšie Univerzita Jána Amosa Komenského, Slovenská Technická Univerzita, Ekonomická Univerzita a Vysoké umelecké školy. Okolie mesta sa využíva na turistiku a rekreáciu. Sú tu aj zoologická a botanická záhrada a letisko Milana Rastislava Štefánika. Ďaľšou dominantou Bratislavy je Slavín, pohrebisko vojakov, ktorí oslobodzovali Bratislavu.Bratislava je významnou dopravnou križovatkou.

V tejto práci by som chcela o niektorých pamiatkach napísať pre niekoho nové,nepoznané, či menej známe, informácie. Predpokladám,že nebude problém zohnať informácie o týchto pokladoch Bratislavy,keďže je to metropola Slovenska

3.VLASTNÁ PRÁCA:

1.národné kultúrne pamiatky:

3.1.1BRATISLAVSKÝ HRAD:

Bratislavský hrad sa vypína na 85m vysokej hradnej skale nad Dunajom a vytvára nezabudnuteľný charakteristický obraz mesta. Hrad sa radikálnymi prestavbami v dôsledku historických udalostí menil podľa najnovších fortifikačných, architektonických a výtvarných požiadviek jednotlivých dôb.

Skalný ostroh nad dunajským brodom, kde sa od praveku križovali dve európske obchodné tepny - Jantárová cesta spájajúca Balt a Jadran s Dunajskou cestou - neušiel pozornosti žiadnej civilizácii, či národa žijúceho v stredoeurópskom priestore. Z návršia dnešného Bratislavského hradu sa dalo ovládnuť široké okolie strategicky dôležitej bratislavskej brány. Archeologickým výskumom na hradnom vrchu sa zistili prehistorické kultúry. Archeologické nálezy dokladajú jeho osídlenie už v eneolite, neolite a hallštattskej dobe. Taktiež dokazujú osídlenia z obdobia rozkvetu keltskej civilizácie. V posledných storočiach pred naším letopočtom bolo bratislavské oppidum centrom keltskej moci na strednom Dunaji. Razili tu i prvé mince na našom území - známe biateky, nonnosi.

V l. storočí nášho letopočtu sa na Dunaj posunula hranica Rímskej ríše a "barbarského sveta". Súčasťou povestného Limes Romanus bola nielen vojenská stanica v Gerulate (dnešné Rusovce), ale i fortifikačné stavby na Devíne, Bratislavskom hrade a širšom okolí mesta.

V pohnutom období sťahovania národov sa v priestore Bratislavy v 6. storočí natrvalo usadili naši slovanskí predkovia. Bratislavské veľkomoravské hradisko zaberajúce zhruba areál dnešného hradu tvorilo spolu s Devínom mohutné pohraničné opevnenie proti franskej ríši. V 9.storočí Slovania vybudovali rozsiahle hradisko, ktoré patrilo k najvyznamnejším v období Veľkej Moravy. Najstaršie pomenovanie hradu Brezalauspure-Braslavov hrad sa uvádz v Salzburských análoch v súvislosti s bitkou Maďarov a Bavorov pod bratislavským hradom (rok 907 n.l.) .(Naproti tomu najstaršie vyobrazenie Bratislavského hradu poznáme až z Viedenskej obrazovej kroniky z roku 1358)

Na troskách Veľkej Moravy sa na prelome 10. a 11. storočia sformoval uhorský štát. Arpádovské Uhorsko oprelo svoju štátnu organizáciu o časť slovanských hradísk, ktoré transformovalo na sieť komitátnych hradov. Bratislavský hrad bol nielen dôležitou pohraničnou pevnosťou, ale i centrom komitátu a sídlom príslušníkov kráľovskej rodiny.

V priebehu rokov hrad viackrát opevňovali a v roku 1241 n.l. odolal útoku Tatárov. V 12.soročí bol hrad vojenským a cirkevným strediskom, sídlom župana, vojenskej posádky a kapituly.

Roku 1245 na mieste dvoch kamenných palácov postavili kamennú vežu, ktorá mala okrem obytnej aj fortifikačnú funkciu. Ďaľšie úpravy sa konali v 15.storočí. Súčasný výzor hradu určila rozsiahla gotická prestavba hradu kráľom Žigmundom v prvej polovici 15. storočia. Mohutný lichobežníkový palác obohnaný vodnou priekopou bol nedobytnou pevnosťou proti husitom ohrozujúcim juhozápadné Slovensko a zároveň i reprezentatívnym cisárskym sídlom. Základnú dispozíciu hradného paláca nedokázali zmeniť ani tri ďalšie prestavby. V 16.storočí na príkaz cisára Ferdinanda I. sa uskutočnila rozsiahla renesančná prestavba hradného paláca na kráľovskú rezidenciu hlavného mesta Uhorska, ktorým bola Bratislava od roku 1536. Renesančnú ferdinandovskú prestavbu v polovici 16. storočia vyvolala aj potreba zlepšiť opevnenie počas tureckých vojen.

Po dve storočia boli v juhozápadnej Korunnej veži hradu uložené korunovačné klenoty (od roku 1608 n.l.). Počas ranobarokovej prestavby za Pálffyovcov v 17. storočí hradný palác nadstavili o tretie poschodie. Dobudovaním veží dostal hrad svoju typickú siluetu.

V druhej polovici 18.storočia bol hrad prestavaný na pokyn Márie Terézie. Posledná rokoková prestavba zmenila starú pevnosť na prepychovú rezidenciu kráľovnej. Na hrade žila jej dcéra Mária Kristína, ktorej manžel Albert Sasko-Tešínsky bol uhorským miestodržiteľom. Potrebám miestodržiteľského dvora slúžil okrem prebudovaného starého paláca i nový - Tereziánum, loptovňa, jazdiareň a ďaľšie stavby, aj dve francúzske záhrady v areáli hradu. Odraz tejto epochy nájdeme i v honosných palácoch v historickom jadre Bratislavy.

V roku 1783 Jozef II. Dal presťahovať centrálne uhorské úrady do Budína a na hrade zriadil Generálny seminár, ktorý sa stal strediskom národného obrodenia. Na Generálnom seminári boli kňazi vychovávaní v duchu jozefínskeho osvietenstva a veľká pozornosť sa venovala aj štúdiu v národnom jazyku. Z podnetu profesora Michala Kratochvíľu skupina slovenských študentov pozdvihla kultivovanú západoslovenčinu na spisovný jazyk. Roku 1787, v poslednom roku svojho štúdia na seminári, vydal Anton Bernolák v bratislavskej tlačiarni u Landerera svoju Jazykovedno-kritickú rozpravu, ktorou kodifikoval prvú spisovnú slovenčinu. Touto slovenčinou písala prvá generácia národnoobrodeneckého hnutia - bernolákovci.

Bývalé kráľovské sídlo premenili na vojenské kasárne v roku 1802. Neopatrnosťou vojakov roku 1811 vypukol požiar a hrad vyhorel. Poldruha storočia sa týčila nad mestom mohutná ruina pripomínajúca obrátený stôl. Roku 1953 sa prikročilo k rekonštrukcii spojenej s archeologickým a architektonickým výskumom. Úprava hradného areálu bola ukončená roku 1968, keď bol zrekonštruovaný pre expozičné a reprezentačné účely. Bola to najrozsiahlejšia rekonštrukcia v dejinách ochrany pamiatok na Slovensku.

Na hrade sú stále expozície Slovenského národného múzea a hudobná sieň. V areáli je kaviareň, reštaurácia a hradná vináreň. Z vyhliadkových plošín je panoramatický výhľad na historické jadro mesta, Dunaj s mostami a Petržalku.

3.1.2DEVÍNSKY HRAD:

Výhodná strategická poloha na sútoku riek Moravy a Dunaja bola predpokladom vzniku dôležitej lokality. Devínsky hrad patrí s Nitrianskym a Bratislavským hradom k najstarším historicky doloženým hradom na Slovensku. Devín bol osídlený už v mladšej dobe kamennej.

Po príchode Keltov nadobudol hrad charakter vojenskej pevnosti.Dôležitú križovatku diaľkových ciest využili aj Rimania, ktorí na hradnom kopci postavili strážnu stanicu a Devín sa stal súčasťou hraničného obranného systému Limes Romanus . Počas rozkvetu Ríma tu bola predsunutá rímska vojenská stanica patriaca vojenskému táboru Carnun (dnešný Petronell neďaleko Hainburgu v Rakúsku). Opevnenie na hradnom vrchu vybudovala už tamojšia rímska posádka.

Mohutné hradisko tu vybudovali Slovania. V období Veľkej Moravy hral Devín dôležitú úlohu ako jedna z najdôležitejších pevností proti expanzívnej Franskej ríši. Prvý raz sa devín spomína v roku 864 vo Fuldských análoch pod menom Dowina(=dievča) ako Rasticov hrad. Význam hradu stúpol v 13. storočí v bojoch o Devínsku bránu medzi Maďarmi a Rakúšanmi. Vtedy na hrade na vrchole skalného brala postavili mohutnú strážnu vežu chránenú šijovou priekopou. Dnes sa do hradného areálu vstupuje cez západnú Moravskú bránu. Niekoľko metrov za bránou sa vpravo od chodníka nachádza vzácna archeologická pamiatka z rímskeho obdobia. Zvyšky masívnej kamennej stavby zo 4. storočia svojím pôdorysom pripomínajú antickú hrobku. Našli sa tu fragmenty stien so zachovanými omietkami do výšky 85 cm a pôvodná dlážka. Pozoruhodný je najmä nález železného kríža. V prípade, že ide o tradičný kresťanský symbol, je najstaršou sakrálnou pamiatkou objavenou na
území Slovenska.

Kamennú bránu chránenú dvojicou polkruhovitých bášt postavili v 15. storočí na staršom veľkomoravskom vale. V 15.storočí postavili južne od skalného brala menšiu polygonálnu Panenskú vežu (dostala pomenovanie podľa povesti.).

sa chodník rozdvojuje. Ľavá vetva vedie k miestu, kde v 9. storočí stál veľkomoravský kostol. Na zemi vidieť jeho obdĺžnikový pôdorys s trojlístkovou apsidou. Pod severozápadným nárožím základov kostola objavili zvyšky chaty z obdobia sťahovania národov. Južne od kostola sa našla ďalšia menšia sakrálna stavba z 11. až 12. storočia a zvyšky cintorína, na ktorom sa pochovávalo v 10. až 13. storočí. Východne od veľkomoravského kostola leží renesančná východná Prešporská brána. Pravá vetva chodníka vedie k zakonzervovaným ruinám strednej a hornej časti stredovekého hradu, ktorý svojou rozlohou nedosahoval rozmery veľkomoravského hradiska. V prvej polovici 15. storočia postavili Garayovci gotický palác s dvoma poschodiami. V 16. storočí k nemu pribudol renesančný palác a nové opevnenie. Niektoré klenbové priestory tohto paláca sa dnes využívajú ako muzeálne expozície. K obdobiu, keď hrad vlastnili Garayovci, sa viaže aj vznik 55 m hlbokej hradnej studne, ktorá sa nachádza na návorí stredného hradu. Neďaleko studne archeológovia v nánosoch sutiny odkryli zvyšky kamenného rímskeho objektu, ktorý tvorilo viac miestností. Pri studni sa nachádza vyhliadková terasa s výhľadom ponad spustnutý amfiteáter na Dunaj a rakúsky vrch Braunsberg.

V roku 1809 hrad zničili napoleonské vojská.

Devín, miesto dávnej a slávnej histórie, sa stal za Štúrovcov symbolom slovenského národného obrodenia a postupne aj pojmom slovanskej vzájomnosti a spolupatričnosti Čechov a Slovákov.

Na ruine hradu od roku 1967 podnes prebiehajú konzervačné práce. Objekty horného a stredného hradu sa zachovali v podobe ruín. Stredný hrad a časť dolného hradu sú už zabezpečené, pokračuje sa v sprístupňovaní horného hradu. Na šikmom priestranstve obkolesenom opevnením sú zakonzervované základy obytných a cirkevných stavieb z obdobia ríše Rímskej, Veľkomoravskej a z raného stredoveku. Časť zachovaných klenbových priestorov stredného hradu sa využíva na expozičné účely. Zachovaná zostala tiež západná a východná brána hradu.

3.1.3 SLAVÍN:

Monumentálny pamätník je symbolom úcty a vďaky hrdinom Sovietskej armády, ktorí padli v bojoch pri oslobodzovaní Bratislavy a západného Slovenska. Pamätník slávnostne sprístupnili v predvečer 15. výročia oslobodenia Bratislavy ( 3.4. 1960).

Patrí medzi vrcholné umelecké diela, vytvorené našimi najlepšími umelcami. Pamätník sa rozprestiera na ploche 10 000 m2 a v hromadných a individuálnych hroboch je pochovaných 6 845 vojakov Sovietskej armády.

Dominantou pamätníka je obradná sieň, nad ktorou sa čnie mohutný, 28 m vysoký pylón ukončený sochou Víťazstvo. Výškou 11 m je najvyššou a najvyššie stojacou sochou v Bratislave. Predstavuje víťazného sovietského vojaka v letnej uniforme s prilbou na hlave, samopalom a víťaznou zástavou v rukách, ktorý nohami drví hákový kríž.

Socha vyjadruje túžbu Bratislavčanov po mieri a slobode.

3.1.4 DÓM SV. MARTINA:

Je to najväčšia gotická stavba v Bratislave postavená na pozemku staršieho cintorína, kde už predtým stála menšia kaplnka. Celý názov znie Bratislavský Dóm sv.Martina. Stavať sa začal v 13. storočí, no trvalo niekoľko storočí, kým bol dokončený. Dnešnú podobu nadobudol až v roku 1849, po tom, ako bol poškodený vojnou, silným zemetrasením a inými pohromami. Práve v tomto roku umiestnili vo výške 85 metrov kovovú podušku, na ktorej leží silne pozlátená napodobenina svätoštefanskej koruny (ako pamiatka na korunovačné časy).

Dóm je trojloďový sieňový chrám. Na začiatku 18. storočia bolo vnútro chrámu zariadené v barokovom slohu. V druhej polovici 19. storočia chrám pozbavili barokovej výzdoby a nahradili ju neogotickou. Zo vzácnej barokovej výzdoby sa zachovalo okrem iného aj súsošie sv.Martina od sochára G.R.Donnera. Je to vynikajúca ukážka barokového slohu. Socha zachytáva rímskeho vojaka Martina ako sa skláňa z koňa ku starému žobrákovi, aby ho prikryl polovicou svojho plášťa. V dóme okrem tohto súsošia stoja za povšimnutie aj krásne farebné okná, osemhranné stĺpy, gotické a renesančné náhrobky.

Kedže dóm bol postavený na mieste starého cinotrína, tradícia pochovávania sa tu zachovávala až do 19. storočia, akurát že sa preniesla pod zem. Z Kaplnky sv.Anny vedú schody do hĺbky šesť metrov. V tmavých katakombách odpočívajú významné cirkevné osobnosti, šľachtici a okrem iných aj autor prvého slovenského románu, Jozef Ignác Bajza.

Dóm sv.Martina je nielen najväčšou gotickou stavbou v Bratislave, ale bol vyhlásený aj za národnú kultúrnu pamiatku. 11. novembra 2002, po takmer ročných prípravných prácach, bola spustená jeho slávnostná iluminácia, čím sa Dóm zaradil medzi dominanty nočnej panorámy mesta.3.1.4.1 Súsošie sv. Martina v Dóme sv. Martina:

Vytvoril ho v roku 1734 Georg Raphael Donner pre hlavný oltár. V súčasnosti je súsošie v bočnej lodi kostola ako voľná socha na štvorhrannom podstavci. Znázorňuje svätca Martina sediaceho na vzpínajúcom sa koni, skláňa sa k žobrákovi a rozsekáva svoj plášť, aby sa oň s bedárom rozdelil. Súsošie je prvým monumentálnym dielom stredoeurópskej plastiky.

3.1.5 SLOVENSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO:

Budova divadla postavená v neorenesančnom štýle, bola dokončená v roku 1866. Naprojektovali ju viedenskí architekti F.Fellner a H.Helmer, ktorí sú zodpovední za projekty divadiel aj v mnohých iných európskych mestách. Divadlo stojí na mieste klasicistického stavovského divadla, ktoré tu stálo v rokoch 1776-1884. Jeho stavba stála 340 000 zlatých. Od roku 1920 je sídlom SND. Pri rekonštrukcii v rokoch 1969-1971 bola k divadlu pristavená nová prevádzková budova.

Spočiatku sa tu hrávali všetky druhy divadelných predstavení, dnes je sídlom opery a baletu. Prvá slovenská opera (Kováč Wieland od Jána Levoslava Bellu) mala premiéru v roku 1926. Prvá skutočne národná slovenská opera sa hrala roku 1949. Bola ňou Krútňava od Eugena Suchoňa.

Pred divadlom stojí Ganymedova fontána od bratislavského rodáka V.Tilgnera z roku 1888.

3.1.6 ACADEMIA ISTROPOLITANA:

Názov (Universitatis Istropolitana) pochádza z gréčtiny, kde Ister znamená Dunaj a polis znamená mesto. Doslovne teda vysoká škola v dunajskom meste.

Prvá vysoká škola na území Slovenska vznikla z podnetu uhorského kráľa Mateja Korvína, ktorý po získaní papežského povolenia od Pavla II v bule z 19.5. 1465 poveril ostřihomského arcibiskupa Jána Vitéza zriadením univerzity v Bratislave. Ide o neskorogotické, renesančné sídlo. O dva roky univerzitu slávnostne otvorili a začalo sa prednášať. Riadila sa podľa poriadku bolonskej univerzity. Za kancelára Academie vymenoval Korvín Jána Vitéza, vicekancelárom sa stal Juraj Schomberg. Na univerzite pôsobili významní domáci a zahraniční humanistickí učenci, menovite: matematik Vavrinec Koch (z Krompách), Ján Müller Regiomontanus , Erazmus z Rezna, Martin Bylina z Olkuszu…

Vyučovacím jazykom bola latinčina. V rokoch 1968-1981 sa urobila stavebná rekonštrukcia tejto významném budovy, ktorá je dnes sídlom VŠMU.

3.1.7 GRASSALKOVICHOV PALÁC:

V roku 1760 pre grófa Antona Grassalkovicha postavili záhradný barokový palác. Významným hosťom , ktorý tu v roku 1772 dirigoval domácu kapelu, bol skladateľ J. Haydn.

Jeho staršia renesančná architektúra bola rozšírená a upravená v duchu dobového umenia. Jeho rozložitý pavilón členený pilasrami s prístreškom pre koče na strane čestného nádvoria a s mohutnými atlantmi nesenými otvoreným schodišťom na záhradnej strane pripomína staršie barokové stavby. Ale rokoková ornamentika interiérov ukazuje už vplyv dobového rokokového umenia. Postranné krídla s otvorenými arkádami na prízemí pripomínajú renesančnú vilu v Mesere od Palladia. Priečne, pôvodne hospodárske krídla, prestavané do dnešnej podoby v 20. storočí sú neskoršie prístavby.
V roku 1996 sa obnovený palác stal rezidenciou prezidenta Slovenskej republiky.

2.STARÁ RADNICA, FONTÁNA RYTIERA ROLANDA:

2.1 Stará radnica:

V 14. storočí stál na jej mieste dom s vežou, ktorý dal postaviť richtár Jakub. Stará radnica vznikla v 15. storočí spojením viacerých meštianskych domov a v priebehu storočí prešla viacerými rekonštrukciami.

K severnému gotickému krídlu pristavali v roku 1581 renesančnú arkádovú chodbu . Po zemetrasení v r. 1599 bola prestavaná v renesančnom slohu, veža radnice bola po požiari v roku 1733 prestavaná v barokovom slohu a v roku 1912 bolo postavené zadné krídlo v neorenesančnom slohu zo strany nádvoria, v neogotickom zo strany Primaciálneho námestia. Veža radnice mala fortifikačný charakter. Naspodu sa nachádza tabuľka s dátumom Február 1850, ktorý pripomína výšku vody pri povodni, kedy sa Dunaj vylial z koryta. Vľavo od Gotického okna sa nachádza zamurovaná deľová guľa pripomínajúca útoky napoleonských vojsk v roku 1809. Na rohu veže stojí socha Madony z roku 1676. Z balkóna veže boli v minulosti vyhlasované rozhodnutia snemu, kráľovské nariadenia a nariadenia mestskej rady. Na fasáde si treba všimnúť fresku starého muža z roku 1533 a sošku uhorského kráľa - sv. Ladislava.

Viaceré siene na prvom poschodí západného traktu si zachovali pôvodnú umeleckú výzdobu, ako napríklad v súdnej sieni na renesančnej klenbe fresky a štuková výzdoba. Pôvodné sú aj stredoveké žaláre v suteréne. Mestské múzeum je najstaršie múzeum v Bratislave, bolo založené v roku 1868. V rohu nádvoria je vchod do expozícii feudálnej justície a histórie mesta.

2.2 Rolandova fontána:

Pred radnicou stojí fontána z roku 1572. Nazýva sa Maximiliánova alebo Rolandova fontána. Je najstaršia v Bratislave. Najslávnejšia bratislavská fontána bola vybudovaná ako verejný zdroj vody.

Postavili ju na príkaz cisára Maximilána II., keď po jeho korunovácii za uhorského kráľa roku 1563 vypukol v meste veľký požiar. Renesančnú fontánu tvorí okrúhla nádrž s priemerom 9 metrov. V strede nádrže stojí stĺp, ukončený sochou rytiera v renesančnom brnení. Socha zobrazuje podobizeň kráľa.
Autorom tohto majstrovského diela, dokončeného v roku 1572, je kamenár Ondrej Luttringer.

Po viacerých úpravách však dnešná podoba fontány má už len pramálo spoločného s jej prvotným renesančným vzhľadom. Napriek tomu jej obľúbenosť sa nestratila, skôr naopak. Azda k tomu prispela aj romantická legenda o Rytierovi Rolandovi, ktorý je údajne tou postavou na vrchole fontány. Tradičného ochrancu výsad stredovekých miest a patróna mestských privilégií prijali Bratislavčania natoľko, že o jeho zázračnej schopnosti vymysleli hneď niekoľko legiend.

Tá bratislavská hovorí o tom, že Rolandova fontána na Hlavnom námestí má zázračnú schopnosť pohybu. Vraví sa, že socha rytiera na vrchole piliera sa dokáže otočiť okolo svojej osi. Stáva sa to však len jedenkrát do roka.

Tento pozoruhodný úkaz môžu vidieť iba niektorí. Tvrdí, že Rytier Roland - tradičný ochranca mestských práv a výsad - sa otočí, aby vzdal hold radným pánom, ktorí v minulosti zahynuli pri obrane mesta. Svojím mečom pritom pozdraví každú zo štyroch svetových strán, aby tak požehnal mestu, ktoré ochraňuje.

3.PRIMACIÁLNY PALÁC A ŠESŤ GOBELÍNOV:

Primaciálny palác je považovný za jednu z najkrajších klasicistických stavieb v Bratislave. Palác dal vybudovať arcibiskup a kardinál Jozef Batthyány podľa projektu architekta Melchiora Hefeleho v 8O-tych rokoch 18. storočia.

Palác a jeho Zrkadlová sieň sa stali svedkom mnohých historických udalostí. V roku 1805 v ňom podpísali Mierovú zmluvu medzi Francúzskom a Rakúskom. V sieni sa konali otváracie zasadania Uhorského snemu, ktorý sídlil v súčasnej budove Univerzitenej knižnice.

V auguste 1903 kúpilo budovu paláca mesto a pri rekonštrukcii budovy bola za tapetami v predsieni Zrkadlovej siene objavená séria šiestich neznámych gobelínov, zobrazujúcich starú antickú povesť o Hero a Leandrovi.

Podľa povesti bola Hero kňažkou v Seste na pobreží dnešného Hellespontu. Pri slávnosti sa zoznámila s krásnym mládencom z protiľahlého Abýdu, Leandrom. Aby sa mohli stretávať, musel Leander preplávať v noci morskú úžinu a nad ránom sa vrátiť späť. Hero každý večer vyvesila vo veži lampu, ktorá Leandrovi určovala, akým smerom má plávať. Jednej búrlivej noci vietor lampu zhasil, Leander stratil vo vlnách smer a utopil sa. Jeho mŕtve telo vyplavilo more na breh ku kláštoru. Keď ho Hero ráno uvidela, od žiaľu skočila z okna a zabila sa.

Gobelíny utkali v 30. rokoch 17. storočia v kráľovskej tkáčskej dielni v Mortlake pri Londýne, ktorú viedol Holanďan Phillip de Maecht. Návrhy na gobelíny sú dielom Franza Cleyna a odzrkadľuje sa na nich vplyv flámskeho a sčasti talianskeho maliarstva obdobia manierizmu.

V reprezentačných miestnostiach Primaciálneho paláca je okrem anglických gobelínov inštalovaných niekoľko menších obrazových expozícií z majetku Galérie mesta Bratislavy - súbor holandského a flámskeho žánrového maliarstva 17. storočia a expozícia talianskeho maliarstva 16. a 17. storočia.

4.GANYMEDOVA FONTÁNA:

Pred budovou SND stojí najkrajšia fontána v Bratislave - Ganymedova. V roku 1888 ju vyhotovil významný rodák - sochár V. Tilgner.

Námetom pre fontánu bola scéna z gréckej mytológie- únos Ganymeda na Olymp. Túto fontánu venovala mestu Prvá bratislavská sporiteľňa. Fontána je mramorová, sošky zvierat a Ganymeda sú z bronzu.

Aj Ganymedova fontána má svoju legendu:
Gustinka, dcéra bohatého mešťana, obchodníka s odevmi, bola so svojimi rodičmi na polnočnej svätej omši v Kostole sv. Martina, dnešnej konkatedrále.

Zbožne sa zúčastňovala na pobožnosti, ale kdesi od obetovania ju začala obchádzať myšlienka na návrat domov. Niečo jej hovorilo, aby sa vracali nie Kapitulskou ulicou, ale aby zašli na promenádu a tadiaľ pokračovali v ceste. Podarilo sa jej v tom zmysle presvedčiť rodičov s tým, že sa chce prejsť na čerstvom vzduchu a vychutnať čaro vianočnej noci. Keď sa dostali pred Rybársku bránu, objavil sa pred prekvapenou Gustou rytier v plnej zbroji a výstroji. Mečom ukazoval na kameň pri svojich nohách. Dievčina sa zohla a veľký kameň ľahučko odvalila. A... div divúci! Spod kameňa začala vytekať krištáľovo čistučká voda. Pri tom čude sa zastavovali aj ďalší ľudia, ale rytiera, žiaľ, už nemohli vidieť. Uverili však Guste, že mala zjavenie.

Od vedenia mesta vymohli, aby na tom mieste dalo postaviť fontánu. A keďže jedného rytiera už na fontáne mesto malo - Rolanda, alebo ako sa teraz častejšie spomína Maximiliána II. - na vrchol fontány nechalo umiestniť Ganymeda sediaceho na orlovi.

5. KAČACIA FONTÁNA:

Jedna z bratislavských fontán je dielom sochára Roberta Kühmayera. Súsošie zhotovil v roku 1914 v južnej časti dnešného Šafárikovho námestia.

Fontána je vytvorená zo žuly a bronzu. Kühmayer jej dal meno Kačacia fontána. Pripomína totiž povesť o troch chlapcoch a ich kačiciach:
Povesť popisuje priateľstvo troch chlapcov s miestnym vodníkom Zeleniakom. Keď raz chlapci chceli nazrieť do dunajského podvodného kráľovstva bez vedomia vodníka, po vyrieknutí čarovného slova na mieste skameneli aj so svojimi kačicami. Tak ich zachytila ruka majstra sochára.

6.MIRBACHOV PALÁC:

Mirbachov palác patrí medzi klenoty rokokovej architektúry Bratislavy. V rokoch 1768-70 ho dal postaviť bratislavský pivovarník Michal Spech. Podľa slohovej čistoty a dokonalosti môžeme predpokladať, že architekt pochádzal z blízkej Viedne. Staviteľom paláca bol murársky majster Matej Höllrigl. Palác mal viacerých majiteľov. Po Spechovi ho vlastnili grófi Imrich Csáky, Karol Nyáry, ktorého erb je umiestnený na fasáde budovy, a napokon Emil Mirbach.

Z pôvodného zariadenia sa zachovali keramické kachle a dve menšie miestnosti na prvom poschodí s drevenými obkladmi stien zdobenými vzácnymi dobovými kolorovanými rytinami.

Mirbachov palác bol v roku 1963 zapísaný do štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok. Po náročnej pamiatkovej obnove sa stal v apríli 1975 sídlom Galérie mesta Bratislavy. V paláci je stála expozícia stredoeurópskeho barokového maliarstva a sochárstva a priestory určené na krátkodobé výstavy.

Z pôvodného zariadenia sa zachovali dva kabinety so stenami pokrytými kazetami s kolekciou francúzskej rokokovej grafiky.

7.ESTERHÁZYHO PALÁC:

Palác pochádza z roku 1743, z obdobia neoslohu. Je to trojposchodová budova. Prejavil sa na ňom vplyv viedenského architekta J. E. Fischera z Erlachu vo veľkolepej koncepcii pôdorysného usporiadania dispozície tvaru U.

Štvorposchodové priečelies kamenným vstupným portálom zdobia atlanti nesúci čirokú rímsu zvinutú do volút, po stranách sú vázy, vo vrchole mušľa. Za autora priečelia sa pokladá A. Huter.

Od 1990 roku je Esterházyho palác súčasťou SNG. Po rekonštrukcii tohto paláca ukončenej roku 1994 galéria rozšírila svoje expozičné priestory.

8.PALÁC L.DE PAULIHO:

Palác stavali v rokoch 1775 - 1776 a jeho majiteľom bol vtedajší hlavný správca cisárskych majetkov v Uhorsku.

Vznikol na mieste viacerých gotických domov. K palácu patrila veľká záhrada, z ktorej sa zachoval rokokový hudobný pavilón. Štvorkrídlová stavba má ústredný dvor s pavlačami, spočívajúcimi na dekoratívnych kamenných konzolách.

9.MICHALSKÁ BRÁNA:

Je jediná zachovaná brána z pôvodných štyroch brán mestského opevnenia, ktoré obkolesovali stredoveké mesto. Dnes sa tu nachádza múzeum antických zbraní a z veže sa dá obdivovať panoráma historického centra Bratislavy.

Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1411, no historici tvrdia, že jej gotická hranolová veža bola postavená ešte skôr, a to v prvej polovici 14.storočia. V rokoch 1511-1513 bola nadstavovaná a do dnešnej podoby bola upravená v rokoch 1753-1758, kedy na vrchol 51 m vysokej veže bola umiestnená socha sv.Michala archanjela.

Pod Michalskou bránou púta pozornosť nultý kilometer s názvami svetových metropol a ich vzdialenosťou od Bratislavy.

Svoje meno dostala podľa kostola sv.Michala, ktorý stál na neďalekom predmestí. Brána sa uzatvárala padacou kovovou mrežou a drevenými vrátami. Dodnes sa zachovalo horné brvno s otvormi na pánty vrát. Nakoľko slúžila ako vstup do mesta, nesmela byť vystavená priamej streľbe. Preto bol pred ňou postavený barbakan, o ktorého úzkom podjazde pre chodcov sa hovorí, že ním chodieval mestský kat. Povera vraví, že toho, kto cez neho prejde a bude pritom rozprávať, do roka a do dňa čaká smrť.

Z jedného z jej okien je vysielaný laserový lúč, ktorý naznačuje trasu pôvodného Korza.