referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sergej
Piatok, 22. októbra 2021
Pamiatky v Bratislave
Dátum pridania: 21.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: wanilia
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 082
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 15.2
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 25m 20s
Pomalé čítanie: 38m 0s
 
1.OBSAH:

1.Obsah...........................................................................................str2

2.Úvod.............................................................................................str3

3.Vlastná práca................................................................................str4-14

3.1Národné kultúrne pamiatky:
3.1.1Bratoslavský hrad .....str4-5
3.1.2Devín .....str5-6
3.1.3Slavín ......str7
3.1.4Dóm sv.Martina ......str7-8
3.1.5SND ......str8
3.1.6Academia Istropolitana ......str9
3. 1.7Grassalkovichov palác ......str9
3.2 Stará radnica,Fontána rytiera Rolanda ….str10
3.3 Primaciálny palác a 6gobelínov ....str11
3.4 Ganymedova fontána ....str12
3.5 Kačacia fontána ....str12
3.6 Mirbachov palác ....str13
3.7 Esterházyho palác ....str13
3.8 Palác L.de Pauliho ....str13-14
3.9 Michalská brána ....str14

4.Záver....................................................................................................str15

5.Bibliografia..........................................................................................str16

6.Obrazová príloha.................................................................................str17

2. ÚVOD:

V mojej seminárnej práci som sa rozhodla popísať niektoré pamiatky v Bratislave. Bratislava je hlavným mestom SR. Leží na brehoch Dunaja pri južnom úpätí Malých Karpát.

Bratislavský hrad je dominantná akropola nad hlavným mestom Slovenska. Z kostolov je najznámejší korunovačný kostol uhorských kráľov – Dóm sv. Martina. Bratislava je sídlom prezidenta vlády a parlamentu. Je dôležitým kultúrnym strediskom. Z divadiel je najznámejšie Slovenské Národné Divadlo, z galérií Slovenská Národná Galéria. Svoje miesto tu má aj Slovenské Národné Múzeum. V Bratislave je aj veľa škôl. Z vysokých škôl sú najznámejšie Univerzita Jána Amosa Komenského, Slovenská Technická Univerzita, Ekonomická Univerzita a Vysoké umelecké školy. Okolie mesta sa využíva na turistiku a rekreáciu. Sú tu aj zoologická a botanická záhrada a letisko Milana Rastislava Štefánika. Ďaľšou dominantou Bratislavy je Slavín, pohrebisko vojakov, ktorí oslobodzovali Bratislavu.Bratislava je významnou dopravnou križovatkou.

V tejto práci by som chcela o niektorých pamiatkach napísať pre niekoho nové,nepoznané, či menej známe, informácie. Predpokladám,že nebude problém zohnať informácie o týchto pokladoch Bratislavy,keďže je to metropola Slovenska

3.VLASTNÁ PRÁCA:

1.národné kultúrne pamiatky:

3.1.1BRATISLAVSKÝ HRAD:

Bratislavský hrad sa vypína na 85m vysokej hradnej skale nad Dunajom a vytvára nezabudnuteľný charakteristický obraz mesta. Hrad sa radikálnymi prestavbami v dôsledku historických udalostí menil podľa najnovších fortifikačných, architektonických a výtvarných požiadviek jednotlivých dôb.

Skalný ostroh nad dunajským brodom, kde sa od praveku križovali dve európske obchodné tepny - Jantárová cesta spájajúca Balt a Jadran s Dunajskou cestou - neušiel pozornosti žiadnej civilizácii, či národa žijúceho v stredoeurópskom priestore. Z návršia dnešného Bratislavského hradu sa dalo ovládnuť široké okolie strategicky dôležitej bratislavskej brány. Archeologickým výskumom na hradnom vrchu sa zistili prehistorické kultúry. Archeologické nálezy dokladajú jeho osídlenie už v eneolite, neolite a hallštattskej dobe. Taktiež dokazujú osídlenia z obdobia rozkvetu keltskej civilizácie. V posledných storočiach pred naším letopočtom bolo bratislavské oppidum centrom keltskej moci na strednom Dunaji. Razili tu i prvé mince na našom území - známe biateky, nonnosi.

V l. storočí nášho letopočtu sa na Dunaj posunula hranica Rímskej ríše a "barbarského sveta". Súčasťou povestného Limes Romanus bola nielen vojenská stanica v Gerulate (dnešné Rusovce), ale i fortifikačné stavby na Devíne, Bratislavskom hrade a širšom okolí mesta.

V pohnutom období sťahovania národov sa v priestore Bratislavy v 6. storočí natrvalo usadili naši slovanskí predkovia. Bratislavské veľkomoravské hradisko zaberajúce zhruba areál dnešného hradu tvorilo spolu s Devínom mohutné pohraničné opevnenie proti franskej ríši. V 9.storočí Slovania vybudovali rozsiahle hradisko, ktoré patrilo k najvyznamnejším v období Veľkej Moravy. Najstaršie pomenovanie hradu Brezalauspure-Braslavov hrad sa uvádz v Salzburských análoch v súvislosti s bitkou Maďarov a Bavorov pod bratislavským hradom (rok 907 n.l.) .(Naproti tomu najstaršie vyobrazenie Bratislavského hradu poznáme až z Viedenskej obrazovej kroniky z roku 1358)

Na troskách Veľkej Moravy sa na prelome 10. a 11. storočia sformoval uhorský štát. Arpádovské Uhorsko oprelo svoju štátnu organizáciu o časť slovanských hradísk, ktoré transformovalo na sieť komitátnych hradov. Bratislavský hrad bol nielen dôležitou pohraničnou pevnosťou, ale i centrom komitátu a sídlom príslušníkov kráľovskej rodiny.

V priebehu rokov hrad viackrát opevňovali a v roku 1241 n.l. odolal útoku Tatárov. V 12.soročí bol hrad vojenským a cirkevným strediskom, sídlom župana, vojenskej posádky a kapituly.

Roku 1245 na mieste dvoch kamenných palácov postavili kamennú vežu, ktorá mala okrem obytnej aj fortifikačnú funkciu. Ďaľšie úpravy sa konali v 15.storočí. Súčasný výzor hradu určila rozsiahla gotická prestavba hradu kráľom Žigmundom v prvej polovici 15. storočia. Mohutný lichobežníkový palác obohnaný vodnou priekopou bol nedobytnou pevnosťou proti husitom ohrozujúcim juhozápadné Slovensko a zároveň i reprezentatívnym cisárskym sídlom. Základnú dispozíciu hradného paláca nedokázali zmeniť ani tri ďalšie prestavby. V 16.storočí na príkaz cisára Ferdinanda I. sa uskutočnila rozsiahla renesančná prestavba hradného paláca na kráľovskú rezidenciu hlavného mesta Uhorska, ktorým bola Bratislava od roku 1536. Renesančnú ferdinandovskú prestavbu v polovici 16. storočia vyvolala aj potreba zlepšiť opevnenie počas tureckých vojen.

Po dve storočia boli v juhozápadnej Korunnej veži hradu uložené korunovačné klenoty (od roku 1608 n.l.). Počas ranobarokovej prestavby za Pálffyovcov v 17. storočí hradný palác nadstavili o tretie poschodie. Dobudovaním veží dostal hrad svoju typickú siluetu.

V druhej polovici 18.storočia bol hrad prestavaný na pokyn Márie Terézie. Posledná rokoková prestavba zmenila starú pevnosť na prepychovú rezidenciu kráľovnej. Na hrade žila jej dcéra Mária Kristína, ktorej manžel Albert Sasko-Tešínsky bol uhorským miestodržiteľom. Potrebám miestodržiteľského dvora slúžil okrem prebudovaného starého paláca i nový - Tereziánum, loptovňa, jazdiareň a ďaľšie stavby, aj dve francúzske záhrady v areáli hradu. Odraz tejto epochy nájdeme i v honosných palácoch v historickom jadre Bratislavy.

V roku 1783 Jozef II. Dal presťahovať centrálne uhorské úrady do Budína a na hrade zriadil Generálny seminár, ktorý sa stal strediskom národného obrodenia. Na Generálnom seminári boli kňazi vychovávaní v duchu jozefínskeho osvietenstva a veľká pozornosť sa venovala aj štúdiu v národnom jazyku. Z podnetu profesora Michala Kratochvíľu skupina slovenských študentov pozdvihla kultivovanú západoslovenčinu na spisovný jazyk. Roku 1787, v poslednom roku svojho štúdia na seminári, vydal Anton Bernolák v bratislavskej tlačiarni u Landerera svoju Jazykovedno-kritickú rozpravu, ktorou kodifikoval prvú spisovnú slovenčinu. Touto slovenčinou písala prvá generácia národnoobrodeneckého hnutia - bernolákovci.

Bývalé kráľovské sídlo premenili na vojenské kasárne v roku 1802. Neopatrnosťou vojakov roku 1811 vypukol požiar a hrad vyhorel. Poldruha storočia sa týčila nad mestom mohutná ruina pripomínajúca obrátený stôl. Roku 1953 sa prikročilo k rekonštrukcii spojenej s archeologickým a architektonickým výskumom. Úprava hradného areálu bola ukončená roku 1968, keď bol zrekonštruovaný pre expozičné a reprezentačné účely. Bola to najrozsiahlejšia rekonštrukcia v dejinách ochrany pamiatok na Slovensku.

Na hrade sú stále expozície Slovenského národného múzea a hudobná sieň. V areáli je kaviareň, reštaurácia a hradná vináreň. Z vyhliadkových plošín je panoramatický výhľad na historické jadro mesta, Dunaj s mostami a Petržalku.

3.1.2DEVÍNSKY HRAD:

Výhodná strategická poloha na sútoku riek Moravy a Dunaja bola predpokladom vzniku dôležitej lokality. Devínsky hrad patrí s Nitrianskym a Bratislavským hradom k najstarším historicky doloženým hradom na Slovensku. Devín bol osídlený už v mladšej dobe kamennej.

Po príchode Keltov nadobudol hrad charakter vojenskej pevnosti.Dôležitú križovatku diaľkových ciest využili aj Rimania, ktorí na hradnom kopci postavili strážnu stanicu a Devín sa stal súčasťou hraničného obranného systému Limes Romanus . Počas rozkvetu Ríma tu bola predsunutá rímska vojenská stanica patriaca vojenskému táboru Carnun (dnešný Petronell neďaleko Hainburgu v Rakúsku). Opevnenie na hradnom vrchu vybudovala už tamojšia rímska posádka.

Mohutné hradisko tu vybudovali Slovania. V období Veľkej Moravy hral Devín dôležitú úlohu ako jedna z najdôležitejších pevností proti expanzívnej Franskej ríši. Prvý raz sa devín spomína v roku 864 vo Fuldských análoch pod menom Dowina(=dievča) ako Rasticov hrad. Význam hradu stúpol v 13. storočí v bojoch o Devínsku bránu medzi Maďarmi a Rakúšanmi. Vtedy na hrade na vrchole skalného brala postavili mohutnú strážnu vežu chránenú šijovou priekopou. Dnes sa do hradného areálu vstupuje cez západnú Moravskú bránu. Niekoľko metrov za bránou sa vpravo od chodníka nachádza vzácna archeologická pamiatka z rímskeho obdobia. Zvyšky masívnej kamennej stavby zo 4. storočia svojím pôdorysom pripomínajú antickú hrobku. Našli sa tu fragmenty stien so zachovanými omietkami do výšky 85 cm a pôvodná dlážka. Pozoruhodný je najmä nález železného kríža. V prípade, že ide o tradičný kresťanský symbol, je najstaršou sakrálnou pamiatkou objavenou na
území Slovenska.

Kamennú bránu chránenú dvojicou polkruhovitých bášt postavili v 15. storočí na staršom veľkomoravskom vale. V 15.storočí postavili južne od skalného brala menšiu polygonálnu Panenskú vežu (dostala pomenovanie podľa povesti.).

sa chodník rozdvojuje. Ľavá vetva vedie k miestu, kde v 9. storočí stál veľkomoravský kostol. Na zemi vidieť jeho obdĺžnikový pôdorys s trojlístkovou apsidou. Pod severozápadným nárožím základov kostola objavili zvyšky chaty z obdobia sťahovania národov. Južne od kostola sa našla ďalšia menšia sakrálna stavba z 11. až 12. storočia a zvyšky cintorína, na ktorom sa pochovávalo v 10. až 13. storočí. Východne od veľkomoravského kostola leží renesančná východná Prešporská brána. Pravá vetva chodníka vedie k zakonzervovaným ruinám strednej a hornej časti stredovekého hradu, ktorý svojou rozlohou nedosahoval rozmery veľkomoravského hradiska. V prvej polovici 15. storočia postavili Garayovci gotický palác s dvoma poschodiami. V 16. storočí k nemu pribudol renesančný palác a nové opevnenie. Niektoré klenbové priestory tohto paláca sa dnes využívajú ako muzeálne expozície. K obdobiu, keď hrad vlastnili Garayovci, sa viaže aj vznik 55 m hlbokej hradnej studne, ktorá sa nachádza na návorí stredného hradu. Neďaleko studne archeológovia v nánosoch sutiny odkryli zvyšky kamenného rímskeho objektu, ktorý tvorilo viac miestností. Pri studni sa nachádza vyhliadková terasa s výhľadom ponad spustnutý amfiteáter na Dunaj a rakúsky vrch Braunsberg.

V roku 1809 hrad zničili napoleonské vojská.

Devín, miesto dávnej a slávnej histórie, sa stal za Štúrovcov symbolom slovenského národného obrodenia a postupne aj pojmom slovanskej vzájomnosti a spolupatričnosti Čechov a Slovákov.

Na ruine hradu od roku 1967 podnes prebiehajú konzervačné práce. Objekty horného a stredného hradu sa zachovali v podobe ruín. Stredný hrad a časť dolného hradu sú už zabezpečené, pokračuje sa v sprístupňovaní horného hradu. Na šikmom priestranstve obkolesenom opevnením sú zakonzervované základy obytných a cirkevných stavieb z obdobia ríše Rímskej, Veľkomoravskej a z raného stredoveku. Časť zachovaných klenbových priestorov stredného hradu sa využíva na expozičné účely. Zachovaná zostala tiež západná a východná brána hradu.

3.1.3 SLAVÍN:

Monumentálny pamätník je symbolom úcty a vďaky hrdinom Sovietskej armády, ktorí padli v bojoch pri oslobodzovaní Bratislavy a západného Slovenska. Pamätník slávnostne sprístupnili v predvečer 15. výročia oslobodenia Bratislavy ( 3.4. 1960).

Patrí medzi vrcholné umelecké diela, vytvorené našimi najlepšími umelcami. Pamätník sa rozprestiera na ploche 10 000 m2 a v hromadných a individuálnych hroboch je pochovaných 6 845 vojakov Sovietskej armády.

Dominantou pamätníka je obradná sieň, nad ktorou sa čnie mohutný, 28 m vysoký pylón ukončený sochou Víťazstvo. Výškou 11 m je najvyššou a najvyššie stojacou sochou v Bratislave. Predstavuje víťazného sovietského vojaka v letnej uniforme s prilbou na hlave, samopalom a víťaznou zástavou v rukách, ktorý nohami drví hákový kríž.

Socha vyjadruje túžbu Bratislavčanov po mieri a slobode.

3.1.4 DÓM SV. MARTINA:

Je to najväčšia gotická stavba v Bratislave postavená na pozemku staršieho cintorína, kde už predtým stála menšia kaplnka. Celý názov znie Bratislavský Dóm sv.Martina. Stavať sa začal v 13. storočí, no trvalo niekoľko storočí, kým bol dokončený. Dnešnú podobu nadobudol až v roku 1849, po tom, ako bol poškodený vojnou, silným zemetrasením a inými pohromami. Práve v tomto roku umiestnili vo výške 85 metrov kovovú podušku, na ktorej leží silne pozlátená napodobenina svätoštefanskej koruny (ako pamiatka na korunovačné časy).

Dóm je trojloďový sieňový chrám. Na začiatku 18. storočia bolo vnútro chrámu zariadené v barokovom slohu. V druhej polovici 19. storočia chrám pozbavili barokovej výzdoby a nahradili ju neogotickou. Zo vzácnej barokovej výzdoby sa zachovalo okrem iného aj súsošie sv.Martina od sochára G.R.Donnera. Je to vynikajúca ukážka barokového slohu. Socha zachytáva rímskeho vojaka Martina ako sa skláňa z koňa ku starému žobrákovi, aby ho prikryl polovicou svojho plášťa. V dóme okrem tohto súsošia stoja za povšimnutie aj krásne farebné okná, osemhranné stĺpy, gotické a renesančné náhrobky.

Kedže dóm bol postavený na mieste starého cinotrína, tradícia pochovávania sa tu zachovávala až do 19. storočia, akurát že sa preniesla pod zem. Z Kaplnky sv.Anny vedú schody do hĺbky šesť metrov. V tmavých katakombách odpočívajú významné cirkevné osobnosti, šľachtici a okrem iných aj autor prvého slovenského románu, Jozef Ignác Bajza.

Dóm sv.Martina je nielen najväčšou gotickou stavbou v Bratislave, ale bol vyhlásený aj za národnú kultúrnu pamiatku. 11. novembra 2002, po takmer ročných prípravných prácach, bola spustená jeho slávnostná iluminácia, čím sa Dóm zaradil medzi dominanty nočnej panorámy mesta.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Galéria k článku [5]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.