referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Aurel
Pondelok, 25. októbra 2021
Vznik Organizácie spojených národov
Dátum pridania: 22.07.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: matushka6
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 004
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 3
Priemerná známka: 3.01 Rýchle čítanie: 5m 0s
Pomalé čítanie: 7m 30s
 
Vznik Organizácie Spojených národov – OSN – 25.4.1945

Myšlienka založiť svetovú organizáciu, ktorá by sa snažila o mier, vznikla na konci prvej svetovej vojny. Lídri víťazných mocností založili vo Versailles Spoločnosť národov (1919). Druhá svetová vojna bola dôkazom jej zlyhania. S blížiacim sa koncom vojny sa blížil aj vznik OSN. Priamemu vzniku OSN predchádzala séria porád a konferencií. Ešte v priebehu druhej svetovej vojny, v r. 1943, sa v Moskve dohodli USA, Veľká Británia, ZSSR a Čína, že bude treba čo najskôr obnoviť myšlienku Spoločnosti národov. Na jeseň 1944 boli na konferencii vo Washingtone schválené prvé presné plány pre medzinárodnú organizáciu. Vo februári 1945 sa na jaltskej konferencii zišli americký prezident Roosvelt, britský premiér Churchill a sovietsky vodca Stalin. Rozhodli tu o systéme hlasovania Rady bezpečnosti a o konaní konferencie v San Franciscu.

Posledná konferencia v San Franciscu 25.4.1945 sa stala začiatkom budovania novej éry v medzinárodných a bezpečnostných vzťahoch vo svete. Celkovo sa konferencie zúčastnilo 50 krajín, pričom väčšinu vrátane 19 štátov Latinskej Ameriky tvorili kapitalistické krajiny. Bolo rozhodnuté, že OSN bude mať Valné Zhromaždenie všetkých štátov a Radu bezpečnosti, v ktorej budú mať veľmoci stále zastúpenie a právo veta. Stálymi členmi Rady bezpečnosti budú USA, Sovietsky zväz, Veľká Británia, Francúzsko a Čína. Sovieti patrili k najdôraznejším zástancom toho, aby veľmoci mali právo veta, pretože očakávali, že budú neustále prehlasovávaní ostatnými členmi organizácie. Bolo tiež navrhnuté vytvorenie Medzinárodného súdu a špeciálnych sociálnych a ekonomických výborov. Text charty Organizácie Spojených národov bol dokončený 23.júna, formálne odsúhlasený 25.júna a podpísaný 26.júna 1945. Charta oficiálne vstúpila do života 24.10.1945. Charta OSN, ktorá v mnohých častiach nadväzovala na Atlantickú chartu z 9.12.1941, stanovila v preambule a 19 kapitolách ciele a zásady OSN, podmienky členstva a zloženie organizácie.

Ciele a zásady Organizácie Spojených národov

Zakladajúci členovia OSN dali svojmu dielu tri základné ciele, z ktorých každý bol zameraný proti agresívnej politike mocností Osi, kulminujúcej v 2. svetovej vojne. Ako prvý a hlavný cieľ OSN stanovili zakladatelia zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Po druhé určili, že ich dielo by malo „ rozvíjať medzi národmi priateľské vzťahy vyplývajúce z úcty k zásade rovnoprávnosti a sebaurčenia národov...“ Ako tretiu zásadu deklarovali, že OSN by mala „ uskutočňovať medzinárodnú spoluprácu pri riešení medzinárodných problémov hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho alebo humanitárneho charakteru“ a prispievať k podporovaniu a posilňovaniu „ úcty k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo vyznania... “ Týmto zakladajúci členovia de facto zakomponovali do Charty OSN („ústava“ organizácie) liberálnodemokratické ideály, deklarované počas vojny spojeneckými mocnosťami, predovšetkým USA.

Zakladajúci členovia postúpili OSN právomoci rokovať o sporoch, predkladať odporúčania na riešenie takýchto sporov a v prípade potreby prijať kolektívne opatrenia na zabezpečenie mieru. Tieto právomoci boli zverené predovšetkým dvom hlavným orgánom OSN, a to Valnému zhromaždeniu a Bezpečnostnej rade. Valnému zhromaždeniu boli odovzdané právomoci rokovať o sporoch a predkladať odporúčania vo veciach medzinárodného mieru a bezpečnosti. Bezpečnostná rada mohla ísť vo svojich právomociach ešte ďalej, pretože bola splnomocnená nielen prijímať odporúčania na mierové urovnanie sporov, ale v prípade neefektívnosti takéhoto úsilia i nariadiť členským štátom uplatniť diplomatické alebo hospodárske sankcie, či dokonca použiť vojenskú silu.
Valné zhromaždenie bolo splnomocnené prerokúvať a predkladať odporúčania o všetkých otázkach , ktoré patria do vymedzeného okruhu Charty. To malo za pomoci Poručenskej rady prispievať k plneniu druhého cieľa a za pomoci Hospodárskej a sociálnej rady k plneniu tretieho cieľa OSN. Celá činnosť OSN ( s výnimkou donucovacích opatrení ) bola podmienená tým, že táto organizácia „nebude zasahovať do záležitostí, ktoré patria v zásade do vnútornej jurisdikcie“ každého štátu. Zmyslom tohto opatrenia bolo zabezpečiť princíp štátnej zvrchovanosti.

Sídlom OSN je New York, kde každoročne na jeseň zasadá Valné zhromaždenie a rieši otázky medzinárodnej spolupráce štátov vo všetkých oblastiach. V súčasnosti má OSN 191 členov. Predtým mala 5 hlavných členov a 6 vedľajších, dnes má 5 hlavných – USA, Veľká Británia, Francúzsko, Rusko a Čína a 10 vedľajších. Uvažovalo sa ešte o ďalšom hlavnom členovi – o toto miesto bojovalo Nemecko a Japonsko. OSN má i mnoho výborov a podvýborov, ktoré pripravujú najrôznejšie projekty. Oficiálnymi jazykmi OSN sú angličtina, francúzština, španielčina ruština, čínština a arabčina.

Z historického hľadiska má vznik OSN veľký význam, veď v San Franciscu boli položené základy medzinárodnej organizácie, ktorej hlavným cieľom je „uchrániť budúce pokolenia pred metlou vojny, ktorá dvakrát v priebehu nášho života priniesla ľudstvu nevysloviteľné strasti ” , ako sa uvádza v Charte OSN. Zohrala významnú úlohu pri riešení viacerých dlhotrvajúcich a zložitých problémov. Podľa mňa je patrónom mieru na celom svete, organizácia, v ktorej sa všetky štáty môžu stretnúť za okrúhlym stolom.
 
Zdroje: internet, internet
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.