„Verím vo vývoj vedy, a preto vo vývoji všetkého, čo je šľachetné a človečenstvu prospešné.“
Detstvo a štúdium
M. R. Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách ako šieste dieťa evanjelického farára Pavla Štefánika a Albertíny rodenej Jurenkovej. Po ňom prišlo na svet ešte šesť detí. Dospelosti sa však dožili len štyri dcéry a päť synov. Otec svojim synom dával aj slovanské mená: Branislav, Svätopluk a Rastislav.
Milanovým prvým úderom v živote bola smrť jeho najmilšieho mladšieho brata Fedorka, ktorý umrel na kiahne, vtedy ťažkú chorobu.
V roku 1886 začal Milan chodiť do ľudovej školy, ale už v roku 1889 odchádza do Šamorína kvôli maďarčine, lebo už o rok ho rodičia chceli poslať do Prešporku na evanjelické lýceum. Tu študoval tri roky, štvrtú triedu ukončil v Šoproni.
Neskôr študoval na gymnáziu v Sarvaši, kde sa dostal do konfliktu s maďarskými spolužiakmi a takmer ho vylúčili zo školy. Posledný rok na gymnáziu však bol úspešný. Za mimoriadnu usilovnosť mu udelili Telekiho štipendium- 70 zlatých.
Na vysokoškolské štúdiá odišiel do Prahy, kde si zvolil štúdium stavebného inžinierstva. Tam sa zapojil do činnosti študentského spolku Detvan.
Po dvoch rokoch štúdia sa Milan odcudzil národnej aj náboženskej viere, ktorú mu odmalička vštepoval otec. Debaty prepukli v spor. Milana nadchla politická koncepcia T. G. Masaryka o jednotnom československom národe, taktiež popieral Kristovo božstvo, pochyboval o existencii Boha aj o zmysle náboženstva. Na konci prázdnin vyústil spor do otvoreného konfliktu, kedy Pavol vyhnal syna z domu.
Po návrate do školy si uvedomil, že si pripravuje budúcnosť v rozpore s ideálmi. A tak prestúpil na univerzitu kde začal študovať hvezdárstvo. 18. októbra 1904 ho prodekan Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej, Jaroslav Vrchlický promoval na doktora filozofie.
Ťažké začiatky v Paríži
Ďalej sa rozhodol pokračovať v Paríži u najslávnejšieho astronóma na svete-
C. Flammariona. Najnovšie poznatky zo sveta astronómie vedel interpretovať pútavo a vzletne Po príchode do Paríža ho Flammarion sľúbil predstaviť Julovi Janssenovi, ktorý sa stal priekopníkom spektroskopického štúdia Slnka. V tom čase bol však na dlhšej ceste v Taliansku. Dni strávené v nečinnosti ho finančne aj duševne ruinovali.
V apríli 1905 napokon prišiel dlho očakávaný okamih a astronóm Janssen sa vrátil do meudonskej hvezdárne. Pri prehliadke observatória Štefánik upozornil na istý nedostatok a navrhol jeho zdokonalenie. Janssen bol s jeho prácou spokojný a navrhol mu, aby pracoval pod jeho vedením. Pustil sa do práce s plným nasadením. Zhotovil spektroskop, prístroj rozkladajúci svetlo na farebné zložky.
Svoj zhoršujúci sa zdravotný stav však nebral na vedomie. Nechcel riskovať svoju budúcnosť, ktorá sa začala objavovať v krajšom svetle.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Milan Rastislav Štefánik: Životopis
Dátum pridania: | 04.01.2006 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | lencus | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 236 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 4.8 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 8m 0s |
Pomalé čítanie: | 12m 0s |
Zdroje: Ján Juríček: M. R. Štefánik, Dušan Kováč: Portréty. M. R. Štefánik
Podobné referáty
Milan Rastislav Štefánik: životopis | GYM | 2.9522 | 1114 slov | |
Milan Rastislav Štefánik: životopis | GYM | 2.9764 | 1392 slov | |
Milan Rastislav Štefánik: Životopis | ZŠ | 2.9280 | 273 slov | |
Milan Rastislav Štefánik: Životopis | SOŠ | 2.9472 | 380 slov | |
Milan Rastislav Štefánik: Životopis | ZŠ | 2.9473 | 801 slov |