Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

1. Svetová vojna a jej dôsledky

1. svetová vojna bola dovtedy najväčším vojnovým konfliktom v dejinách. Nielen počtom krajín, ktoré sa zapojili do bojov, ale aj počtom obetí a výškou materiálnych škôd. Obe bojujúce strany použili nové zbrane: v apríli 1915 zaviedla nemecká armáda chemické zbrane, Briti ako prví použili tanky v bitke pri Somme v septembri 1916, ponorky a samozrejme letectvo, najskôr na prieskum, neskôr na bombardovanie. Paradoxom je, že o približne 20 rokov neskôr počas 2. svetovej vojny armáda Poľska bojovala na koňoch.

Nemožno povedať, že by vojna prišla neočakávane. Situácia v Európe sa podobala sudu s pušným prachom: na rozpútanie pekla stačila jediná iskra. Tou iskrou, ktorá rozpútala 4 roky trvajúcu vojnu bol úspešný atentát člena organizácie Čierna ruka Gavrila Principa na následníka rakúsko- uhorského trónu Františka Ferdinanda d Este a jeho manželku v Sarajeve 28. júna 1914. Hlavnú príčinu vypuknutia 1. svetovej vojny však treba hľadať inde. Spor medzi európskymi veľmocami združenými do dvoch spolkov: Trojspolku(Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko) a Dohody(veľká Británia, Francúzsko, Rusko). Príčinami sporu bola snaha o zisk čo najväčšieho množstva kolónií. Medzi dovtedy najväčšie koloniálne veľmoci patrila Veľká Británia a Francúzsko.

1914
Rakúsko- Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku. K Srbsku sa pripojilo Rusko, Nemecko vyhlásilo vojnu Rusku a Francúzsku, štáty Dohody vyhlásili vojnu Rakúsko-Uhorsku a Nemecku.
Na konci augusta 1914 spustili Nemci plán postavený na bleskovej porážke Francúzska a následne Ruska.
V septembri sú Nemci Britmi a Francúzmi zastavení v bitke pri rieke Marne
V októbri vstúpila do vojny Osmanská ríša na Nemeckej strane

1915
V apríli v bitke ne rieke Ypres v Belgicku Nemci použili po prvýkrát jedovatý plyn
Blesková vojna na mení na zákopovú.
Do vojny vstupuje Taliansko na strane Dohody v máji
V apríli použili Nemci po prvýkrát chemické zbrane
Bitka pri rieke Somme

1916
Bitka o pevnosť Verdune. Bojujúce strany chceli protivníka donútiť nasadiť všetkých vojakov a bojové prostriedky- protivník mal pristúpiť k rokovaniu o mieri alebo kapitulovať.
Do vojny vstupuje Rumunsko na strane dohody
12. mája 1915- Nemci potopili americký parník Lusitaniu. Američania začali podporovať finančne a materiálne štáty Dohody
Bitka pri Somme

1917
V apríli vstupujú do vojny USA
Bitka pri passchendaele

1918
V marci podpísali Rusko a Nemecko Brest-litovský mier
2. bitkou na Marne boli Nemci porazení
V júli bola porazená rakúsko-uhorská armáda v bitke pri rieke Piav
V novembri Nemecko a štáty Dohody podpísali prímerie

Vojny, nech už vypukli z akéhokoľvek dôvodu, sú tmavými miestami v dejinách. Vojny však nerozpútavali len svetský vladári, ale v stredoveku do bojov o moc zasiahli aj pápeži. Myslím si, že tieto extrémy nemalú s kresťanstvom nič spoločné. Za vojnami sa vždy skrýval boj o moc, boj o väčší kus zeme pod slnkom.
Nebolo tomu inak ani v prípade 1. svetovej vojny. Príčinu jej vzniku možno hľadať v rozpínavosti európskych krajín, v ich túžbe získať viac a podmaniť si čo možno najväčší kus sveta. Nikdy sa však boje neodohrávajú len medzi predstaviteľmi štátov. Preto sú do bojov často zapletení nevinní civilisti: deti, ženy a starí ľudia. Tí, ktorým je viac-menej jedno, či si ich panovník podmaní jednu, alebo šesť krajín.

Oni však musia trpieť najviac. Nevedia, čo bude s nimi. Náklady na vojnu sú vysoké, štáty tlačia čoraz viac peňazí aby splatili dlhy, ale hodnota peňazí klesá, ceny rastú- inflácia. Typický obraz v mnohých krajinách po vojne. Zlé životné podmienky počas vojny sa odrazia aj na zdravotnom stave obyvateľstva- v roku 1919 prepukne v Európe epidémia chrípky, ktorej podľahnú ďalšie milióny ľudí.
Mnoho mužov, ktorí sa zúčastnili bojov na frontoch, sa nedokázali včleniť do spoločnosti. V literatúre sa skupina takýchto autorov nazýva stratená generácia. Každý z nich sa z frontu vrátil ako niekto iný. To, čo tam zažili nemohlo nepoznačiť ich život. Každý deň vidieť, ako niekto, možno priateľ, umiera.

Pred rokom 1914 pracovali ženy len v povolaniach, o ktoré muži nemali záujem. Počas vojny sa od nich žiadalo vykonávať dovtedy výlučne mužské povolania. V celej Európe pracovali ženy v továrňach a úradoch, riadili autobusy a električky, obrábali polia, dokonca vstupovali do policajných jednotiek. Ukázalo sa, že aj tieto povolania dokážu ženy robiť rovnako dobre ako muži, často ešte lepšie. Toto bol jeden z mála svetlých dôsledkov vojny.
Erich Maria Remarque zobrazil vo svojej knihe Traja kamaráti povojnový život troch kamarátov. Všetci boli poznačení vojnou. Možno sa snažili zabudnúť, ale na niečo také sa zabudnúť nedá. Robby pocítil následky vojny nekoľkonásobne viac, keď jeho milovaná Pat umrela na tuberkulózu. Ochorela počas vojny, keď rovnako ako mnoho iných ľudí nemala častokrát čo jesť a životná úroveň bola nízka.
Vymenovala som len niekoľko vecí, len pár kvapiek z vedra problémov, ktoré priniesla vojna. Dôsledky 1. svetovej vojny sú obrovské. Spôsobila rozpad dovtedajších impérií a do popredia sa dostáva nová veľmoc-USA.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk