"… jediná vec, ktorej sa musíme báť, je samotný strach- bezmenný, nerozumný, neoprávnený strach, ktorý paralyzuje úsilie potrebné k premene ústupu na postup.“ (Roosevelt, inauguračná reč v roku 1933)

Narodil sa 30. januára 1882 v Hyde Parku, v štáte New York v zámožnej rodine holandského pôvodu. Nebol jediným americkým prezidentom, ktorý vzišiel z rodiny. Prezidentom bol jeho bratranec, republikán Theodore Roosevelt (1901- 1909). Na rozdiel od neho však Franklin sympatizoval s demokratmi.
V roku 1904 absolvoval Harvard a v roku 1908 právo na Kolumbijskej univerzite. Na Harvarde sa zoznámil so svojou vzdialenou príbuznou Eleanor Ann Rooseveltovou, s ktorou sa v roku 1905 zosobášil. Mali spolu šesť detí, z ktorých päť sa dožilo dospelosti.

Po skončení štúdií pracoval tri roky ako advokátsky koncipient. Dal sa na politickú dráhu a v roku 1910 bol zvolený za senátora štátu New York. Neskôr sa stal zástupcom ministra námorníctva v administratíve prezidenta Woodrowa Wilsona. Získal si tu popularitu a úspech, preto bol v roku 1920 nominovaný na post viceprezidenta, ale neúspešne. O rok nato, vo veku 39 rokov ochorel na detskú obrnu a od pásu dolu sčasti ochrnul. Presťahoval sa do kúpeľov Warm Springs v Georgii. V roku 1928 už dokázal s pomocou vstať. Priatelia ho presvedčili, aby sa vrátil do politiky. Po roku, teda v roku 1929 ho zvolili za guvernéra štátu New York.
Prezidentský úrad prevzal v čase vrcholiacej hospodárskej krízy. Nezamestnaných bolo v tom čase 13 miliónov ľudí. Amerika si žiadala nový smer. Kandidoval s programom troch „R“- relief, recovery, reform- úľava, obnova, reforma.

Hoci nemal výnimočný intelekt, bol rodeným organizátorom. Mal schopnosť obklopiť sa schopnými a dôveryhodnými ľuďmi. Počas troch mesiacov schválil kongres množstvo reforiem, ktoré mali pomôcť krajine postaviť sa na nohy. Zreformoval bankový systém, uľahčil prístup k úverom, budovala sa infaštruktúra, čo poskytlo množstvo nových pracovných miest. Zaviedol na celom území sociálne poistenie, bohatí platili niekoľkonásobne vyššie dane. Američania mali pocit, že ich krajina sa uberá tým správnym smerom. Veď bol jediným prezidentom, ktorého si občania zvolili štyrikrát.

Po vypuknutí vojny v Európe vládol v Amerike silný izolacionizmus. Roosevelt však nepriamo materiálne podporoval Veľkú Britániu v boji s Nemeckom. Nárast počtu zbrojoviek definitívne ukončilo hospodársku krízu.
Do vojny zasiahli USA až po japonskom útoku na Pearl Harbor. Hlavným cieľom vo vojne sa stala porážka Nemecka, v ktorom videl Roosevelt najväčšiu hrozbu, lebo Albert Einstein ho informoval o nemeckom jadrovom výskume. Konca vojny sa však nedožil. Umrel vo svojom obľúbenom Warm Springs na krvácanie do mozgu. Stalo sa to 12. apríla 1945, štyri týždne pred víťazstvom spojencov.

„ Keď som tú správu v piatok trinásteho včas ráno dostal, mal som pocit, akoby ma niekto udrel. Tak veľkú rolu hrali moje vzťahy s touto osobnosťou v dlhých a hrozných rokoch vojny, keď sme spolupracovali. Zrazu bol všetkému koniec a mňa zasiahol pocit hlbokej a nenapraviteľnej straty. Hneď som zašiel do dolnej snemovne, ktorá sa pravidelne stretávala o jedenástej, a pár vetami som predniesol návrh, aby sme si uctili pamiatku nášho veľkého priateľa okamžitým zrušením zasadania.“ 1
„Obdivoval som ho ako štátnika, muža činu, ktorý okrem toho ovládal aj vedenie vojny. Pociťoval som najvyššiu dôveru v jeho priamu, inšpirujúcu povahu a osobnú úctu. Miloval svoju krajinu, ctil jej ústavu a čelil prílivom a odlivom večne sa meniacej verejnej mienky. O tom všetko niet pochýb, ale treba pripomenúť aj to, že mal dobré srdce....“ 2

1.Winston S. Churchill, 1999, str. 228
2.Winston S. Churchill, 1999, str. 233