Bardejov

Bardejov, moje rodné mesto, sa rozprestiera v malebnom údolí Čergova, Nízkych Beskýd a Bartošovskej kotliny, na sútoku rieky Topľa a potoka Lukavica. Výhodná poloha pomohla Bardejovu vyvinúť sa na slobodné kráľovské mesto.
Prvá písomná zmienka o meste Bardejov pochádza z roku 1241. Neznámy kronikár ho v Ipatijevskom letopise spomína ako ´Bardoujev´. Druhá písomná zmienka z roku 1947 opisuje príchod cisterciátov do Bardejova, kde im uhorský králi dovolili usadiť sa tu a postaviť si kláštor pri Kostole svätého Egídia, terajšej Bazilike minor.
Z kráľovskej osady sa počas štrnásteho storočia vyvinulo mesto, ktorému kráľ Karol Róbert roku 1320 udelil rozsiahle privilégia (oslobodenie od daní a poplatkov, existujúci trh, neskôr právo konať na deň svätého Egídia osemdňový výročný jarmok),čo umožnilo jeho ekonomický a sídelný rozvoj. Podľa mňa pre Bardejov najviac spravil kráľ Ľudovít I., ktorý roku 1352 nariadil opevniť mesto hradbovým múrom a baštami, roku 1365 zvýšil súdne právomoci richtárova hrdelným právom a roku 1376 povýšil Bardejov na slobodné kráľovské mesto, čím ho vyzdvihol na úroveň Košíc a Budínu.

V listine Ľudovíta I. sa Bardejov spomína ako opevnené mesto s vežami a rozľahlým trhovým námestím. Veľké trhové námestie obklopené meštianskymi domami uzatváral na severnej strane farský Kostol sv. Egídia a v strede námestia stál objekt tržnice. Od polovice štrnásteho storočia pribúdali meštianske domy aj mimo námestia. Predmestia sa rozširovali pozdĺž obchodných komunikácií. Za hradbami na Vysokom rade postavili Špitál sv. Ducha s chudobincom. V druhej polovici štrnásteho storočia stál už kamenný hradbový múr po celom obvode mesta. Múr s troma mestskými bránami spevňovalo niekoľko bášt otvorených k mestu. Obranyschopnosť tohto jednoduchého fortifikačného systému umocňovala vodná priekopa.
Priaznivý vývoj pokračoval' koncom štrnásteho, ale najmä v pätnástom storočí, keď mesto dosiahlo najväčší hospodársky rozkvet. Úspech pramenil z rozvinutej remeselnej činnosti a predovšetkým z intenzívneho obchodu, ktorý uhorskí králi podporovali rôznymi výsadami a privilégiami. Napríklad kráľ Žigmund roku 1402 udelil mestu právo skladu na tovar dovážaný ruskými a poľskými kupcami, umožnil voľný pohyb bardejovských kupcov po krajine a oslobodil ich od platenia kráľovských mýt v celom Uhorsku. Obchod v Bardejove podporil aj tým, že roku 1403 predĺžil čas jarmoku okolo sviatku sv. Egídia na šestnásť dní a roku 1427 povolil mestu ďalší jarmok na sviatok sv. Jána Krstiteľa. Roku 1420 udelil mestu výsadu bielenia plátna.

Výroba plátna a súkna, spočiatku sústredená v tkáčsko-pláteníckom cechu, prerástla v pätnástom storočí na monopol mesta. Vtedajšia organizácia výroby, výkupu a predaja mala svoju osobitosť- predstavovala rozptýlenú manufaktúru. Bola to prvá takáto manufaktúra na Slovensku a v Uhorsku. Najväčšie množstvo plátna - 286 250 lakťov (166 025 metrov) vyrobili v meste roku 1489. Bardejovské plátno sa predávalo na jarmokoch celého Uhorska.
Bardejovskí kupci intenzívne obchodovali aj s Poľskom, kam okrem plátna vyvážali farebné kovy, korenie i kone. Významným dovozným artiklom boli kožušiny, ryby, soľ a olovo.

V počte remesiel a cechových združení predstihovali Bardejov iba Bratislava, Košice a Levoča. Podľa údajov z roku 1437 bolo v meste 64 rozličných remesiel, 51 cechov, 146 remeselníckych majstrov, 517 domov a približne 3000 obyvateľov.
V pätnástom storočí patril Bardejov k stredne veľkým mestám v krajine. Kamennou mestskou zástavbou, no najmä svojím dômyselným založením okolo trhového námestia sa zaradil medzi vyspelé mestské útvary Európy. Pre meštianske do my bola príznačná dvoj- až trojtraktová dispozícia s krytým priechodom alebo prejazdom do hĺbky úzkej gotickej parcely, dvoj- až trojosové priečelia s výrazným, často zdobeným vstupným portálom, charakteristickou vysokou sedlovou strechou a vstupmi do pivníc z priestoru námestia.

Významnú prestavbu zaznamenalo v prvých desaťročiach pätnásteho storočia mestské opevnenie. Jeho veľkorysá koncepcia je dodnes zreteľná zo zachovaného unikátneho hradbového systému.
Aj farský Kostol sv. Egídia prešiel v prvej polovici pätnásteho storočia rozsiahlou prestavbou. So svojím jedinečným vnútorným vybavením predstavoval jeden z vrcholov neskorogotickej architektúry na Slovensku. Dodnes sa v kostole zachovalo jedenásť pôvodných krídlových oltárov z rokov 1400-1520.
V pätnástom storočí sa ukončili aj stavebné práce na kláštornom Kostole sv. Jána Krstiteľa. Mesto postavilo sklady na soľ a plátno, faru, mestskú vináreň a celý rad účelových objektov- mlyny, píly, tehelnú, pivovar, bielidlá, mestskú váhu, skláreň a jatky- z ktorých mestská pokladnica získavala nezanedbateľné príjmy. Vlastníctvom Bardejova sa stali aj okolité dediny, ktoré zásobovali jeho obyvateľov poľnohospodárskymi produktmi, odoberali remeselnícke výrobky a pri výstavbe mesta boli zdrojom lacnej pracovnej sily. Prezieravá hospodárska politika radných pánov umožnila investovať aj mimo mesta. Zakúpili vinice v tokajskej oblasti a obchod s kvalitným vínom, najmä v mestách na juhu Poľska, priniesol ďalšie zisky. Nahromadený kapitál sa výrazne prejavil v stavebnom a umeleckom raste mesta, v rozvoji školstva a vzdelanosti obyvateľstva.

Pri farskom kostole stála v stredoveku budova školy, ktorá bola pristavaná k mestskému opevneniu a využívala jednu z jeho obranných bášt. Dokladá to archívna správa o učiteľovi z roku 1435.
Napriek priaznivému vývoju a hospodárskemu rastu neobišli mesto pohromy. V období 1402-03 bol Bardejov okupovaný poľským vojskom. Kráľ Žigmund v snahe za každú cenu získať peniaze na realizovanie svojich plánov neváhal roku 1412 zálohovať mesto za trinásť tisíc zlatých poľskému šľachticovi A. Balickému. Až roku 1477 kráľ Matej Korvín rozhodol neuznať zálohu a vyžadoval platiť dávky do svojej pokladnice.

Zložitá situácia sa vyvinula v období husitských a bratríckych nepokojov v polovici pätnásteho storočia. S bratríckymi vodcami Petrom Axamitom a Jánom Talafúzom , ale aj so samotným Janom Jiskrom z Brandýsa viedli Bardejovčania zmierlivú politiku. Museli však vynaložiť veľké úsilie na dobudovanie opevnenia a obranu mesta posilniť väčším počtom žoldnierov. V súvislosti so zápasom o uhorský trón koncom pätnásteho storočia bol Bardejov znovu obliehaný poľským vojskom.
Mocenský zápas o uhorskú korunu pokračoval aj v prvej tretine šestnásteho storočia - medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom Habsburským. Mesto naďalej prežívalo rušné časy. Spočiatku sa priklonilo na stranu Zápoľského, ale roku 1527 definitívne prešlo na stranu Habsburgovcov. Tieto zmeny však vyvolali v meste vážne národnostno-náboženské nezhody. Obrodné myšlienky nemeckej reformácie našli v tom období živnú pôdu najmä u nemeckého obyvateľstva Bardejova.
Na čele reformácie stál v štyridsiatych rokoch šestnásteho storočia bardejovský rodák, Lutherov žiak - Leonard Stöckel.
Do Bardejova prišiel z Wittenbergu na pozvanie magistrátu roku 1539 a nesporne ovplyvnil formovanie náboženského života v meste. Roku 1549 napísal Vierovyznanie piatich východoslovenských miest, tzv. Confessio Pentapolitana. Oveľa väčšou mierou sa zaslúžil o rozvoj vzdelanosti a kultúry. Latinská mestská škola dosiahla pod jeho vedením modernými vyučovacími metódami vysokú úroveň a stala sa vyhľadávanou školou detí popredných šľachtických a meštianskych rodín. Stöckelove školské zákony, napísané pod názvom Leges scholae Bartfensis (1540), sú najstarším pedagogickým dokumentom na Slovensku.
Na pôde školy zneli učené dišputy o aktuálnych problémoch doby, rozvíjal sa mimoškolský život študentov, organizovali sa divadelné a hudobné predstavenia. Nacvičili tu prvú školskú hru v Uhorsku.

Teraz bližšie rozpíšem niektoré kultúrne pamiatky:
Bazilika sv. Egídia
Bazilika svätého Egídia patrí k najvzácnejším kultúrnym pamiatkam. V písomných prameňoch sa uvádza, že na mieste, kde sa nachádza dnešná Bazilika stál pravdepodobne kláštor cistercistov.
V gotickom interiéri baziliky sa uchovalo 11 tabuľových oltárov a iné cennosti, ktoré dotvárajú krásu Baziliky. Najimpozantnejším umeleckým dielom svätyne je hlavný krídlový oltár sv. Egídia, patróna chrámu i mesta, vysoký 17 m s 148 sošiek rôznych veľkosti. Pôvodný gotický oltár z roku 1486 bol po prevzatí chrámu evanjelikmi nahradený v roku 1655 oltárom renesančným a tento zase počas regotizácie chrámu súčasným oltárom. Z pôvodného gotického oltára sa v chráme zachovala iba plastika patróna chrámu sv. Egídia. Z renesančného oltára sa zachoval veľký obraz „Prebodnutie kópiou”, umiestnený dnes na stene severnej bočnej lode.

Súčasný oltár je negotický. Pochádza z dielne Mórica Hölzela, bardejovského akademického rezbára, ktorý ho zhotovil v rokoch 1883 - 1888 na návrh Imricha Steindla, profesora budapeštianskej univerzity. Monumentálna, bohato riešená polychrómovaná architektúra oltára je 17 m vysoká. V strede je umiestnené tabernákulum, po jeho stranách sú v nikách scény z Nového zákona: po pravej strane Zvestovanie, po pravej strane Narodenie. V strede oltárnej archy sú tri polychrómované plastiky. V strede stojí socha sv. Egídia, opáta a patróna chrámu, po jeho pravici plastika sv. Štefana, prvého uhorského kráľa, po ľavici socha ďalšieho uhorského kráľa- sv. Ladislava. V oltárnych krídlach sú osadené tabuľové maľby profesora a umeleckého maliara Júliusa Aggháziho z r. 1890. Pri otvorených krídlach vidíme na nich zobrazenie života sv. Egídia: na ľavej strane jeho mladosť, na pravej jeho rehoľný život.

Nad oltárnou skriňou vytvoril autor arkádu. Súbor plastík v jej strednej časti predstavuje Slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema na Kvetnú nedeľu. Kompozíciu stĺporadia dotvárajú štyria evanjelisti. Hlavný nadstavec oltára využil tvorca oltára k tomu, aby v ňom umiestnil malú Golgotu, po stranách základné piliere katolíckej Cirkvi sv. Petra a sv. Pavla. Oltár znázorňuje vykúpenie ľudstva. Začína v predele oltára Zvestovaním a Narodením a končí v štíte Ukrižovaním. Silu Cirkvi umocňuje v druhom rade aj osmica apoštolov: sv. Jakuba ml., sv. Ondreja, sv. Jakuba st., sv. Mateja, sv. Šimona, sv. Júdu Tadeáša, sv. Bartolomeja a sv. Tomáša.

Lavice na oboch stranách svätyne boli pôvodne vyhradené pre mestskú radu. Pochádzajú z 15. storočia a boli zhotovené v gotickom slohu. Gotické vežičky boli v čase renesancie nahradené renesančným baldachýnom. Pri bočnom vchode do svätyne, v rohovom výklenku, je umiestnená gotická trojsedadlová lavica s erbom a letopočtom vzniku 1492. Podľa tradície sedával v tejto lavici mestský kat s pomocníkmi.
Pôvodným stavebným prvkom z 15. storočia sú ťažké železné kované dvere vedúce do sakristie. Zachovala sa trojmiestna renesančná lavica z konca 16. storočia. Zdobia ju antické stĺpy, vykladané portály a bohatá renesančná strieška s letopočtom 1597.

Mestská radnica
Výstavba mestskej radnice začala v roku 1505. Prízemie v gotickom štíle vybudoval majster Alexander Lapicid. Majstri Ján a Alexius vybudovali renesančnú nadstavbu a budovu radnice dokončili v gotickom slohu. Pod korunou rímsy je 118 kamenných plastík.
V roku 1903 bolo v budove radnice zriadené múzeum, pre verejnosť bolo však sprístupnené až v roku 1907.

Katov dom
Objekt stojí na bývalej Temničnej ulici spájajúcej námestie s Hrubou baštou. V nadpraži portálu má erb. Na prvom poschodí sa zachovali pôvodné, dnes už v Bardejove ojedinelé otvory sýpky. Tento dom prenajímali mestskému katovi. Neďaleko domu stálo mestské väzenie.

Školská budova
Táto dvojpodlažná radová stavba vznikla prestavbou troch pôvodne gotických domov upravených v renesancii a spojených v polovici 19. storočia. Na fasáde sa zachoval bohato zdobený renesančný portál, v strede ukončenia rizalitu je mestský znak. V súčasnosti v budove sídli Mestský úrad.

Bývalé humanistické gymnázium
Pri farskom kostole sv. Egídia sa už v stredoveku nachádzala škola. Svedčí o tom správa o učiteľovi z roku 1435, ako aj datovanie objavené na prvom poschodí južnej fasády humanistického gymnázia "ERECTA ANNO 1508". Objekt bol v renesancii upravovaný. Dodnes sa zachovala renesančná rímsa s nápisom ANNO DIMINI 1612 a kamenný mestský znak. Neskôr v rokoch 1841 a 1879, stavbu klasicisticky upravili. Dnes tu sídli hudobná škola pomenovaná po bardejovskom hudobnom skladateľovi Vojtechovi Kellerovi.

Súbor bývalých židovských kúpeľov, synagógy a ďalších stavieb
Nachádza sa západne od opevnenej časti mesta. Tento súbor - suburbium - je pozostatkom plánovite podľa talmudských predpisov vybudovaného areálu z konca 18. storočia. Dominantou je veľká synagóga z 1. pol. 18. storočia, ktorú dopĺňajú rituálne kúpele, expanzná veža s kotolňou, jatky i budova zhromaždenia. Zachované židovské suburbium je dnes urbanisticko - architektonickou zvláštnosťou celej východoslovenskej oblasti. K tomuto areálu patrí aj zachovaný cintorín s pieskovcovými náhrobníkmi.

Námestie a meštianske domy
Hlavné námestie v Bardejove je pod ochrannou rukou UNESCO. Námestie má obdĺžnikový tvar, vydláždené je riečnymi kameňmi lemované z troch strán meštianskymi domami. Domy sú gotickej a renesančnej architektúry. Zaujímavý je gotický Meštiansky dom č. 26, kde na poschodí medzi oblokmi sa zachoval obraz Korunovania Panny Márie z 2. pol 18. storočia.

Mestské opevnenie
Bardejovský hradobný systém bol jedným z najdokonalejších a najzachovalejších gotických mestských opevnení, chrániacich naše stredoveké mestá. Neskôr tu renesanční stavitelia uplatnili mnohé fortifikačné prvky, prispôsobené vývoju novej bojovej techniky. Patrí k najzachovalejším mestským hradobným systémom a svojím významom sa zaraďuje k európskemu fondu kultúrneho dedičstva.

Bardejovské opevnenie zaznamenáva od svojho vzniku tri zásadne stavebné etapy. Najstaršia zmienka o vzniku opevnenia je z roku 1352, potom z roku 1376, kedy je mesto povýšené na slobodné kráľovské mesto. A koncom 14. storočia stál už po celom obvode kamenný hradobný múr s troma hlavnými mestskými bránami. Druhá zásadná stavebná etapa, ktorá svojou veľkorysou koncepciou vtisla dodnes zachovaný charakter vyspelému stredovekému obrannému systému, zaznamenávame v prvých desaťročiach 15. storočia za vlády kráľa Žigmunda. K prvej polovici 16. storočia zaznamenáva bardejovské opevnenie tretiu a poslednú stavebnú etapu. Opevnenie bolo spevnené baštami väčšinou s polkruhovým alebo podkovovitým tvarom. Najväčšia z nich je tzv. Hrubá bašta na východnej strane opevnenia. Ďalšími baštami opevnenia sú Prašná bašta, Veľká bašta, Červená bašta, Dolná bašta, Pravouhlá bašta, Renesančná bašta, Archívna bašta, Polygonálna bašta, Školská bašta, Kláštorná bašta. Od 18. storočia význam opevnení miest upadol, a tým aj bardejovské opevnenie začalo chátrať, ale nenastala jeho likvidácia. Od 50 - tých rokov nášho storočia pokračuje postupná oprava a rekonštrukcia hradieb.