,,Odpúšťam a žiadam o odpustenie“

Nebyť druhej svetovej vojny možno by sa dnes v knihách písalo o významnom poľskom divadelníkovi Karolovi Wojtylovi. Toto meno sme však mohli pokojne čítať aj vo futbalových análoch. Životná dráha rodáka z poľských Wadovíc, milovníka divadla, a talentovaného športovca, však v štyridsiatych rokoch minulého storočia nabrala iný smer.
Stal sa kňazom, po troch desaťročiach vystúpal v cirkevnej hierarchii až na najvyšší post a ako 264. pápež prijal meno Ján Pavol II. Počas svojho pontifikátu, tretieho najdlhšieho v dejinách, sa stal autoritou nielen pre miliardu katolíkov, ale aj pre stúpencov iných vierovyznaní či ateistov.

Neznáma záchrankyňa
Karol Jozef Wojtyla. Tak dal pokrstiť svojho druhého syna, ktorý sa narodil 18.mája 1920, dôstojník poľskej armády Karol Wojtyla a jeho manželka Emília. Prvé meno dostal po otcovi, druhé podľa poľského národného hrdinu maršala Pilsudského.
Chlapec, ktorého všetci volali Lolek, bol vždy veľmi šikovný a nadaný. Od detstva sa však musel učiť znášať ťažké údery osudu. Ako deväťročný prišiel o matku, ktorú, ako sám napísal, nesmierne miloval. O tri roky neskôr mu zomrel starší brat Edmund. Život sa s ním nemaznal ani neskôr. Po okupácii Poľska zatvorili nacisti Jagelonskú univerzitu v Krakove, na ktorej študoval, a mladému Wojtylovi hrozila deportácia na nútené práce do Nemecka. Aby sa jej vyhol, začal pracovať ako robotník v kameňolome, neskôr v chemickej fabrike. Z namáhavej a monotónnej práce unikal k divadlu, ktoré ho očarilo ešte v gymnaziálnych rokoch. Bol autorom, hercom aj režisérom v jednej osobe, popritom však tajne začal študovať aj teológiu.

Doslova na vlásku visel život Karola Wojtylu vo februári 1944. Keď sa vracal domov z fabriky, zrazilo ho nemecké nákladné auto. Zachránila ho neznáma žena, ktorá ho našla ležať v priekope s poranenou hlavou a v kaluži krvi. Wojtylu odviedla do nemocnice, kde napokon musel stráviť dva týždne. Kto bola jeho záchrankyňa, sa nedozvedel.

Zariadil to Brezinski ?

Svoju cirkevnú ,,kariéru“ odštartoval Karol Wojtyla rok po skončení vojny a bola skutočne raketová. Ako 26-ročný bol vysvätený za kňaza, o dvanásť rokov neskôr už držal v ruke dekrét, ktorým ho pápež menoval za biskupa, a vo svojich 47 rokoch sa stal najmladším kardinálom.
V októbri 1978 umiera pápež Ján Pavol I., ktorý sedel na Petrovom stolci len 33 dní. Na konkláve, ktoré má zvoliť jeho nástupcu, prichádza do Vatikánu aj krakovský kardinál Karol Wojtyla.Skromne. Vo vrecku má 15-tisć lír, pretože viac mu komunistický režim z Poľska vyviezť nedovolil, a o tom, že práve on by sa mohol stať novým pápežom, sa mu ani len nesníva. Je na to predsa ešte mladý, má iba 58 rokov.

Po dvoch dňoch sa však neuveriteľné stáva skutočnosťou. Zo 111 prítomných kardinálov dalo 99 hlas Wojtylovi. Stáva sa Jánom Pavlom II., prvým netalianskym pápežom od roku 1522, prvým slovanským vôbec a najmladším za posledných 130 rokov.
Komunistickí pohlavári vo všetkých štátoch východného bloku škrípu zubami. Toto im Vatikán nemal robiť. Stávali sa však aj kuriózne situácie.
Zbigniew Brzezinski, ktorý bol v tom čase poradcom amerického prezidenta Jamesa Cartera, spomínal, ako vo Washingtone stretol poľského veľvyslanca pri OSN mávajúceho americkými novinami, v ktorých bolo palcovými titulkami napísané: Poliak pápežom. ,,Od šťastia až tak žiaril. A to bol presvedčený komunista, verne slúžiaci režimu. Bolo mi jasné, že sa začína nová éra,“ povedal Brzezinski.

Rukolapné vysvetlenie poskytla sovietska tajná služba KGB. Podľa materiálu, ktorý vypracovala, bola voľba pápeža zmanipulovaná a vopred dohodnutá. Wojtylovo víťazstvo podľa nej zariadil Zbigniew Brzezinski, ktorý zmobilizoval kardinálov...

Odpúšťam a odpustite

Odveta na seba nenechala dlho čakať. Počas stretnutia pápeža s veriacimi na Námestí sv. Petra 13.mája 1981 vystrelil na Jána Pavla II. člen tureckej ultrapravicovej organizácie Sivý vlci Mehmet Ali Agca tri výstrely z revolveru. Svätého Otca zasiahol do brucha a do ramena. Lekári ho operovali 5 hodín, aby napokon šokovanému svetu oznámili: Operácia sa podarila, Svätý Otec bude v poriadku. Agca skončil vo väzení , kde ho neskôr Ján Pavol II. niekoľkokrát navštívil. Jeho čin mu odpustil. Ako nedávno prezradili archívy, Ali Agca bol najatý sovietskou KGB...

Projektil, ktorý ho mal usmrtiť, vložil rok po atentáte pápež do koruny sochy panny Márie vo Fatime. Bol totiž presvedčený, že práve jej vďačí za záchranu života.
Ján Pavol II. však nielen odpúšťal, ale aj prosil o odpustenie. Počas svojho pontifikátu prelomil viaceré tabu, no jedno z nich bolo naozaj historické. V marci roku 2000 požiadal pokorne o odpustenie za hriechy, ktorých sa cirkev dopustila za uplynulých dvetisíc rokov, ako aj za zodpovednosť, ktorú katolíci nesú za zlo páchané v našej dobe.

Aj ďalšie jeho kroky boli prelomové. Rehabilitoval talianskeho vedca Galilea Galileiho, Poliaka Mikuláša Kopernika aj Darwinovu evolučnú teóriu vývoja druhov. Vyjadril ľútosť nad krutou smrťou českého reformátora Jana Husa a ako prvý pápež v dejinách uznal historickú diskrimináciu židov kresťanmi. Po tom, ako v sýrskom Damašku cstúpil v máji 2001 do mešity (takisto ako prvý pápež v histórii), vyzval kresťanov a moslimov, aby si navzájom odpustili.
Kým však tieto jeho kroky svet vítal, iné vyvolávali rozporuplné reakcie. Ján Pavol II. vždy tvrdo odmietal zrušenie celibátu, prerušenie tehotenstva, eutanáziu či antikoncepciu, vďaka čomu si vyslúžil označenie najkonzervatívnejší pápež 20. storočia.

Mimoriadny človek

Podľa Jána Pavla II. si mohli Rimania pokojne nastavovať presný čas. Každé ráno presne o pol šiestej sa v jeho apartmáne rozsvietilo svetlo. Napriek tomu, že veľa pracoval, a neraz aj dlho do noci, vstával vždy v tom istom čase a dokonca nepotreboval ani budík.
Ľudia z jeho najbližšieho okolia na neho prezradili, že veľmi veľa čítal, pričom mal veľmi široký okruh záujmu. Čítal krásnu literatúru, filozofické úvahy, knihy z oblasti fyziky či biológie, no a samozrejme teologické diela.

Istý svetoznámy grafológ raz rozbil rozbor písma, ktorý anonymne doručili. O pisateľovi skonštatoval, že je to človek, ktorý prechováva hlbokú lásku k ľuďom, je otvorený pre problémy druhých, má zmysel pre humor a silný charakter, ktorý sa nebojí ukázať. ,,Ide o mimoriadneho človeka,“ znel záver analýzy. Rukopis, ktorý grafológ skúmal, patril Jánovi Pavlovi II.

Poliakov neopúšťal

Hoci sa v roku 1978 stal novým domovom Karola Wojtylu Vatikán, rodné Poľsko a jeho budúcnosť mu stále ležali na srdci. Niekoľko dní potom, ako zasadol na pápežský stolec, sa obrátil na Poliakov s prosbou, aby ,,povstali voči všetkému, čo ničí hodnotu človeka a ponižuje obyčaje zdravého spoločenstva, čo môže niekedy až ohrozovať jeho existenciu.“

Poľských komunistických mocipánov privádzal do zúrivosti, keď prijímal na audiencii predáka predáka Solidarity Lecha Walesu, ktorého hnutie otvorene podporoval. No a keď generál Jaruzelski vyhlásil v jeho vlasti výnimočný stav a na poľských hraniciach stáli armády Varšavskej zmluvy pripravené zasiahnuť rovnako ako roku 1968 v Československu, pápež rečnil na Námestí sv. Petra. ,,Už nemôže byť prelievaná poľská krv, bolo jej preliatej veľa, zvlášť v čase poslednej vojny. Treba urobiť všetko pre to, aby sa v pokoji budovala budúcnosť vlasti.“ odkázal domov.
Keď Solidarita vyzvala Poliakov, aby na Štedrý večer zapálili v oknách sviečky ako protest proti režimu, okrem desaťtisícov domácností v Poľsku sa rozhorela sviečka aj v apartmáne pápeža vo Vatikáne.

Viacerí krajania žili v jeho bezprostrednej blízkosti aj vo Vatikáne. Jeho najbližším spolupracovníkom bol vyše 40 rokov Stanislav Dziwisz, ktorý mu v posledných rokoch robil osobného sekretára.
,,Poľsko“ musel mať Ján Pavol II. aj na stole. Či to bolo pri raňajkách, alebo obede, Jánovi Pavlovi II. nesmelo medzi chodmi chýbať jedlo z domova. Praženica, goralské oštiepky, pirohy s mäsom a kapustou alebo rezance. Napokon, nebol to problém. Aj na ,,domácnosť“ mu dozerali poľské sestričky, niektoré sa oňho starali dokonca ešte v jeho krakovskej arcibiskupskej kúrii.

Odstúpiť nechcel

V deväťdesiatych rokoch sa u Jána Pavla II. čoraz častejšie prejavovali zdravotné problémy. Svet častokrát s obavami sledoval jeho zdravotný stav. Ani postupujúca Parkinsonova choroba či čoraz väčšmi sa rozširujúca artritída mu veľakrát nezabránili, aby sa objavil na verejnosti.
Vážny zdravotný stav Jána Pavla II. viedol k špekuláciám o jeho možnej abdikácii. Sám však podobné úvahy rázne odmietal. ,,Rozhodnutie, kedy a ako budem zbavený svojho úradu, prenechám Bohu,“ povedal na ich adresu ešte roku 1999.
V posledných týždňoch sa však jeho zdravotný stav začal rapídne zhoršovať. Počas veľkonočných bohoslužieb sa chcel veriacim prihovoriť, no už nemohol. O týždeň neskôr, v sobotu 2. apríla 2005 o 21.37 hod., Boh Jána Pavla II: z úradu odvolal.