Mezopotámia, Staroveký Egypt, Staroorientálne štáty
Mezopotámia, Staroveký Egypt, Staroorientálne štáty
NAJSTARŠIE ŠTÁTY V MEZOPOTÁMII
- najstarší štát, vznikla tu najstaršia civilizácia - Sumeri (4. tis. p. n. l.) - prvé stopy osídlenia už v 6 tis. p. n. l.
a) vznik sumerských miest (4. tis. p. n. l.) b) Akkadská ríša c) Starobabylonská ríša d) Novobabylonská ríša (625 - 539p. n. l.)
SUMERI
- vybudovali prvé mestské štáty Ur, Uruk. Eridu, Lagaš, Kiš, Nipur - organizácia : primitívna demokracia – veľa prežitkov rodového zriadenia, zhromaždenie ľudu rozhodovalo o celoštátnych záležitostiach, volilo úradníkov. Najvyššie miesto v zhromaždení zastával kňaz chrámu, ktorý riadil chrámové hospodárstvo. - všetko patrilo chrámu, napr. pôda, sýpky – obilie bolo rozdeľované bezpeňažne - obchod – platilo sa striebrom - náboženstvo – polyetistické, asi 1000 bohov, z toho 50 veľkých a 7 hlavných - boj o hegemóniu ( nadvládu ) medzi mestami - časté vojnové konflikty si vynútili vznik monarchie – palácové hospodárstvo ( hlavné postavenie mal panovník, kňaz vykonával len náboženské obrady ) - zákonníky : Lipid – Ištarov, Ur – Namov
AKKADSKÁ RÍŠA
- 2300 pnl – príchod polokočovných semitských kmeňov. Ich náčelník sa zmocnil mesta Kiš, vybudoval nové mesto Akkad. Vládca prijal meno Sargon. Túžil po ovládnutí celého sveta, dobyl sumerské mestské štáty – vznik prvej centralizovanej ríše na území Mezopotámie – Akkadskej ríše
STAROBABYLONSKÁ RÍŠA
- 1900 – 1600 pnl - jej vznik súvisel s príchodom kmeňa Amoritov - najvýznamnejší panovník Chamurrapi ( okolo r. 1800 pnl ) ovládol celú Babylóniu a časť Asýrie. Vydal Chamurrapiho zákonník ( 1750 pnl ), ktorý je dokonalým spracovaním staroorientálneho práva. Bol nájdený začiatkom 20.st. Zbierka zákonov pozostávala zo 282 nariadení, ktoré boli zvečnené na čadičovom stĺpe. V hornej časti je reliéf, znázorňujúci boha Slnka Šaraša, ochrancu spravodlivosti a práva a kráľa Chamurrapiho.
Pod reliéfom je napísaný text, ktorý sa delí na 3 časti :
1. Prológ – Chamurrapi bol poverený bohmi, aby vydal tieto nariadenia – silný nesmie utláčať slabšieho ( použitá je básnická forma ) 2. Hlavná časť - predpisy, týkajúce sa Babylonskej spoločnosti z hľadiska obchodu, hospodárstva, rodiny, náboženstva, súkromného vlastníctva 3. Tvrdé tresty - zásada : oko za oko, zub za zub - v trestnom práve prevláda zásada odplaty - zastrašovacia metóda - trest smrti sa nariaďuje po 40tich prečinoch
NOVOBABLYONSKÁ RÍŠA ( CHALDEJSKÁ )
- 625 – 539 pnl - zakladateľ Nabopalasar - Nabuchodonosor dobyl Palestínu - 539 pnl perzský kráľ Kyros dobyl Babylon – Mezopotámie súčasť Perzskej ríše KULTÚRA, OBJAVY, UMENIE
- najväčší prínos Sumerov : piktografické písmo ( rozlúštili ho Grottefend a Rawlinson ) - piktografické písmo sa zmenilo na klinové – asi 2900 pnl – písané na hlinených doštičkách - prvý písomný záznam človeka – asi 3300 pnl - najstaršia literárna pamiatka – Epos o Gilgamešovi - potreba predvídať obdobie záplav – vznik astronómie - matematika – šesťdesiatková sústava - koleso - architektúra – stavba zikkuratov – mohutné chrámy so stupňovitými vežami ( stavený materiál –tehly ) - šperkárstvo, spracovanie kovov
STAROVEKÝ EGYPT
- výborné podmienky pre vznik civilizácie v povodí Nílu - získané poznatky z poľnohospodárstva a chovu dobytka - nevznikali tu mestské štáty, ale 2 väčšie štátne celky – Horný a Dolný Egypt - Níl bolo treba regulovať – potreba zjednotenia – vo vzájomnom stretnutí zvíťazil Horný Egypt okolo roku 3000 pnl a vznikol centralizovaný štát - remeslá – hrnčiarstvo ( hrnčiarska pec a kruh ),tkáčstvo, kovolejárstvo, kovorytectvo - základná výrobná a spoločenská jednotka – dedinská občina - otroci – spočiatku v malom počte ( vojnoví zajatci ), neskôr vzrástol ich počet - ich najväčším vlastníkom bol štát, ktorý ich používal na najťažšie práce v kameňolomoch a baniach, neskôr pri stavbe pyramíd - najvyšší predstaviteľ štátu bol kráľ, faraón – pokladali ho za vteleného boha - rozdelenie na kraje
1. na čele kraja vysoký štátny úradník, správca kraja, ktorý mal súdnu moc 2. pomáhali mu pisári, účtovníci, vyberači daní, správcovia štátnych sýpok 3. kňazi – druhá vládnuca vrstva, chrámy – stredisko vzdelanosti 4. vojenskí hodnostári – súčasť vládnucej vrstvy 5. remeselníci a roľníci 6. otroci
Periodizácia - Stará ríša 3000 – 2270 pnl - Stredná ríša 21.st. – 18st. pnl - Nová ríša 16 st. – 525 pnl
STARÁ RÍŠA
- faraón Meni zjednotil Horný a Dolný Egypt – hlavné mesto Memfis - budovanie pyramíd, závlahových systémov - rozkvet poľnohospodárstva a remeselnej výroby - búrili sa remeselníci a roľníci – museli vykonávať práce na pyramídach – ríša sa rozpadla na kraje, úpadok spoločnosti a obchodu - Nomarkovia rozbili ríšu
STREDNÁ RÍŠA
- podnet na zjednotenie dalo mesto Beze, zjednotiteľ faraón Mentehotep - ešte väčší rozkvet, upustenie od stavby pyramíd, stavba závlahových kanálov, prieplavov, obchod, výboje - neschopnosť niektorých faraónov využili Hixovia – expanzívne kmene – zničili Strednú ríšu, mnohé mestá spustošili. Ich nadvláda trvala 2 storočia. Nastal úpadok ríše, Egypt začal uplatňovať kone, získal poznatky o zbraniach.
NOVÁ RÍŠA
- obdobie veľkého rozmachu - Egyptská ríša zaberala veľké územie. Jej vojská ohrozili Chetitskú ríšu - Večná zmluva podpísaná medzi Ramzesom a Chapnušišom v roku 1285 pnl. Prvá medzištátna zmluva – nebola nikdy porušená. Obe strany sa zaväzujú, že nebudú medzi sebou bojovať a v prípade iného útoku si budú pomáhať. - V roku 525 pnl Perzský kráľ Kambyzes porazil Egypťanov a podmanil si Egypt – stal sa súčasťou Perzskej ríše
KULTÚRA, UMENIE, OBJAVY
- písmo – asi od 4.tisícročia pnl – hieroglyfické ( rozlúštil ho Chanpolion ), tzv. Rózecká doska – na nej bol napísaný text klinovým a pod tým gréckym písmom - astronómia, geometria, matematika – desiatková číselná sústava, kalendár, ktorý mal 365 dní ( 12 mesiacov po 30 dní a ešte 5 dní určených na oslavy ) - lekárstvo – mumifikácia mŕtvych - krásna literatúra – knihy múdrych rád do života, rozprávky, bájky a povesti - architektúra – pyramídy, chrámy, mastaby ( murované hrobky z tehál alebo kameňa, v tvare pozdĺžneho zrezaného ihlana ) - sochárstvo – sfingy - kolosy - drobné plastiky - maliarstvo - egyptský ornament - Egypťania nepoznali perspektívu
politické dejiny Egypta: - asi v r. 3000 p. n. l. - zjednotenie Horného a Dolného Egypta panovník: Meni - faraón hl. m.: Menofer (Memfis) - 3. tis. p. n. l. - 2200 p. n. l. - Stará ríša, hl. m.: Menofer - 2. tis. p. n. l. - 1800 p. n. l. - Stredná ríša, hl. m.: Véset (Téby), neskôr Achetaton - 1600 p. n. l. - 1100 p. n. l. - Nová ríša, hl. m.: Véset - do r. 525 - Neskorá ríša, hl. m.: Sáj
Stará ríša
- hl. m: Menofer, panovník: Meni - rozdelil krajinu na nómy = kraje (na čele nomarchovia) - začína sa 3. dynastiou faraónov (končí sa 6.) - (označenie faraón sa začalo používať až v Novej ríši, pôvodne označovalo palác, v kt. sídlil panovník; znak egyptských faraónov - kobra a sub) - stavba pyramíd
Pyramídy
- monumentálne stavby zaradené medzi 7 divov sveta - najstaršia: Džoserova pyramída (prvý panovník) - nemá tvar ihlana, ale je stupňovitá (ako zikkurat) - najväčšia postavená v tomto období: Cheopsova pyramída (Chufev) - rozprestiera sa na ploche 3 ha, strany štvorca sú dlhé 230 m, pôvodne bola vysoká 147 m, dnes už iba 136 m, bola prázdna už pri prvom archeologickom preskúmaní; je pred ňou postavená Sfinga - hlava človeka, telo leva (podľa niektorých, lebo Cheops bol múdry a silný ako lev), vnútro sfingy nebolo doposiaľ archeologicky preskúmané, z pyramídy vedie do Sfingy chodba, avšak dodnes sa tam nepodarilo prekopať, archeológovia veria, že dokážu jej skutočný význam, jediná takáto stavba
- slúžili ako hrobky egyptských faraónov - podobne ako zikkuraty boli chrámovými stavbami - všetky boli postavené na území Gízy (dnes predmestie Káhiry) - zachovali sa len tie, z kamenných kvádrov, tehlové sa rozpadli - ani v jednej sa nenašlo telo faraóna, ale systém chodieb v pyramídach a niektoré nápisy upozorňujú, že panovník v hrobke bol spolu so svojím celým bohatstvom
Triedne rozdelenie spoločnosti
faraón - zosobnenie boha a vládcu, najvyšší sudca a veliteľ vojska vezír - najvyšší št. úradník, riadil štát po hosp. stránke (dnes minister hosp. a financií) nomarchovia - správcovia krajov, podliehali vezírovi, vyberali dane a odvádzali ich do št. pokladnice (kraje = nómy) kňazi - privilegovaná vrstva, nepodliehali nikomu (chrámy - centrá vzdelanosti) vojaci - privileg. vrstva, podliehali panovníkovi, disponoval nimi stredná vrstva: - obchodníci - remeselníci - osobne slobodní (patrili sem aj umelci (sochári a maliari) a lekári) - samost. roľníci (najpočetnejšia vrstva) pisári - najvyššie cenené spoloč. zamestnanie (pomocníci vezíra) posledná vrstva: otroci (tvorili sa iba z vojnových zajatcov, postavenie sluhu)
Prvé literárne pamiatky
- presne zaznamenávajú vš. udalosti - preto o nich vieme tak veľa - do kníh dávali presné postupy a návody, napr.: knihy mŕtvych - zhrunuli sem vš. svoje poznatky o mumifikácii mŕtvych - písali aj knihy rád do života
Zánik Starej ríše
- ľudové nepokoje - ľud sa chce zmocniť vlády - porucha zásobovania - zničené pamiatky, z pyramíd vš. vyhádzané - chaos, hladomor
Stredná ríša
- obnovila sa existencia centraliz. št. - končí stavba pyramíd, pochováva sa v Údolí kráľov Zánik Strednej ríše
- spôsobený náporom kmeňov Hykssosov (kočovné kmene semitského pôvodu), kt. prišli z územia Palestíny; dobrí vojaci, dobre vyzbrojení, mali vojnové vozy
Vláda Hykssosov
- medziobdobie medzi Strednou a Novou ríšou ä2. prechodné obdobie)
Nová ríša
- najvýznam. obd., porazili Hykssosov - začína sa vládou Ammossa III. - hl. m.: Véset - v tomto období dosiahol Egypt najväčší územný rozmach
faraóni, kt. sa o to zaslúžili: Tuthmosse III. - vybudoval veľkú a silnú armádu Ramesse II. - za jeho vlády uzatvorená 1. mierová zmluva v dejinách ľudstva v r. 1270 p. n. l. - bola ňou ukončená vojna s Chetitskou ríšou (archeológovia našli text tejto zmluvy na papyruse, písaná bola hieroglyfmi a r. 1920 sa podarilo nájsť klinopisnú pamiatku na doštičkách => písaná v chetitštine aj v starej egyptštine, hovorí sa v nej o ukončení vojny, ponechaní území získaných vojnou a o vzájomnej výmene vojnových zajatcov, podpíal ju chetitský a egyptský boh)
Tuthmosse IV. - vytv. slnečný monoteizmus - kňazi - Kult boha Amona (zobrazovali ho ako barana alebo baranie rohy) - Amonovi kňazi vybrali nového faraóna a vládli za neho => egyptské kňažstvo sa zmocnilo vlády a bolo silnejšie ako faraón
Amenhotep IV. - prvý sa vzbúril proti kňazom - zrušil boha Amona a nahradil ho Atonom (= Slnečný kotúč) - vyhnal z Egypta amonových kňazov - zmenil si meno na Achnaton (= faraón naklonený bohu; predtým v mene AMON, teraz ATON) - preniesol hl. m. ríše (Véset) do Achetatonu (= mesto Atonovo; dnešný El Amarna) - jeho manželka Neffertiti - jej zobrazenia považujeme za klasickú ženskú krásu - jeho reforma nebola úspešná - po jeho smrti sa do Egypta vrátili amonovi kňazi a prikázali zničiť všetko po Achnatovi (neboli dosť dôslední)
Tutanchamon - na trón dosadený amonovými kňazmi ako 19. r. - zomrel vo veku 25 r. prirodzenou smrťou - jeho hrobka jediná neporušená - už sa nepochováva do údolí, ale do kamenných hrobov v Údolí kráľov - v r. 1922 anglický archeológ gróf Carter objavil Tutanchamonovu hrobku (ani jeden zo 6 archeológov, čo sa do nej dostali, nezomrel prirodzenou smrťou) - Egypťania verili v posmrtný život, a preto pochovávali s celým majetkom - v Tutanchamonovej hrobke veľký majetok - zlaté veci (zlatá maska, zlaté kreslo, …) - dnes v Káhirskom múzeu
Zánik Novej ríše - jej existenciu ukončili morské národy zo Stredomoria
Neskorá ríša - posledný pokus o vytvorenie jednotného št. prišiel z mesta Sáj, kde sídlila jedna z egyptských dynastií Sáj a pokúsila sa utvoriť štát, delta r. Níl - obnovil sa síce jednotný štát, ale nebol schopný odolávať nepriateľom zvonka => r. 525 p. n. l. Egypt obsadený Perzskou ríšou, Kambýses pripojil Egypt k Perzskej ríši - (pokračovanie Egypta až Ptolemajovci)
Kultúra
- mala vplyv na Grékov - hieroglyfy (=posvätné vrypy): hieratické - kňažské písmo, zložitejšie démotické - písmo ľudové, jednoduchšie prečítal ich r. 1822 francúzsky učenec Jean Francois Champollion - rozlúštil prvé znaky, bol génius, ako 17 r. absolvoval univerzitu Napoleon uskutočnil výpravu do Egypta, zobral so sebou aj archeológov, našli Rosettskú dosku - trojaké písmo: hieratické, démotické, grécka alfabeta. Champollion si všimol, že 2 rovnaké kartuše (vpisovali sa do nich mená panovníkov) sa v texte stále opakujú, ovládal niekoľko jazykov, mal za sebou aj štúdium zaniknutých jazykov, určil zákl. hieroglyfy. Text hovoril o obd. vlády posledných Tolemájovcov a o Cleopatre z rodu Tolemájovcov
- vynikajúco poznali ľudské telo - robili zložité operácie (mozgové nádory), opravovali zuby - bylinkové recepty - astronómia (rok mal 365 dní) - matematika (Gréci doniesli matematické poznatky z Egypta, napr. Pytagorova veta) - architektúra (paláce, chrámy, pyramídy - z kamenných kvádrov). OSTATNÉ ORIENTÁLNE CIVILIZÁCIE
STAROVEKÁ INDIA
- patrí k najstarším civilizáciám - vznikla v povodí riek Indus a Ganges - 2. pol. 3. tis. Pnl – mestské strediská – harappská kultúra – obrázkové písmo ( dodnes nerozlúštené ) - pol 2. tis. Pnl – vpád indoeurópskych Árijcov, ktorí ovládli celú severnú Indiu ( v priebehu tisícročia ) - vznik centralizovanej ríše v povodí rieky Ganges - vznik kást : 1.
vládnuca trieda – kňazi- brahmani , hlavná kráľova opora 2. vládnuca trieda – vojaci 3. vykorisťovaná trieda – roľníci a remeselníci 4. najnižšie postavenie - šudrovia – podrobení pôvodní obyvatelia - brahmanizmus – svojím učením zdôrazňoval rozdelenie soločnosti na kasty, podľa neho mohol každý človek prežiť ďalší život ako príslušník vyššej kasty pokiaľ bude poctivý a poslušný. Inak mal človek prežiť svoj život ako príslušník nižšej kasty, alebo sa jeho duša mala prevteliť do zvieraťa - bohatá vrstva statkárov, pochádzajúcich z nižších vrstiev – vznik nového náboženstva - budhizmus – Budha žil v 6. st. pnl. Učil, že človek sa má usilovať o to, aby sa jeho duša po smrti rozplynula a prešla do stavu večnej blaženosti – nirvány - vytvorili vlastné písmo, desiatkovú sústavu a desať znakov pre číslice - joga - rozsaiahle eposy - Mahábharáta 4.st. pnl - Rámajána 3.st. pnl -Indus - v 4. tis. p. n. l. tu začala civilizácia, keď toto územie obsadili drávické kmene (písmo ani jazyk dodnes nie sú rozlúštené) - v 2. tis. p. n. l. - kmene Árijcov - tým končí osídlenie tohto územia
Ganga
- v 1. tis. p. n. l. sa presunulo centrum od rieky Indus k rieke Ganga - vznikla tu najvýznamnejšia kultúra, kt. súvisí s vládou Ašokovcov - vládli v 4. - 2. tis. p. n. l., zakl. ríše Ašoka, najvýznamnejšie obd. indických dejín
Árijci
- priniesli jazyk, kt. vieme prečítať - sanskrit, sú ním napísané najstaršie náboženské knihy - védy, ale aj najstaršie literárne pamiatky - Mahabháráta, Rámajana
- triedne zloženie: vládnuca trieda - brahmani, kňazi, vojaci vykorisťovaná trieda - šúdrovia (pôvodné podmanené obyv.), roľníci, remeselníci - najrozšírenejšie náboženstvo - hinduizmus
Brahmaizmus - základ učenia vychádza z véd - uznáva učenie o kastách (4 základné, mnoho podkást) - indické kasty: kňazi - brahmánska kasta šľachta - vaišiovská kasta (obrana a vláda št.) remeselníci a roľníci nečistí - šudrovia (chudobní) - rozdelenie do kást zrušili Angličania v r. 1869, v Indii vyšiel zákon o zrušení kást, dodnes sa však rozdelenie udržiava - rôzne rituály, napr. žena po mužovej smrti upálená spolu s ním - náboženstvo bez boha - reinkarnácia - cieľ: dosiahnutie brahmy (= energia) - blaženosti - rozplynutie duše v svetovej energii - život je utrpenie, strasť - stav blaženosti - keď už návrat duše nie je potrebný - toto učenie odrážajú aj Mahabháráta a Ramajána - spoločné znaky s budhizmom: život = utrpenie asketický prístup k životu filozofia + náboženstvo osud človeka je predurčený - karma Budhizmus - zakl.: Sidhártha Guatama - neskôr premenovaný na Budha (= Osvietený) - pochádzal z kráľovskej rodiny, oženil sa, mal syna, jedného dňa zanechal majetky a rodinu a odišiel do sveta hľadať pravdu, sadol si pod strom, bol osvietený, prijal meno Budha - učenie o 8-dielnej ceste - človek musí byť niekoľkokrát reinkarnovaný, aby dosiahol koniec tejto cesty - cieľ: nirvána (stav plameňa, kto zhasol) - rozplanutie sa v nič, stav blaženosti a štastia - vznikol v Indii, dnes najviac rozšírený v Číne a Japonsku - 5 morálnych zásad: neklam, nekradni, nesmilni, nejedz nič živé, nepi opojné nápoje - odmieta védy a rozdelenie do kást
Džínizmus - jóginská filozofia - prívrženec: Mahátma Ghándi - zakl. pochádzal z rodiny, kt. zomrela vyhladovaním
Kultúra - desiatková sústava - písmo - sanskrit - priadli a tkali bavlnu - astronómia a chirurgia
STAROVEKÁ ČÍNA
- vznik prvých štátov v povodí Žltej rieky - 1. pokus o vytvorenie jednotného štátu pol. 2. tis. Pnl. Vojny medzi štátmi o hegemóniu trvali viac ako 1 tisícročie. Jednotný centralizovaný štát vznikol až koncom 3. stor. pnl. - nepretržitý kultúrny rozvoj - písmo vzniklo z obrázkového písma - vznik filozofie taoizmu a konfucionizmu - taoizmus – kritika spoločenského zriadenia. Odmietal prepych, bohatstvo, odsudzoval násilie, ale aj zákony, obchod – civilizáciu. Ideál – život v prvotnopospolnom období. Nabádal, aby sa každý zmieril s prirodzenou cestou života ( tao ), so svojim osudom. - Konfucionizmus – tvorca Konfucius ( 551 – 479 pnl. Hlavnou náplňou bola etika, zameraná na zladenie záujmov jednotlivca, spoločnosti a štátu.
- objav výroby hodvábu, papiera, strelného prachu a kompasu
- Veľký čínsky múr - prekážky poznávania Číny: 1. písmo a jazyk - 2. reč (čínske slabiky niekoľko významov, napr. „ta" má 50 významov; manželka zobrazovaná ako metla, ústa a búrka; - svetlo - slnko, mesiac; tma - mesiac, slnko; rôzne preklady abstraktných pojmov)
Chuang-che - Žltá rieka - v 3. tis. p. n. l. tu začala história Číny, začiatok vlády dynastie Šang - zakl. čínskeho jednotného štátu
Dynastia Čchin - za jej panovania (3. tis. p. n. l.) najvýznamnejšie obd. Číny - dala Číne pomenovanie „Čung - chuo" (= zem uprostred sveta) - podľa nich za ich hranicami barbari štyroch svetových strán - začala stavať Čínsky múr (7000 km dlhý, výška 4 - 15 m, šírka 5 - 7 m, stavali ho 1960 rokov; sú v ňom zamurovaní zločinci a mŕtvoly) - jediné dielo ľudských rúk, kt. je vidieť z vesmíru - otroci pochádzali z domáceho obyvateľstva - rodiny popravených zločincov - Zakázané cisárske mesto v Pekingu - po celú existenciu čínskeho cisárstva hl. centrum ríše (r. 1911 - koniec cisárstva, nástup republiky); cisár ho nesmel opustiť, nesmel sa s nikým rozprávať, nejedol sám - kŕmili ho, nesmel prijímať návštevy, vstup tam bol stále zakázaný; v tomto desaťročí bolo sprístupnené
Čínske filozofie - nevzniklo náboženstvo, ale filozofia - pokus o racionálny náboženský výklad sveta, prírody, človeka - čínske filozofické myslenie vychádza z 2 vecí: 1. verili, že zákl. svetovej harmónie, poriadku sú protiklady jin - jang - len v tomto spojení môže niečo vzniknúť 2. učenie v tao (= cesta) - človek má vopred určené tao => verili v osudové určenie človeka 3. filozofie harmónie - nie sú extrémisti, uznávajú zlatú strednú cestu 4. absolútna tolerancia Konfucionizmus - zakl.: Konfucius (Kchung-fu-c´) - etika 1. len človek vzdelaný je človek šťastný 2. len vzdelaný a múdry panovník môže vládnuť, lebo vládne príkladom 3. stanovil presné pravidlá etiky = morálka (pravidlá spoločenských vzťahov, základ - tolerancia) - výroky: „Nesnaž sa, aby si dosiahol slávu, ale aby si bol slávy hodný." „Ak chceš zmeniť štát, musíš zmeniť najprv sám seba."
Taoizmus - zakl.: Lao´c - na rozdiel od Konfucia jeho existencia nie je dokázaná - človek bez vzdelania je človek šťastný - kritika spoloč. zriadenia - ideál: jednoduchý život v súlade s prírodou - hl. heslo: vzdaj sa, získaš - odmietol vzdelanie, kultúru, uprednostňoval jednoduchý spôsob života - neuznávali ani veľké štáty (príčina vojen) - chceli malý štát s obyvateľmi, ktorí by nikam nechodili - panovník: príkladom svojou jednoduchosťou
Kultúra - čínske písmo piktografické (pôvodne obrázkové, neskôr sa zmenilo na znaky) - najťažšie (40000 znakov, vzdelaný občan ovláda 2000 znakov) - zaznamenávali vš. údaje - vynálezy: pušný prach, papier, kompas, porcelán, hodváb - čínska tradícia spája tieto vynálezy s vládou prvých čínskych cisárov
CHETITSKÁ RÍŠA
- vznikla v 2. tis. Pnl na náhornej plošine Kapadólia – nevytvorilo sa poľnohospodárstvo - chov dobytka bol rozvinutý, ťažba kovov – striebro, meď, železo - remeselná výroba – spracovanie kovov - 1800 pnl sa zjednotili pastierske kmene a vytvorili Chetitskú ríšu. Za zakladateľa sa považuje Anittaš. Po ňom tu bolo 28 vládcov. Vláda bola despotická, ale pankuš ( úrad na kontrolu vládcu ) mohol nad panovníkom vyniesť aj rozsudok smrti. - Chetiti – indoeurópania – neboli pôvodné obyvateľstvo, ale boli prvými čo prenikli do Malej Ázie - Hlavné mesto - Chaušaš - 2 druhy písma – hieroglyfické a klinové ( h. rozlúštil Bosser, k. Bedrich Hrozný ) Chetitská ríša mala aj vlastnú ústavu.
- vynašli reliéfy - kráľ Chapnušiš podpísal Večnú zmluvu s Egyptom - 2 klinopisné tabule z 15. – 14. stor. pnl – sú chápané ako literárne dielo a dávajú obraz o Chetit. Spoločnosti - podľahli Asýrčanom
STAROVEKÁ FENÍCIA
- východné porežie Stredozemného mora, z východu ohraničená Libanonským pohorím - obyvatelia sa živili rybolovom, vyvážali cedrové drevo – obchod - veľmi vyspelé námorníctvo – pravdepodobne prví, ktorí preplávali Gibraltár - hospodárske mestské štáty : Tyros, Sidón, Byblos - zakladali faktórie – prekladové sklady, v ktorých spracovávali nakúpený materiál, a potom ho predávali za vyššie ceny - obchodníci z Tyrosu založili r. 813 pnl nové mesto – Kartágo - platili poplatky Peržanom - preberali poznatky Star. Orientu - dali základ námorného obchodu, zostrojovania lodí - prebrali písmo – z neho vytvorili nové ( 22 znakov, podobné latinskej abecede ) - dali základ purpurovej farbe, kt. vyvážali STAROVEKÁ PALESTÍNA
- tvorili ju 2 kmene – júdsky a izraelský - okolo r. 1000 pnl ich zjednotil kráľ Dávid, aby mohli lepšie čeliť častým nájazdom Filištíncov – vznik jednotného kráľovstva - hlavné mesto Jeruzalem - 2. panovník Šalamún znamenal pre Palestínu veľa. Po jeho smrti sa Palestína rozpadla r. 935 pnl na Izraelské a Judské kráľovstvo. Izraelci sa nevedeli ubrániť nájazdom ostatných kmeňov – 8. stor. pnl – Izraelské kráľovstvo sa rozpadlo - v Palestíne - monoteistické náboženstvo – uznávali jediného boha Jahve - v povodí rieky Jordán sa rozvíjalo poľnohospodárstvo - chov dobytka, rybolov, nie obchod
STAROVEKÁ PERZIA
- 558 – 331 pnl - najmladší staroorientálny štát, ale najmocnejší a najexpanzívnejší - základ ríše tvorila Iránska náhorná plošina, nevhodná pre poľnohospodárstvo. Usadili sa tu 2 pastierske kmene indoeurópskeho pôvodu ( 2. tis. Pnl ) :Peržania a Médovia Médovia si podmanili Peržanov, ale v r. 558 pnl príslušník Peržanov, Kyros, zvrhol nadvládu Médov a podmanil si ich. - Peržania sa živili obchodom - R. 539 pnl dobyli Babylon a podmanili si Mezopotámiu - Po Kyrosovej smrti nastupuje Kambyzes - R. 525 pnl dobyli Egypt a postupovali ďalej – Perzská ríša sa rozprestierala od Stredozemného mora po Himaláje a od Čierneho mora po Perzský záliv - Satrapovia – kráľom určení správcovia a vyberači daní na dobytom území - Okolo r. 491 sa dostali do veľkého vojnového konfliktu s Gréckom, ktorý trval až do r. 449 pnl - Náboženstvo – Avesta – posvätná kniha - totemizmus - palác v Súzach - klinové písmo - armejský, iránsky kalendár - Médi – spracovanie kovov, chov koňov, zbrane.
|