Mezopotámia, Staroveký Egypt, Staroorientálne štáty
Mezopotámia, Staroveký Egypt, Staroorientálne štáty
NAJSTARŠIE ŠTÁTY V MEZOPOTÁMII
- najstarší štát, vznikla tu najstaršia civilizácia - Sumeri (4. tis. p. n. l.)
- prvé stopy osídlenia už v 6 tis. p. n. l.
a) vznik sumerských miest (4. tis. p. n. l.)
b) Akkadská ríša
c) Starobabylonská ríša
d) Novobabylonská ríša (625 - 539p. n. l.)
SUMERI
- vybudovali prvé mestské štáty Ur, Uruk. Eridu, Lagaš, Kiš, Nipur
- organizácia : primitívna demokracia – veľa prežitkov rodového zriadenia, zhromaždenie ľudu rozhodovalo o celoštátnych záležitostiach, volilo úradníkov. Najvyššie miesto v zhromaždení zastával kňaz chrámu, ktorý riadil chrámové hospodárstvo.
- všetko patrilo chrámu, napr. pôda, sýpky – obilie bolo rozdeľované bezpeňažne
- obchod – platilo sa striebrom
- náboženstvo – polyetistické, asi 1000 bohov, z toho 50 veľkých a 7 hlavných
- boj o hegemóniu ( nadvládu ) medzi mestami
- časté vojnové konflikty si vynútili vznik monarchie – palácové hospodárstvo ( hlavné postavenie mal panovník, kňaz vykonával len náboženské obrady )
- zákonníky : Lipid – Ištarov, Ur – Namov
AKKADSKÁ RÍŠA
- 2300 pnl – príchod polokočovných semitských kmeňov. Ich náčelník sa zmocnil mesta Kiš, vybudoval nové mesto Akkad. Vládca prijal meno Sargon. Túžil po ovládnutí celého sveta, dobyl sumerské mestské štáty – vznik prvej centralizovanej ríše na území Mezopotámie – Akkadskej ríše
STAROBABYLONSKÁ RÍŠA
- 1900 – 1600 pnl
- jej vznik súvisel s príchodom kmeňa Amoritov
- najvýznamnejší panovník Chamurrapi ( okolo r. 1800 pnl ) ovládol celú Babylóniu a časť Asýrie. Vydal Chamurrapiho zákonník ( 1750 pnl ), ktorý je dokonalým spracovaním staroorientálneho práva. Bol nájdený začiatkom 20.st. Zbierka zákonov pozostávala zo 282 nariadení, ktoré boli zvečnené na čadičovom stĺpe. V hornej časti je reliéf, znázorňujúci boha Slnka Šaraša, ochrancu spravodlivosti a práva a kráľa Chamurrapiho.
Pod reliéfom je napísaný text, ktorý sa delí na 3 časti :
1. Prológ
– Chamurrapi bol poverený bohmi, aby vydal tieto nariadenia
– silný nesmie utláčať slabšieho ( použitá je básnická forma )
2. Hlavná časť
- predpisy, týkajúce sa Babylonskej spoločnosti z hľadiska obchodu, hospodárstva, rodiny, náboženstva, súkromného vlastníctva
3. Tvrdé tresty
- zásada : oko za oko, zub za zub
- v trestnom práve prevláda zásada odplaty
- zastrašovacia metóda
- trest smrti sa nariaďuje po 40tich prečinoch
NOVOBABLYONSKÁ RÍŠA ( CHALDEJSKÁ )
- 625 – 539 pnl
- zakladateľ Nabopalasar
- Nabuchodonosor dobyl Palestínu
- 539 pnl perzský kráľ Kyros dobyl Babylon – Mezopotámie súčasť Perzskej ríše
KULTÚRA, OBJAVY, UMENIE
- najväčší prínos Sumerov : piktografické písmo ( rozlúštili ho Grottefend a Rawlinson )
- piktografické písmo sa zmenilo na klinové – asi 2900 pnl – písané na hlinených doštičkách
- prvý písomný záznam človeka – asi 3300 pnl
- najstaršia literárna pamiatka – Epos o Gilgamešovi
- potreba predvídať obdobie záplav – vznik astronómie
- matematika – šesťdesiatková sústava
- koleso
- architektúra – stavba zikkuratov – mohutné chrámy so stupňovitými vežami ( stavený materiál –tehly )
- šperkárstvo, spracovanie kovov
STAROVEKÝ EGYPT
- výborné podmienky pre vznik civilizácie v povodí Nílu
- získané poznatky z poľnohospodárstva a chovu dobytka
- nevznikali tu mestské štáty, ale 2 väčšie štátne celky – Horný a Dolný Egypt
- Níl bolo treba regulovať – potreba zjednotenia – vo vzájomnom stretnutí zvíťazil Horný Egypt okolo roku 3000 pnl a vznikol centralizovaný štát
- remeslá – hrnčiarstvo ( hrnčiarska pec a kruh ),tkáčstvo, kovolejárstvo, kovorytectvo
- základná výrobná a spoločenská jednotka – dedinská občina
- otroci
– spočiatku v malom počte ( vojnoví zajatci ), neskôr vzrástol ich počet
- ich najväčším vlastníkom bol štát, ktorý ich používal na najťažšie práce v kameňolomoch a baniach, neskôr pri stavbe pyramíd
- najvyšší predstaviteľ štátu bol kráľ, faraón – pokladali ho za vteleného boha
- rozdelenie na kraje
1. na čele kraja vysoký štátny úradník, správca kraja, ktorý mal súdnu moc
2. pomáhali mu pisári, účtovníci, vyberači daní, správcovia štátnych sýpok
3. kňazi – druhá vládnuca vrstva, chrámy – stredisko vzdelanosti
4. vojenskí hodnostári – súčasť vládnucej vrstvy
5. remeselníci a roľníci
6. otroci
Periodizácia
- Stará ríša 3000 – 2270 pnl
- Stredná ríša 21.st. – 18st. pnl
- Nová ríša 16 st. – 525 pnl
STARÁ RÍŠA
- faraón Meni zjednotil Horný a Dolný Egypt – hlavné mesto Memfis
- budovanie pyramíd, závlahových systémov
- rozkvet poľnohospodárstva a remeselnej výroby
- búrili sa remeselníci a roľníci – museli vykonávať práce na pyramídach – ríša sa rozpadla na kraje, úpadok spoločnosti a obchodu
- Nomarkovia rozbili ríšu
STREDNÁ RÍŠA
- podnet na zjednotenie dalo mesto Beze, zjednotiteľ faraón Mentehotep
- ešte väčší rozkvet, upustenie od stavby pyramíd, stavba závlahových kanálov, prieplavov, obchod, výboje
- neschopnosť niektorých faraónov využili Hixovia – expanzívne kmene – zničili Strednú ríšu, mnohé mestá spustošili. Ich nadvláda trvala 2 storočia. Nastal úpadok ríše, Egypt začal uplatňovať kone, získal poznatky o zbraniach.
NOVÁ RÍŠA
- obdobie veľkého rozmachu - Egyptská ríša zaberala veľké územie. Jej vojská ohrozili Chetitskú ríšu - Večná zmluva podpísaná medzi Ramzesom a Chapnušišom v roku 1285 pnl. Prvá medzištátna zmluva – nebola nikdy porušená. Obe strany sa zaväzujú, že nebudú medzi sebou bojovať a v prípade iného útoku si budú pomáhať. - V roku 525 pnl Perzský kráľ Kambyzes porazil Egypťanov a podmanil si Egypt – stal sa súčasťou Perzskej ríše
KULTÚRA, UMENIE, OBJAVY
- písmo – asi od 4.tisícročia pnl – hieroglyfické ( rozlúštil ho Chanpolion ), tzv. Rózecká doska – na nej bol napísaný text klinovým a pod tým gréckym písmom
- astronómia, geometria, matematika – desiatková číselná sústava, kalendár, ktorý mal 365 dní ( 12 mesiacov po 30 dní a ešte 5 dní určených na oslavy )
- lekárstvo – mumifikácia mŕtvych
- krásna literatúra – knihy múdrych rád do života, rozprávky, bájky a povesti
- architektúra – pyramídy, chrámy, mastaby ( murované hrobky z tehál alebo kameňa, v tvare pozdĺžneho zrezaného ihlana )
- sochárstvo – sfingy
- kolosy
- drobné plastiky
- maliarstvo
- egyptský ornament
- Egypťania nepoznali perspektívu
politické dejiny Egypta:
- asi v r. 3000 p. n. l. - zjednotenie Horného a Dolného Egypta
panovník: Meni - faraón
hl. m.: Menofer (Memfis)
- 3. tis. p. n. l. - 2200 p. n. l. - Stará ríša, hl. m.: Menofer
- 2. tis. p. n. l. - 1800 p. n. l. - Stredná ríša, hl. m.: Véset (Téby), neskôr Achetaton
- 1600 p. n. l. - 1100 p. n. l. - Nová ríša, hl. m.: Véset
- do r. 525 - Neskorá ríša, hl. m.: Sáj
Stará ríša
- hl. m: Menofer, panovník: Meni - rozdelil krajinu na nómy = kraje (na čele nomarchovia)
- začína sa 3. dynastiou faraónov (končí sa 6.)
- (označenie faraón sa začalo používať až v Novej ríši, pôvodne označovalo palác, v kt. sídlil panovník; znak egyptských faraónov - kobra a sub)
- stavba pyramíd
Pyramídy
- monumentálne stavby zaradené medzi 7 divov sveta
- najstaršia: Džoserova pyramída (prvý panovník) - nemá tvar ihlana, ale je stupňovitá (ako zikkurat)
- najväčšia postavená v tomto období: Cheopsova pyramída (Chufev) - rozprestiera sa na ploche 3 ha, strany štvorca sú dlhé 230 m, pôvodne bola vysoká 147 m, dnes už iba 136 m, bola prázdna už pri prvom archeologickom preskúmaní; je pred ňou postavená Sfinga - hlava človeka, telo leva (podľa niektorých, lebo Cheops bol múdry a silný ako lev), vnútro sfingy nebolo doposiaľ archeologicky preskúmané, z pyramídy vedie do Sfingy chodba, avšak dodnes sa tam nepodarilo prekopať, archeológovia veria, že dokážu jej skutočný význam, jediná takáto stavba
- slúžili ako hrobky egyptských faraónov
- podobne ako zikkuraty boli chrámovými stavbami
- všetky boli postavené na území Gízy (dnes predmestie Káhiry)
- zachovali sa len tie, z kamenných kvádrov, tehlové sa rozpadli
- ani v jednej sa nenašlo telo faraóna, ale systém chodieb v pyramídach a niektoré nápisy upozorňujú, že panovník v hrobke bol spolu so svojím celým bohatstvom
Triedne rozdelenie spoločnosti
faraón - zosobnenie boha a vládcu, najvyšší sudca a veliteľ vojska
vezír - najvyšší št. úradník, riadil štát po hosp. stránke (dnes minister hosp. a financií)
nomarchovia - správcovia krajov, podliehali vezírovi, vyberali dane a odvádzali ich do št. pokladnice (kraje = nómy)
kňazi - privilegovaná vrstva, nepodliehali nikomu (chrámy - centrá vzdelanosti)
vojaci - privileg. vrstva, podliehali panovníkovi, disponoval nimi
stredná vrstva:
- obchodníci
- remeselníci - osobne slobodní (patrili sem aj umelci (sochári a maliari) a lekári)
- samost. roľníci (najpočetnejšia vrstva)
pisári - najvyššie cenené spoloč. zamestnanie (pomocníci vezíra)
posledná vrstva: otroci (tvorili sa iba z vojnových zajatcov, postavenie sluhu)
Prvé literárne pamiatky
- presne zaznamenávajú vš. udalosti - preto o nich vieme tak veľa
- do kníh dávali presné postupy a návody, napr.: knihy mŕtvych - zhrunuli sem vš. svoje poznatky o mumifikácii mŕtvych
- písali aj knihy rád do života
Zánik Starej ríše
- ľudové nepokoje - ľud sa chce zmocniť vlády
- porucha zásobovania
- zničené pamiatky, z pyramíd vš. vyhádzané
- chaos, hladomor
Stredná ríša
- obnovila sa existencia centraliz. št. - končí stavba pyramíd, pochováva sa v Údolí kráľov
Zánik Strednej ríše
- spôsobený náporom kmeňov Hykssosov (kočovné kmene semitského pôvodu), kt. prišli z územia Palestíny; dobrí vojaci, dobre vyzbrojení, mali vojnové vozy
Vláda Hykssosov
- medziobdobie medzi Strednou a Novou ríšou ä2. prechodné obdobie)
Nová ríša
- najvýznam. obd., porazili Hykssosov
- začína sa vládou Ammossa III.
- hl. m.: Véset
- v tomto období dosiahol Egypt najväčší územný rozmach
faraóni, kt. sa o to zaslúžili:
Tuthmosse III. - vybudoval veľkú a silnú armádu
Ramesse II. - za jeho vlády uzatvorená 1. mierová zmluva v dejinách ľudstva v r. 1270 p. n. l. - bola ňou ukončená vojna s Chetitskou ríšou (archeológovia našli text tejto zmluvy na papyruse, písaná bola hieroglyfmi a r. 1920 sa podarilo nájsť klinopisnú pamiatku na doštičkách => písaná v chetitštine aj v starej egyptštine, hovorí sa v nej o ukončení vojny, ponechaní území získaných vojnou a o vzájomnej výmene vojnových zajatcov, podpíal ju chetitský a egyptský boh)
Tuthmosse IV. - vytv. slnečný monoteizmus
- kňazi - Kult boha Amona (zobrazovali ho ako barana alebo baranie rohy)
- Amonovi kňazi vybrali nového faraóna a vládli za neho => egyptské kňažstvo sa zmocnilo vlády a bolo silnejšie ako faraón
Amenhotep IV.
- prvý sa vzbúril proti kňazom
- zrušil boha Amona a nahradil ho Atonom (= Slnečný kotúč)
- vyhnal z Egypta amonových kňazov
- zmenil si meno na Achnaton (= faraón naklonený bohu; predtým v mene AMON, teraz ATON)
- preniesol hl. m. ríše (Véset) do Achetatonu (= mesto Atonovo; dnešný El Amarna)
- jeho manželka Neffertiti - jej zobrazenia považujeme za klasickú ženskú krásu
- jeho reforma nebola úspešná - po jeho smrti sa do Egypta vrátili amonovi kňazi a prikázali zničiť všetko po Achnatovi (neboli dosť dôslední)
Tutanchamon
- na trón dosadený amonovými kňazmi ako 19. r. - zomrel vo veku 25 r. prirodzenou smrťou
- jeho hrobka jediná neporušená
- už sa nepochováva do údolí, ale do kamenných hrobov v Údolí kráľov
- v r. 1922 anglický archeológ gróf Carter objavil Tutanchamonovu hrobku (ani jeden zo 6 archeológov, čo sa do nej dostali, nezomrel prirodzenou smrťou)
- Egypťania verili v posmrtný život, a preto pochovávali s celým majetkom - v Tutanchamonovej hrobke veľký majetok - zlaté veci (zlatá maska, zlaté kreslo, …) - dnes v Káhirskom múzeu
Zánik Novej ríše
- jej existenciu ukončili morské národy zo Stredomoria
Neskorá ríša
- posledný pokus o vytvorenie jednotného št. prišiel z mesta Sáj, kde sídlila jedna z egyptských dynastií Sáj a pokúsila sa utvoriť štát, delta r. Níl
- obnovil sa síce jednotný štát, ale nebol schopný odolávať nepriateľom zvonka => r. 525 p. n. l. Egypt obsadený Perzskou ríšou, Kambýses pripojil Egypt k Perzskej ríši
- (pokračovanie Egypta až Ptolemajovci)
Kultúra
- mala vplyv na Grékov
- hieroglyfy (=posvätné vrypy): hieratické - kňažské písmo, zložitejšie
démotické - písmo ľudové, jednoduchšie
prečítal ich r. 1822 francúzsky učenec Jean Francois Champollion - rozlúštil prvé znaky, bol génius, ako 17 r. absolvoval univerzitu Napoleon uskutočnil výpravu do Egypta, zobral so sebou aj archeológov, našli Rosettskú dosku - trojaké písmo:
hieratické, démotické, grécka alfabeta. Champollion si všimol, že 2 rovnaké kartuše (vpisovali sa do nich mená panovníkov) sa v texte stále opakujú, ovládal niekoľko jazykov, mal za sebou aj štúdium zaniknutých jazykov, určil zákl. hieroglyfy. Text hovoril
o obd. vlády posledných Tolemájovcov a o Cleopatre z rodu Tolemájovcov
- vynikajúco poznali ľudské telo
- robili zložité operácie (mozgové nádory), opravovali zuby
- bylinkové recepty
- astronómia (rok mal 365 dní)
- matematika (Gréci doniesli matematické poznatky z Egypta, napr. Pytagorova veta)
- architektúra (paláce, chrámy, pyramídy - z kamenných kvádrov).
OSTATNÉ ORIENTÁLNE CIVILIZÁCIE
STAROVEKÁ INDIA
- patrí k najstarším civilizáciám
- vznikla v povodí riek Indus a Ganges
- 2. pol. 3. tis. Pnl – mestské strediská – harappská kultúra – obrázkové písmo ( dodnes nerozlúštené )
- pol 2. tis. Pnl – vpád indoeurópskych Árijcov, ktorí ovládli celú severnú Indiu ( v priebehu tisícročia )
- vznik centralizovanej ríše v povodí rieky Ganges
- vznik kást : 1.
vládnuca trieda – kňazi- brahmani , hlavná kráľova opora
2. vládnuca trieda – vojaci
3. vykorisťovaná trieda – roľníci a remeselníci
4. najnižšie postavenie - šudrovia – podrobení pôvodní obyvatelia
- brahmanizmus – svojím učením zdôrazňoval rozdelenie soločnosti na kasty, podľa neho mohol každý človek prežiť ďalší život ako príslušník vyššej kasty pokiaľ bude poctivý a poslušný. Inak mal človek prežiť svoj život ako príslušník nižšej kasty, alebo sa jeho duša mala prevteliť do zvieraťa
- bohatá vrstva statkárov, pochádzajúcich z nižších vrstiev – vznik nového náboženstva
- budhizmus – Budha žil v 6. st. pnl. Učil, že človek sa má usilovať o to, aby sa jeho duša po smrti rozplynula a prešla do stavu večnej blaženosti – nirvány
- vytvorili vlastné písmo, desiatkovú sústavu a desať znakov pre číslice
- joga
- rozsaiahle eposy - Mahábharáta 4.st. pnl
- Rámajána 3.st. pnl
-Indus
- v 4. tis. p. n. l. tu začala civilizácia, keď toto územie obsadili drávické kmene (písmo ani jazyk dodnes nie sú rozlúštené)
- v 2. tis. p. n. l. - kmene Árijcov - tým končí osídlenie tohto územia
Ganga
- v 1. tis. p. n. l. sa presunulo centrum od rieky Indus k rieke Ganga - vznikla tu najvýznamnejšia kultúra, kt. súvisí s vládou Ašokovcov - vládli v 4. - 2. tis. p. n. l., zakl. ríše Ašoka, najvýznamnejšie obd. indických dejín
Árijci
- priniesli jazyk, kt. vieme prečítať - sanskrit, sú ním napísané najstaršie náboženské knihy - védy, ale aj najstaršie literárne pamiatky - Mahabháráta, Rámajana
- triedne zloženie:
vládnuca trieda - brahmani, kňazi, vojaci
vykorisťovaná trieda - šúdrovia (pôvodné podmanené obyv.), roľníci, remeselníci
- najrozšírenejšie náboženstvo - hinduizmus
Brahmaizmus
- základ učenia vychádza z véd
- uznáva učenie o kastách (4 základné, mnoho podkást)
- indické kasty: kňazi - brahmánska kasta
šľachta - vaišiovská kasta (obrana a vláda št.)
remeselníci a roľníci
nečistí - šudrovia (chudobní)
- rozdelenie do kást zrušili Angličania v r. 1869, v Indii vyšiel zákon o zrušení kást, dodnes sa však rozdelenie udržiava
- rôzne rituály, napr. žena po mužovej smrti upálená spolu s ním
- náboženstvo bez boha
- reinkarnácia
- cieľ: dosiahnutie brahmy (= energia) - blaženosti - rozplynutie duše v svetovej energii
- život je utrpenie, strasť
- stav blaženosti - keď už návrat duše nie je potrebný
- toto učenie odrážajú aj Mahabháráta a Ramajána
- spoločné znaky s budhizmom:
život = utrpenie
asketický prístup k životu
filozofia + náboženstvo
osud človeka je predurčený - karma
Budhizmus
- zakl.: Sidhártha Guatama - neskôr premenovaný na Budha (= Osvietený) - pochádzal z kráľovskej rodiny, oženil sa, mal syna, jedného dňa zanechal majetky a rodinu a odišiel do sveta hľadať pravdu, sadol si pod strom, bol osvietený, prijal meno Budha
- učenie o 8-dielnej ceste - človek musí byť niekoľkokrát reinkarnovaný, aby dosiahol koniec tejto cesty
- cieľ: nirvána (stav plameňa, kto zhasol) - rozplanutie sa v nič, stav blaženosti a štastia
- vznikol v Indii, dnes najviac rozšírený v Číne a Japonsku
- 5 morálnych zásad: neklam, nekradni, nesmilni, nejedz nič živé, nepi opojné nápoje
- odmieta védy a rozdelenie do kást
Džínizmus
- jóginská filozofia
- prívrženec: Mahátma Ghándi
- zakl. pochádzal z rodiny, kt. zomrela vyhladovaním
Kultúra
- desiatková sústava
- písmo - sanskrit
- priadli a tkali bavlnu
- astronómia a chirurgia
STAROVEKÁ ČÍNA
- vznik prvých štátov v povodí Žltej rieky
- 1. pokus o vytvorenie jednotného štátu pol. 2. tis. Pnl.
Vojny medzi štátmi o hegemóniu trvali viac ako 1 tisícročie. Jednotný centralizovaný štát vznikol až koncom 3. stor. pnl. - nepretržitý kultúrny rozvoj
- písmo vzniklo z obrázkového písma
- vznik filozofie taoizmu a konfucionizmu
- taoizmus – kritika spoločenského zriadenia. Odmietal prepych, bohatstvo, odsudzoval násilie, ale aj zákony, obchod – civilizáciu. Ideál – život v prvotnopospolnom období. Nabádal, aby sa každý zmieril s prirodzenou cestou života ( tao ), so svojim osudom.
- Konfucionizmus – tvorca Konfucius ( 551 – 479 pnl. Hlavnou náplňou bola etika, zameraná na zladenie záujmov jednotlivca, spoločnosti a štátu.
- objav výroby hodvábu, papiera, strelného prachu a kompasu
- Veľký čínsky múr
- prekážky poznávania Číny: 1. písmo a jazyk
- 2. reč (čínske slabiky niekoľko významov, napr. „ta" má 50 významov; manželka zobrazovaná ako metla, ústa a búrka;
- svetlo - slnko, mesiac; tma - mesiac, slnko; rôzne preklady
abstraktných pojmov)
Chuang-che
- Žltá rieka
- v 3. tis. p. n. l. tu začala história Číny, začiatok vlády dynastie Šang - zakl. čínskeho jednotného štátu
Dynastia Čchin
- za jej panovania (3. tis. p. n. l.) najvýznamnejšie obd. Číny
- dala Číne pomenovanie „Čung - chuo" (= zem uprostred sveta) - podľa nich za ich hranicami barbari štyroch svetových strán
- začala stavať Čínsky múr (7000 km dlhý, výška 4 - 15 m, šírka 5 - 7 m, stavali ho 1960 rokov; sú v ňom zamurovaní zločinci a mŕtvoly) - jediné dielo ľudských rúk, kt. je vidieť z vesmíru
- otroci pochádzali z domáceho obyvateľstva - rodiny popravených zločincov
- Zakázané cisárske mesto v Pekingu - po celú existenciu čínskeho cisárstva hl. centrum ríše (r. 1911 - koniec cisárstva, nástup republiky); cisár ho nesmel opustiť, nesmel sa s nikým rozprávať, nejedol sám - kŕmili ho, nesmel prijímať návštevy, vstup tam bol stále zakázaný; v tomto desaťročí bolo sprístupnené
Čínske filozofie
- nevzniklo náboženstvo, ale filozofia
- pokus o racionálny náboženský výklad sveta, prírody, človeka
- čínske filozofické myslenie vychádza z 2 vecí:
1. verili, že zákl. svetovej harmónie, poriadku sú protiklady jin - jang - len v tomto spojení môže niečo vzniknúť
2. učenie v tao (= cesta) - človek má vopred určené tao => verili v osudové určenie človeka
3. filozofie harmónie - nie sú extrémisti, uznávajú zlatú strednú cestu
4. absolútna tolerancia
Konfucionizmus
- zakl.: Konfucius (Kchung-fu-c´)
- etika
1. len človek vzdelaný je človek šťastný
2. len vzdelaný a múdry panovník môže vládnuť, lebo vládne príkladom
3. stanovil presné pravidlá etiky = morálka (pravidlá spoločenských vzťahov, základ - tolerancia)
- výroky: „Nesnaž sa, aby si dosiahol slávu, ale aby si bol slávy hodný."
„Ak chceš zmeniť štát, musíš zmeniť najprv sám seba."
Taoizmus
- zakl.: Lao´c - na rozdiel od Konfucia jeho existencia nie je dokázaná
- človek bez vzdelania je človek šťastný
- kritika spoloč. zriadenia
- ideál: jednoduchý život v súlade s prírodou
- hl. heslo: vzdaj sa, získaš
- odmietol vzdelanie, kultúru, uprednostňoval jednoduchý spôsob života
- neuznávali ani veľké štáty (príčina vojen)
- chceli malý štát s obyvateľmi, ktorí by nikam nechodili
- panovník: príkladom svojou jednoduchosťou
Kultúra
- čínske písmo piktografické (pôvodne obrázkové, neskôr sa zmenilo na znaky) - najťažšie (40000 znakov, vzdelaný občan ovláda 2000 znakov)
- zaznamenávali vš. údaje
- vynálezy: pušný prach, papier, kompas, porcelán, hodváb - čínska tradícia spája tieto vynálezy s vládou prvých čínskych cisárov
CHETITSKÁ RÍŠA
- vznikla v 2. tis. Pnl na náhornej plošine Kapadólia – nevytvorilo sa poľnohospodárstvo
- chov dobytka bol rozvinutý, ťažba kovov – striebro, meď, železo
- remeselná výroba – spracovanie kovov
- 1800 pnl sa zjednotili pastierske kmene a vytvorili Chetitskú ríšu. Za zakladateľa sa považuje Anittaš. Po ňom tu bolo 28 vládcov. Vláda bola despotická, ale pankuš ( úrad na kontrolu vládcu ) mohol nad panovníkom vyniesť aj rozsudok smrti.
- Chetiti – indoeurópania – neboli pôvodné obyvateľstvo, ale boli prvými čo prenikli do Malej Ázie
- Hlavné mesto - Chaušaš
- 2 druhy písma – hieroglyfické a klinové ( h. rozlúštil Bosser, k. Bedrich Hrozný )
Chetitská ríša mala aj vlastnú ústavu.
- vynašli reliéfy
- kráľ Chapnušiš podpísal Večnú zmluvu s Egyptom
- 2 klinopisné tabule z 15. – 14. stor. pnl – sú chápané ako literárne dielo a dávajú obraz o Chetit. Spoločnosti
- podľahli Asýrčanom
STAROVEKÁ FENÍCIA
- východné porežie Stredozemného mora, z východu ohraničená Libanonským pohorím
- obyvatelia sa živili rybolovom, vyvážali cedrové drevo – obchod
- veľmi vyspelé námorníctvo – pravdepodobne prví, ktorí preplávali Gibraltár
- hospodárske mestské štáty : Tyros, Sidón, Byblos
- zakladali faktórie – prekladové sklady, v ktorých spracovávali nakúpený materiál, a potom ho predávali za vyššie ceny
- obchodníci z Tyrosu založili r. 813 pnl nové mesto – Kartágo
- platili poplatky Peržanom
- preberali poznatky Star. Orientu
- dali základ námorného obchodu, zostrojovania lodí
- prebrali písmo – z neho vytvorili nové ( 22 znakov, podobné latinskej abecede )
- dali základ purpurovej farbe, kt. vyvážali
STAROVEKÁ PALESTÍNA
- tvorili ju 2 kmene – júdsky a izraelský
- okolo r. 1000 pnl ich zjednotil kráľ Dávid, aby mohli lepšie čeliť častým nájazdom Filištíncov – vznik jednotného kráľovstva
- hlavné mesto Jeruzalem
- 2. panovník Šalamún znamenal pre Palestínu veľa. Po jeho smrti sa Palestína rozpadla r. 935 pnl na Izraelské a Judské kráľovstvo. Izraelci sa nevedeli ubrániť nájazdom ostatných kmeňov – 8. stor. pnl – Izraelské kráľovstvo sa rozpadlo
- v Palestíne - monoteistické náboženstvo – uznávali jediného boha Jahve
- v povodí rieky Jordán sa rozvíjalo poľnohospodárstvo
- chov dobytka, rybolov, nie obchod
STAROVEKÁ PERZIA
- 558 – 331 pnl
- najmladší staroorientálny štát, ale najmocnejší a najexpanzívnejší
- základ ríše tvorila Iránska náhorná plošina, nevhodná pre poľnohospodárstvo. Usadili sa tu 2 pastierske kmene indoeurópskeho pôvodu ( 2. tis. Pnl ) :Peržania a Médovia
Médovia si podmanili Peržanov, ale v r. 558 pnl príslušník Peržanov, Kyros, zvrhol nadvládu Médov a podmanil si ich. - Peržania sa živili obchodom
- R. 539 pnl dobyli Babylon a podmanili si Mezopotámiu
- Po Kyrosovej smrti nastupuje Kambyzes
- R. 525 pnl dobyli Egypt a postupovali ďalej – Perzská ríša sa rozprestierala od Stredozemného mora po Himaláje a od Čierneho mora po Perzský záliv
- Satrapovia – kráľom určení správcovia a vyberači daní na dobytom území
- Okolo r. 491 sa dostali do veľkého vojnového konfliktu s Gréckom, ktorý trval až do r. 449 pnl
- Náboženstvo – Avesta – posvätná kniha
- totemizmus
- palác v Súzach
- klinové písmo
- armejský, iránsky kalendár
- Médi – spracovanie kovov, chov koňov, zbrane.
|
