Do veku 40 rokov je muž v prvej brannej kategórii, kedy sa zúčastní niekoľkých cvičení a manévrov a do 50. roku života je v druhej brannej kategórii. V roku 1927 bol aj stanovený pevný povinný počet za rok odvedených vojakov, čo bolo 70,000. Vojenským pokrokom nadobudli naše pešie pluky okrem pušiek (ručníc) aj ľahké a ťažké guľomety, mínomety, technické oddiely, spojovateľov a rôzne služby. Pechotná sila sa zakladala na ľahkých a ťažkých guľometoch. Najmenší vojenský útvar bolo družstvo s 10 - 13 mužmi, s jedným ľahkým guľometom, puškami s bodákmi a ručnými granátmi. Význam jazdy poklesol, ale nezanikol. Rozvinulo sa i delostrelectvo a začali sa používať i špeciálne delá s kalibrom 42 cm. Po použití lietadla v I. svet. vojne sa vyvinulo i protilietadlové delostrelectvo. Obyčajné delo bolo schopné dostreliť na 10 - 12 km, ďalekonosné na 25 - 35 km a špeciálne delo až na 100 i viac km. V armáde bola snaha o vytvorenie jednotných vozidiel (i obrnených) pre armádu. Autá boli vyzbrojené guľometmi, tanky delami. Naši tvorcovia armády považovali za dôležitý vývoj bojových plynov a oceňovali ich strategický význam. Plyn bol rozširovaný v delových granátoch a ešte viac v špeciálnych lietadlách. Armáda disponovala i letectvom a bombardérmi schopnými vrhať pumy. Vývoj letectva zapríčinil i rozvoj protileteckej obrany (vtedy - CPO - Civilná Protiletecká Obrana). Nové okolnosti si vyžiadali vznik ženijného vojska. Oni sa starali o budovanie vojenských objektov. Ukladali rôzne prekážky nepriateľovi. Ostnaté drôty a hlavne betónové kryty, delostrelecké a guľometné hniezda tvorili ochranu pohraničia. Dômyselne vybudované bunkre v podzemí spojené so zákopmi mohli poskytnúť ubytovanie posádkam, ktoré by boli schopné ubrániť pohraničie. Nemecká armáda tieto pevnosti testovala svojimi raketami (panzerfaust) a vyplynulo, že ak by došlo k otvorenému vojenskému konfliktu medzi ČSR a Nemeckom, Wehrmacht i všetky ostatné zložky nemeckého Reichswehru by mali značné problémy s porážkou našich vojsk. No však išlo by určite o veľmi krvavý konflikt so stratami na životoch. V armáde začal prevládať názor, že v najbližšom období sa vývoj armád presmeruje na letectvo, ktoré by malo v budúcnosti rozhodovať o bojoch. I keď tak i v skutočnosti je, v žiadnom prípade nemožno podceniť žiadnu zložku armády, pretože by sa to mohlo stať osudným. V ČSR bol vrchným veliteľom brannej moci prezident s na tento úrad vyčlenenou kanceláriou. Hlavným orgánom brannej moci je Ministerstvo Národnej Obrany a poradcovia ministra sú generálny inšpektor a náčelník generálneho štábu.