Tu sa totiž vyžadovalo určenie presného času tak, aby ste mohli zistiť zemepisnú dĺžku porovnaním miestneho času určeného z hviezd s greenwichským časom, ktorý je hviezdnym stredným časom na nultom poludníku. Prvý chronometer prispôsobený na takéto podmienky prišiel až v roku 1762 a vynašiel ho John Harrison. Pre primitívne spoločnosti bol dôležitejší kalendár než denný čas. Museli určiť čas sejby, čas žatvy, čas sťahovania zvierat. Egypťania mali len tri ročné obdobia - záplavy na Níle, obdobie sejby a žatvy. No však vtedajšie meranie času spôsobovalo problém - kalendárne mesiace, merané fázami Mesiaca, nemali žiadnu spojitosť s trvaním roka, teda s časom obehu zeme okolo Slnka. Všetci predstavitelia rôznych náboženstiev a impérií prinášali mnohé riešenia, ale najdlhšie trvajúce priniesol Iulius Caesar. tento kalendár vychádzal z toho, že rok má 365 a štvrť dňa a tak doplnil každý štvrtý rok o jeden deň. No však takto bola ročná odchýlka stále 11 minút. V roku 1582 celková odchýlka tvorila 10 dní. Pápež Gregor XIII. sa preto rozhodol vyriešiť tento problém - dňa 5.10. 1582 vypustil desať dní z kalendára, takže bolo 15. 10. 1582. Aby zamedzil odchýlkam, rozhodol, že za 400 rokov, bude iba 97 prestupných rokov. Roky na konci storočia sú tak prestupné iba v prípade, že sú deliteľné číslom 400. U nás bol tento kalendár prijatý v roku 1587, ale napríklad vo Veľkej Británii až v roku 1752. .