Len čo ľudia dospeli vyššej vyspelosti, prestali byť spokojní s určovaním času len pomocou slnka. Zároveň čoraz viac potrebovali nielen presnejšie určenie denného času, ale i zavedenie kalendára, pomocou ktorého by mohli presnejšie určiť čas sejby a žatvy. Pokiaľ ide o denný čas, tento problém bol vyriešený skôr, ako ten s kalendárom. Najprv ľudia určovali denný čas pomocou polohy slnka na oblohe. Je to ten najjednoduchší spôsob určovania času. Na poludnie je slnko presne nad vašou hlavou. Podľa polohy slnka na východe či na západe môžete približne určiť čas, no však iba orientačne. Neskorší spôsob merania času bol taktiež pomocou Slnka, no o dosť presnejší. Slnečné hodiny sú jednoduchý a nenáročný chronometer. Pokiaľ boli dostatočne veľké, boli takéto hodiny schopné určiť čas s presnosťou jednej minúty. Okolo roku 1450 pr. Kr. Egypťania vynašli klepsydru - vodné hodiny. Čas tu merala voda, ktorá pretekala dierkou. Bol to síce veľmi presný spôsob merania času, ale vyžadovali neustály dozor. Veľmi známe sú i presýpacie hodiny s pieskovou výplňou - podľa rôzneho množstva piesku, presypaného cez rôzne veľký otvor ste mohli odpočítavať čas. Prvé mechanické hodiny sa objavili ku koncu 13. storočia. Fungovali na základe krokového mechanizmu - za pomoci množstva ozubených koliesok sa postupne uvoľňovala váha závaží. Prvé perové hodiny sa objavili koncom 15. storočia. Boli to vlastne prvé prenosné hodiny. No však v stredoveku sa bežní ľudia, poddaní, neriadili presnými hodinami. Bolo to výsadou zámožnejších. Pre obyčajného človeka bol podstatný iba kostolný zvon. Podľa neho sa určoval čas bohoslužieb, čas práce, čas ukončenia práce a večer. Pre väčšinu ľudí to bol najdôležitejší zdroj upozornení, napríklad i pri nepriateľskom útoku. Zodpovednosť za včasné zvonenie niesli mnísi, takže vlastne práve oni mali po celé stáročia najlepší prehľad o čase. Preto museli mať okrem zvonov vždy i iný zdroj správneho času - či už slnečné, presýpacie alebo vodné hodiny. Niektorí, i obyčajní ľudia sa riadili špeciálnymi farebnými sviečkami - boli rozdelené do viacerých farebných pásov a podľa práve horiacej farby ste mohli určiť čas. V orientálnych krajinách používali aromatické sviečky, takže ste aktuálny čas nielen videli, ale aj cítili. Problémom bývali námorné cesty. Aj keď kyvadlové hodiny priniesli na kontinente veľkú presnosť, na mori neboli také užitočné.