Každá vojna je skutočne krutá. Straty na životoch a majetku v ľuďoch vždy vyvolajú iba smútok. No i napriek tomu sa vo vojne niekedy udejú i udalosti, ktoré sa vymykajú z rámcov bežného myslenia a skutočnosť, že by sa také niečo mohlo stať, vám môže pripadať tak trochu neuveriteľná, či dokonca smiešna a len ťažko ju vezmete ako skutočnosť. Zrejme ani prvá svetová vojna nebola výnimkou, pretože nedávno som sa dopočul o udalosti, ktorá sa stala v prvej svetovej vojne a na prvý pohľad sa mi zdala veľmi nepravdepodobná. Možno je to iba môj názor, ale radšej to posúďte sami. Stalo sa to ku koncu vojny práve deň pred vyhlásením samostatnej ČSR 27.10. 1918. Táto udalosť sa stala v Terchovej. Práve v Terchovej, tam, kde pred tristo rokmi Jánošík bojoval za práva maďarskou šľachtou utláčaných ľudí. Zrejme je pravda, že títo ľudia sa nezaprú, pretože ku koncu vojny urobili vec, ktorá aj keď sa nezapísala do dejín ako nejaká veľká udalosť, svedčí o našom odpore k maďarizácii a útlaku počas uhorskej vlády nad naším územím. Začalo sa to tak, že niekoľkí Terchovčania , vidiac blížiaci sa koniec vojny, sa rozhodli, že sa pomstia tým, čo ich počas RU ako vysokopostavení ľudia utláčali a obohacovali sa na ich úkor. Hneď medzi prvých patrili Židia. V Terchovej neboli obľúbení, lebo mali vo vlastníctve viacero podnikov, ktoré sa značne obohacovali na úkor miestneho obyvateľstva. Preto väčšina z nich utiekla skôr, než by sa im niečo vážnejšie stalo. Zúriví dedinčania, navyše ozbrojení, si vybrali jednu z krčiem. Rozbili ju a vrhli sa v nej na alkohol. Ale nie preto, aby ho vypili, ale aby ho zničili a navždy tak zlikvidovali spomienku na úžerného krčmára. Všetky ostatné židovské domy boli zničené. Potom prišiel rad na grófskeho správcu, ale keď zistili, že včas ušiel, chceli zaútočiť na faru. Napokon tomu zabránili niektorí rozumnejší aktéri "povstania" a rozhodli sa, že sa vyúčtujú s notárom. Už počas vojny sa mu vyhrážali, že mu všetky krivdy vrátia. Pretože vtedy ešte, tak ako všetci ostatní úradníci, potláčal práva Slovákov. Príkladom jeho neprávostí je napríklad skutočnosť, že budovy štátnych orgánov v tejto dedine dal postaviť z materiálov dovezených výlučne z Maďarska a na prácach boli iba Maďari, pričom si uvedomoval, že v dedine je vysoká nezamestnanosť a tamojší stavebný kameň je veľmi kvalitný a ťaží sa a vyváža dodnes. Teraz už však notár nebol taký odvážny. Za ním už nestáli žandári a nemohli ho chrániť.