Etrúria

Etruskovia žili na území dnešného Toskánska v Taliansku. Ich umenie tvorí medzičlánok medzi gréckym a rímskym umením. Už v 7. stor. pr. Kr. vynikali svojou vzdelanosťou a svojráznosťou v umení. Používali síce ako písmo upravenú grécku alfabetu, ale ich jazyk doteraz nebol uspokojivo rozlúštený. Žili v mestských štátoch.

Architektúra: Tvar chrámu bol v podstate podobný gréckemu, pôdorys bol ale štvorcový, stĺpy štíhle, okrúhle, hore sa zužujúce. Dôležitým stavebným prvkom vola klenba. Stavali cesty - Via appia, vodovody - Aqua appia, kanalizáciu - Cloaca maxima v Ríme.
Sochárstvo: Často používali pálenú hlinu, ale dokonale ovládali aj liatie kovu. Z kovu sú známe Vlčica - symbol Ríma, Apollón Vejsku a bronzové sochy bojivníkov. Zachovalo sa tiež veľa fresiek zo sarkofágomi, zväčša z pálenej hliny, na ktorých sa usilovali zobraziť podobu mŕtveho, napr. sarkofág z Cerveteri.
Maliarstvo: Zobrazovalo svetské aj mytologické motívy. Svojim poňatím sa podobalo gréckej maľbe. Zachovalo sa veľa nástenných malieb z horbiek. Podľa dominantného výjavu boli pomenované aj hrobky, napr. hrobka Levíc, hrobka Leopoldov, hrobka Býkov a pod.

Etruskovia vynikali aj v umeleckých remeslách. Zhotovovali ozdobné predmety zo zlata, striebra, bronzu - kovové nádoby, spony, šperky atď.
Zlatníci ovládali techniku prelamovaného filigrámu, tepanie, granuláciu a pod. Zo slonoviny a zlata dokázalu vyrobiť aj náhradný chrup - zubný mostík.

Rím

Rímske umenie sa vytvorilo pod vplyvom etruského umenia, s ktorým splynulo aj grécke umenie. Malo predovšetkým účelové črty s praktickým významom. Umenie Rimania chápali ako príjemný doplnok života, ako prostriedok na oslavu moci Ríma, čo je dôkazom blahobytu a nadradenosti. Moc a dobyvačnosť Rimanov najlepšie odzrkadľuje monumentálna architektúra.
Architektúra: Základnými architektonickými prvkami boli stena, oblúk a klenba. Ako materiál sa najčastejšie používali tehly a kameň spájané maltou znamenitej kvality. Na obchodné a vojenské účely stavali mosty a cesty, ktoré sa používajú dodnes. Čistý stavebný sloh Rimania nemali. Základy architektúry prevzali od Etruskov a obohatili ich o grécke poznatky. Najkrajšia chrámová stavba je Panteón zasvätený všetkým bohom. Zachovali sa aj chrámy Fortuny Virilis v Ríme a Fortuny Primigenie v Palestíne. Okrem chrámov stavali:

a)BAZILIKY - boli to verejné budovy, ktoré slúžili ako tržnice, súdne siene a pod.
b)PALÁCE - podobné obytným domom, boli obkladané mramorom, veľmi prepychové.
c)THERMY - boli to verejné kúpele s teplou vodou, slúžiace aj na kultúrne podujatia. Známe sú Caracallove a Hadriánove thermy
d)DIVADLÁ - mali polkruhovité hľadisko a obdĺžnikové javisko.
e)VÍŤAZNÉ STĹPY A OBLÚKY - oslavovali cisárov. Boli ozdobené reliéfmi a oslavnými nápismi. Z víťazných oblúkov hodno spomenúť Titov, Traianov a Constainov.
Ďalej sa ešte v bohatej miere stavali mauzóleá a amfiteátre. Najznámejším architektom bol Vitruvius, ktorý napísal aj knihu „Desať kníh o architektúre“.
Sochárstvo: Vychádzalo z gréckeho, no aj napriek tomu vytvorili Rimania svojrázne a hodnotné umenie. Predovšetkým to boli portréty význačných a verejných osobností, ktoré zdobili verejné i súkromné miestnosti. Najznámejšími sochami z tohto obdobia sú Cézar, Cicero, Nero, Agrippa, Scipio Africanus, Aulus Metellus, Augustus z Primaporty a jazdecká socha - Marcus Aurelius.
Maliarstvo: Bolo späté s architektúrou a malo úlohy výzdoby stien. Nástenné maľby maľovali Rimania freskou a voskovou technikou. Zachovali sa nástenné maľby a mozaiky z Pompejí vo Vile mystérií a v Liviinom a Néronovom dome.

Starokresťanské umenie

V snahe dosiahnuť jednitu Rímskej ríše vrátane náboženstva, cisár Konštantín v roku 313 vyhlásil Milánsky edikt. Kresťanstvo vyhlásil za zrovnoprávnené s pohanskými kultmi. To malo za následok, že kulty zanikli úplne a čoskoro sa kresťanstvo stalo jediným významným činiteľom vnútorných pomerov v celej stedomorskej oblasti.
Architektúra: Zodpovedala potrebám vybudovať priestory na bohoslužobné obrady, preto sa staviteľstvo sústredilo na výstavbu kresťanských chrámov podľa vzoru bazilík. Najväčšou bola bazilika sv. Petra v Ríme postavená nad kostolom sv. Petra. Pre obrady krstu a pohrebov sa stavali baptistériá, z ktorých je najvýznamnejšie San vitale v Ravene. Stavali sa aj amuzóleá, z ktorých je najznámejšie mauzóleum Sally Placide, taktiež v Ravene. Ako staviteľské prvky, charakterizujú obdobie aj skalné hrady v Palestíne a Sýrii a katakomby, čo boli podzemné pohrebištia s výklenkami - dobre zachované napr. v Ríme.

Sochárstvo: Obmedzovalo sa na tvorbu sarkofágov a reliéfnej výzdobe ich stien. Vo figurálnej tvorbe sa popierala telesnosť a krása ľudského tela. Kamenné náhrobky sa obmedzovali na vyjadrovanie symbolických dejov, predstáv a náboženských pojmov.
Maliarstvo: Kresby a maľby mali skrytý symbolický význam, napr. páv - nesmrteľnosť, kotva - nádej, holubica - duša. Námety sa čerpali zo Starého a Nového zákona. Kristus bol zobrazovaný ako Dobrý pastier. Prejavovali sa aj dekoratívne motívy Oranta, viniča, rýb a pod. Figurálne komponenty boli vyjadrené schematicky - plošne, nemali pravidelnú skladbu tela, tak ako v antike. Figúry boli zahalené a pôsobili dekoratívne.