Byzantské umenie

Rozdelením Rímskej ríše na konci 4. storočia na východnú a západnú, vznikla na východe nová ríša - Byzantská, ktorá reprezentuje rímske tradície. Neskôr v ďalšom vývoji sa rozchádza so západom a vracia sa k starej Gréckej kultúre, čo aj dáva charakter a náplň vysokej byzantskej kultúre, ktorá trvala viac ako 1000 rokov.
Architektúra: Zo 6. - 8. storočia sú najznámejšie kostoly San apollinare nuovo v Ravene a Hagia Sofia v Istambule. Tento chrám vznikol zlúčením baziliky a centrálneho chrámu s pôdorysom rovnorameného Fréckeho kríža, uprostred z mohutnou kupolou. Z 9. - 12. storočia sú pozoruhodné Nový kostol Basileia I. v Istambule, Kostol sv. Panteleona a Chrám sv. apoštolov v Solúni, kostol sv. Teodora v Aténach, Chrám sv. Marka v Benátkach, Kláštorný kostol v Dafni, Skalné chrámy v Kappadokii. Z 13. -15. storočia patria medzi architektonické skvosty kláštory na hore Athos, kostoly v Mistre - Peribleptos, Metropolis, Pantanassa), chrámy v Trapezunte a v Rusku.

Sochárstvo - obmedzovalo sa na rezby reliéfov do kameňa s prevahou ornamentálnej výzdoby a najmä na drobné zlatnícke práce a rezby do slonovej kosti. Zo zlatníckych prác s prehradkovým emailom zaujme Pala D´Oro. Z umeleckých remesiel je v šperkárstve známa práca Kristus Pantokrator.
Maliarstvo: Našlo uplatnenie v mozaike vyhotovenej s veľkou nádherou na zlatom pozadí. Zobrazované postavy vyjadrovali slávnostný a velebný postoj. Voskovou technikou sa maľovali obrazy svätcov - ikony. Forma maľovania ikón i ostatných figurálnych obrazov vola zjednodušená a štylizovaná. Ikonny boli veľmi uctievané, čo vyvolalo problém v synode v Hierei v roku 754 za cisára Konštantína I., ktorá nariadila zničenie všetkých obrazov s náboženským motívom. Jednalo sa o tzv. obrazoborectvo, ktoré však vyvolávalo ostré protesty teológov (pr. Ján Damacénsky), a niekde prerastalo do otvorených vzbúr. Cisárova Irena obrazoboreský boj zastavila a riešila otázku uctievania obrazov na Siedmom všeobecnom koncile v Nicei roku 787. Podľa uznesenia snemu hodnota obrazu - ikony, nie je v ňom samotnom, ale v tom, že vedie k svätosti. Inými slovami: kto uctieva obraz, ctí si tým zobrazenéhol
Výtvarné umenie zo 6. storočia prezentuje Ravenská mozaika cisára Justiána s manželkou Teodorou a družinou v chráme San Vitale. Z 9. - 12. storočia mozaická výzdoba kostolov sv. Lukáša vo Fokide. Nástenné maľby možno vidieť v Castelsepriu, Orchide a Nerezi. Z neskorších storočí 13 - 17. pochádzajú nástenné maľby v Mistre, Mileševe a Sopocany. Z Ruska pochádza maľba Matky Božej Vladimirovskej a tam pôsobili aj slávni maliari v Novgorode Theofanes Grék a Maxim Grék.

Románske umenie

Rozpadom Rímskej ríše zanikla jej vyspelá kultúra. V krajinách západnej Európy, ktoré patrili rímskemu panstvu, začína približne v 10. storočí vznikať románsky sloh, ktorý má pomenovanie od mesta Roma - Rím. Šírenie a upevňovanie kresťanstva si vynútilo vytvoriť a ozdobiť vhodné stavby na liturgické účely.
Architektúra: Charakterizuje je prvotnosť stavby, členenie priestoru a dôsledná proporčná viazanosť. Stena je masívna stavaná z kameňa, neskôr starostlivo opracovaného. Otvory na okná boli malé. Hlavné architektonické prvky tvorili:
a)KLENBY- valené a krížové.
b)STĹP - Oblý driek, osemhranný alebo skrutkovitý. Hlavica mala kubický tvar dole zaguľatený.
c)OBLÚK - Bol polkruhový, často sa používal v združenej podobe, najmä na okná, ktoré delili stĺpiky.
d)PORTÁL - čELNý VCHOD BOL V HORNEJ Časti polkruhový, neskôr vyplnený archivoltami (kruhovými pásmi). Polkruhové pole portálu sa vyzdobovalo figurálnou plastikou.

Typické stavby románskeho slohu boli:
I.Rotundy - neveľké stavby kruhovitého pôdorysu
II.Jednoloďové kostolíky - boli obdĺžnikového tvaru, ukončené apsidou.
III.Baziliky - Trojloďové kostoly s hlavnou loďou vyvýšenou a s dvoma vežami. ň
Najznámejšie architektonické pamiatky:
Francúzsko - kláštory Cluny, Vézeray; katedrály Poitierd, Autun; kostoly sv. Filibert v Tournus, sv. Štefan v Nevers, sv. Trophim v Arles, sv. Peter v Moissac; kamenný hrad v Chateau Caillard a most v Avinone.
Taliansko: Dóm, Baptisterium a Kampanila (šikmá veža) v Pise; katedrála v Monreale; kostoly S. Zeno vo Verone, S. Miniato vo Florencii, S. Michelle a S. Freddiano v Lucce.
Nemecko: Dómy vo Wormse, Trvíre, Augsburgu; kláštor Neuburg; kostol sv Cyriaka v Gernorode.
Anglicko: Londýnsky Tower; katedrály v Durhame, Ely, Canterbury a Gloucestri.
Španielsko: Púťový kostol v Santiago de Compostela

Sochárstvo: Obnovovali sa figurálne motívy, ktoré zobrazovali väčšinou svätcov. v ich postavách sa zračila ráznosť a pokoj vo veľmi úspornom pohybe, takmer statickom. Sochárske práce zväčša iba dopĺňajú architektúru v podobe štylizovaných rastlín a ornamentov. Z Francúzska sú z Moissacu známe Figúry apoštolov a Apokalyptický Kristus. Z Vézelay Zoslanie Ducha svätého a figurálne stĺpcové hlavice.
Maliarstvo: Našlo uplatnenie pri výzdobe stien vnútra chrámu s biblickými námetmi, ktoré zachytávali silovými kontúrami. Farebné plochy medzi kontúrami netieňovali. Vo veľkej obľube bola sklomaľba, najmä farebné okná, ktoré vhodne dopĺňali vnútornú farebnosť. vo Francúzsku sa zachovali nástenné maľby v Saint Savin sur Gartempe a Berzé la Ville. Maľby na skle - vitráže v Chraters, Poitiers a Le Mans. V Taliansku registrujeme rozvoj doskového maliarstva u Berlinghiero Berlinghieri a Bonavertura Berlinghieri.
Na Slovensku sa z románskeho slohu za najcennejšie pamiatky považujú baziliky v Bíni a Hronskom Beňadiku, Diaviakoch nad Nitrou a čiernom Brode, rotundy v Dechticiach, Bíni a Jalšovej. Z hradov sú to Spošský a Nitriansky hrad. Cenné portály sa nachádzajú v Iliji pri Banskej Štiavnici a vo Spošskej kapitule. Nástenné maľby vidieť v Bíni, Dechticiach a Dravciach.

Gotika

Ku vzniku nového slohu dalo podnet učenie cirkvi. Hlavným znakom tohto obdobia bol vznik miest a s ním súvisiaci vznik mešťanstva. Toto zakladanie miest a bohatstvo cirkvi spôsobilo nebývalý rozkvet architektúry, výtvarného umenia a remesiel. Gotický sloh vznikol v polovici 12. storočia vo Francúzsku a onedlho sa rozšíril do celej Európy. Vytvárali ho stavitelia, kamenári, sochári, rezbári,malieri a umelecký remeselníci, ktorí sa združovali vo veľkých umeleckých dielňach.
Architektúra: Charakteristickými znakmi gotickej architektúry je štíhlosť tvarov smerujúcich nahor. Hmotnosť klenieb sa pernášala zo stien na samostatné vysoké nosné piliere, čo umožnilo vytvoriť vysoký vnútorný chrámový priestor. Tlak klenby sa prenášal opornými oblúkmi na vonkajšie oporné piliere zakončené ozdobným hrotitým ihlanom - fiálou. Charakteristický je tiež lomený oblúk používaný na oknác, portáloch a klenbách. Okná sú štíhle, úzke, zakončené lomeným oblúkom. V priečnej časti chrámu sa robili okrúhle okná tzv. rozety (ružice). Z obdobia ranej gotiky sú v Európe najznámejšie tieto stavby: katedrála Noter Dame v Paríži, opevnenie Carcassonu a pápežský palác v Avignone, katedrály v Miláne, Sienne, Orviete a Florencii - Taliansko.

Sochárstvo: V počiatkoch gotiky mali figurálne plastiky dosť petiahnuté telo s rukami tesne primknutými k telu. Neskôr uvoľnením údov od tela sa pohyb sôch oživuje. Drapíria zahaľuje zakmer celé telo a prechádza u prvotnej plošnej formy k plastickej, vo vrcholnom období vytvára s pohybom tela harmonický celok. Námety tvorili scény zo života Krista - ukrižovanie, zmŕtvychvstanie, posledný súd... Postavy Panny Márie s dieťaťom - Madony, ktoré stáli pevne, os tela vola prehnutá do tvaru písmena S. Sochami boli vyzdobené oltáre vyrezané do dreva často polychrómované zlatom a živými farbami. Zvlášť bohatá je sochárska výzdoba priečelí a portálov v chrámoch Nôtre Dame v Paríži a Remeši. Vo Francúzsku pôsobí aj známa Dijonská sochárska škola reprezentovaná Jeanom De Marville a Clausom Sluterom v Taliansku vola vychýrená sochárska škola v Pise, ktorú predstavovali Nicola, Giovani a Andrea Pisano. V Čechách sa zachovali krásne Piety a Madony, napr. Madona Krumlovska a Madona u Lomničky.

Maliarstvo: Maliarske umenie sa uplatnilo na nástenných maľbách chrámov, ale najmä vo francúzskej výzdobe okien ako sklomaľba s figurálnou i ornamentálnou výzdobou. Na krídlových oltároch sa používala tabuľná maľba, ktorej postavy boli plošne zobrazené na zlatom pozadí. Námety k obrazom tvorili, podobne ako v sochárstve rôzne výjavy zo života Krista, obrazy svätcov, mučeníkov a rozličné legendy, z ktorých najlepšie vyznela oslava utrpenia a bolesti. Vo Francúzsku sa z tohto obdobia najlepšie zachovali nástenné maľby v pápežskom paláci v Avignone a maľované okenné vitráže v Charters a Saint Chapelle.
Gotika na Slovensku zanechala najvýraznejšie stopy v podobe Dómu sv. Alžbety v Košiciach, Červený kláštor, Trenčiansky a Oravský hrad, Oltár Majstra Pavla v kostole sv. Jakuba v Levoči. Zo slovenských maliarov si zasluhuje pozornosť ilustrátor Michal z Trnavy.