Renesancia

V 14. storočí vzniká v Taliansku filozofia humanizmu, ktorá spúšťa stredoveký ideál zdôrazňovania večného posmrtného života. humanizmus vyrastá z predmetného záujmu o prírodné vedy, študujú sa antické diela gréckych a rímskych filozofov, objavujú sa neznáme krajiny, zosvetšťuje sa život, čo pochopiteľne preniká aj do umenia, ktoré sa stavia plne do služieb človeka. Poznatky z prírodných vied sa prenášajú aj do umenia.
Architektúra: Architektúra v renesancii opúšťa vysoké a rozsiahle priestory a prespôsobuje ich človeku. Základným prvkom je horizontálna priamka, prísna harmónia a zámernosť jednotlivých častí, ktoré pôsobia chladným a premysleným dojmom. Renesančný sloh je strohý, takmer bez ozdôb, klasicky čistý. Typické črty tohto obdobia sú
a)STENA - Dôležité misto malierskej výzdoby, ktoré pokrývali obrazy často veľkých umelcov
b)KLENBY - používala sa pologuľovitá, hranatá kupola, mušľovitá kupola.
c)STĹP - bol hladký, oblý - používal sa ako podporný článok.
d)OBLÚK - využíval sa najmä na arkádach
e)RÍMSY - mohutné profilované a článkované pásy.
f)PILASTRE - polopiliere pri stene, ktorých účelom volo optické vyjadrenie opory
g)BALUSTRÁDY - zábradlia z kužeľovytých bulastrov.
h)OKNÁ - obdĺžnikovitého tvaru, nad ktorými boli trojuholníkove, alebo oblúkové nadstavce. Používali sa tiež polooblúkové okná, v cirkevných stavbách aj kruhové.

Najznámejšími architektmi renesancie sú Brunelleschi - palác Pitti, Bramante - začal stavať chrám sv. Petra v Ríme, Rafael Santi - pokračovateľ v stavbe chrámu sv. Petra v Ríme, Michelangelo- sochár, staviteľ, maliar a básnik - pokračoval v stavbe sv. Petra v Ríme. Podľa jeho návrhu bola vytvorená kaplnka tohto chrámu.
Sochárstvo: Renesanční sochári podľa vzoru antiky obrátili svoj záujem na ľudské telo ako na estetická záležitosť, pričom jeho anatomická, pohybová a preparačná stránka sa stala východiskom ich umeleckej tvorby.
V Taliansku sa prácami z polievanie terakoty preslávil Lucca Della Robia a jeho synovia Andrea a Giovani. Donatello zhotovil jazdeckú sochu Gattamelata, Mária Magdaléna, Jeremiáš, Habavuk a mnoho sôch svätcov a reliéfov Madony a dieťaťa.

Maliarstvo: Iba sa pomaly prebúdzalo z gotickej strnulosti k živému pohybu. Fôležitá äloha v malierstve tej doby bolo štúdium prírody. Cieľom renesančného malierstva volo zachytiť obraz tak, aby zodpovedal skutočnosti, aby bol totožný s obrazom, ktorý vidí ľudské oko. Preto sa zákony perspektívy stali dôležitou potrebou maliara podobne ako svetlo a tieň. Podradnejší význam mala farba. Hlavným cieľom umelca sa stávala snaha ani nie tak zobraziť skutočnosť, ako tlmočiť svoje vnútorné pocity, pričom sa spolieha nie na poznanie, ale na cit a fantáziu.
Obdobie rannej renesancie v Taliansku charakterizujú Fra Angelico - fresky v kláštore sv. Marka vo Florencii, Paolo Uccelo - S. Maria Novella vo Florencii, Fra Filippo Lippi, Gieovanni Bellini - Pieta, Madona.

Vrchol malierksej tvorby v renesancii predstavujú Leonardo da Vinci - Mona LIsa, Michelangelo Buanarotti - obrazy Obrátenia Pavla.
Renesancia sa v Taliansku šírila po celej Európe. Z mimotalianských malierov je trba spomenúť Holanďanov Heronymus Bosch - Záhrada pozemských rozkoší, Pieter Brueghel st.- Slepci, Mrzáci, Žatva, Sedliacka svdba. Majster v mašbe ženských sktov vol Lucas Cranach st. - Venuša v krajine.
Na Slovensku sa renesancia začala šíriť už v dobe neskorej gotiky. Na konci 15. a začiatkom 16. storočia stavebný renesančný sloh preniká najmä na východ našej krajiny. Stavebníctvo sa začalo rozvíjať za vlády Mateja Korvína, ktorý zamestnával talianských majstrov. Pred tureckým nebezpečenstvom sa začali stavať hrady a zámky - Komárno, Levice, Nové Z8mky. Známe sú aj pamietky ako radnica v Levoči a radnica v Bardejove, renesančné domy v Prešove, zvonice v Kežmarku.