Pravek

Sklony k umeniu vznikli u človeka už dávno v predhistorickom období. Začalo sa rozvíjať akonáhle ľudia dospeli na určitý stupeň myslenia, ktorý im umožnil vyjadriť svoj vzťah k okolitému svetu nielen pomocou reči, ale aj obrazom. Prostredníctvom kresieb na stenách jaskýň, drobných sošiek vyrezaných z kostí zvierat a kultúrnych predmetov človek vyjadroval svoje názory na svet a prostredie, v ktorom žil.
Architektúra: Náboženský kult našiel svoj výraz v prvej monumentálnej architektúre. Sú to stavby zložené z neupravovaných kameňov – tzv. megalitické stavby. Najvýznamnejšou pamiatkou tohto druhu je Kromlech v Stonehenge blízko Salisbury v Anglicku, ale stopy po podobných stavbách sa nachádzajú aj v Bretónsku a vo Francúzsku.

Sochárstvo: Inšpiráciou v sochárstve bola žena, ktorá v prehistorickej dobe stála v popredí rodu. Vyjadrením tohto kultu sú početné plastiky ženských figúr rozmanitej veľkosti zvané Venuše. Robili sa z hliny, kameňa, momutoviny, dreva, atď. Najznámejšie pamiatky tohto druhu predstavujú venuše z Willedorfu v Rakúsku, Dolných Věstoviec v Čechách, Moravian na Slovensku, alebo tiež ženská kultová plastika z Hlubokých Mašůvek (Čechy).
Maliarstvo: Do maliarstva z obdobia praveku zahŕňame rozličné kresby na stenách jaskýň, ktoré zobrazujú zápas človeka s prírodou. Sú to kresby zvierat, zachytené väčšinou v pohybe. Autori si nevšímali detaily, ale podčiarkli typické črty, napríklad lýtka, mohutnú šiju a rohy. Kresby a maľby sa zachovali v jaskyniach v Španielsku v Altamure a vo Francúzsku v Dordogne, Lascaux a Font de Gaume. Z tohto rámca sa vymykajú kresby v tzv. RTG štýle, ktorý ešte v minulom storočí ovládalo pôvodné obyvateľstvo v Arnheimeskej zemi (časť Austrálie). Jedná sa o kresby, pri ktorých má kreslené zviera zachytené maliarom aj vnútornosti, napr. srdce, pľúca, pečeň a iné.

Mezopotámia

Územie medzi riekami Tigris a Eufrat, tvorila Mezopotámia. Zavlažovacie kanály medzi riekami zúrodňovali pôdu, a preto bola odpradávna táto krajina osídlená. V jej histórii sa vystriedalo mnoho národov a kmeňov no napriek tomu sa tam vytvorila jednotná kultúra. Najstaršími obyvateľmi boli Sumeri, ktorí mali aj svoje písmo, najskôr obrázkové, neskôr klinové. Týmto písmom bolo na hlinených tabuľkách zaznamenané najstaršie dielo poézie Epos o Gilgamešovi.
Architektúra: Charakteristická je stavba zikkuratov, čo boli mohutné chrámy so stupňovitými vežami. Stavali sa z hlinených tehál. Zachovali sa zvyšky Urnammu-ovho zukkuratu v meste Ur, Sargonov palác v Chorsabáde a Sancheribov palác v Ninive. Pozoruhodná je Ištarina brána z Babylonu (dnes Berlínskom múzeu) a z toho istého mesta aj najslávnejšia zikkurat (zvyšky) E-TEMEN-AN-KI, ktorý dal podnet k známej biblickej správe o stavbe babylonskej veže.
Maliarstvo: Žiadne pamiatky z tohto obdobia sa nezachovali.
Sochárstvo: Sumeri vedeli majstrovsky zachytiť scény z bojov, zo života kráľov, náboženské obrady, ale najmä zážitky z lovu. Medzi najznámejšie artefakty patria kultovné sochy prosebníkov a bronzová hlava z Ninive, figúry panovníkov – sediaci Sudea z Lagašu. Z Lagašu tiež pochádza aj Urnanšeho doska a tzv. Supia Stéla.

Egypt

Egyptské umenie úzko súvisí s náboženstvom. Egypťania verili v množstvo bohov, ktorým stavali chrámy zdobené sochami bohov a kráľov – faraónov. Poznali písmo vo forme obrázkov, ktoré maľovali na steny hrobiek, palácov, alebo vyrývali do kameňa. Písmo bolo klasické hieroglifické, ale používané tiež od neho odvodené písmo hieratické a démonické.
Architektúra: Egypťania stavali mohutné stavby len v spojistosti s náboženským životom. Sú to pozoruhodné diela svojou veľkosťou, technickou dokonalosťou a umeleckým účinkom. Najznámejšie stavby sú:
a)pyramídy - Sú to kráľovské hroby tvaru štvorbokého ihlanu, spočiatku stupňovité, neskôr s hladkými stenami. Najznámejšie sú z obdobia Starej ríše (asi 2700 – 2200 pred Kr.) a to stupňovitá pyramída Džósera v Sakkare a komplex troch najväčších dodnes zachovalých pyramíd v Giže – Chúfevova, Rachefova a Mankaurého.
b)chrámy - boli sídlami tajuplných božstiev. Viedla k nim zvyčajne cesta z dvoch strán zastavaná sfingami a ukončená dvoma mohutnými obeliskami – stĺpmi, za ktorými boli kolosy – obrovské sochy sediacich panovníkov, alebo zakladateľov chrámu.

c)mastaby - Boli to mohutné hroby z tehál, alebo kameňa v tvare pozdĺžneho zrezaného ihlana, pripomínali lavicu (z arabštiny mastaba – lavica)
Z obdobia Starej ríše (2040 – 1786 pr. Kr.) a Novej ríše (1560 – 1080 pr. Kr.) sú najznámejšie skalné hrobky v Dél er Bahrí a to Hatšepsovetin chrám, Údolie kráľov vo Weséte s Tutanchamónovou hrobkou, ďalej gigantické chrámy v Luxore a Karnaku. Známy je tiež zádušný chrám Ramzesa II. vo Wesete tzv. Ramesseus.
Sochárstvo: Úzko súviselo s náboženstvom v spojení s architektúrou. sochy vládcov často v nadživotnej veľkosti z najtvrdšieho materiálu v strmom postoji. Veľmi často sa v sochárstve vyskytuje sfinga – ležiace telo leva s ľudskou hlavou symbolizujúce spojenie sily s rozumom, ďalej to boli kolosy – sochy faraónov, alebo bohov v nadživotnej veľkosti. Drobné plastiky znázorňovali zvyčajne kňazov, prostých ľudí alebo zvieratá.
Z obdobia Starej ríše sa zachovala Veľká sfinga v Gíze, známe sú tiež sediace sochy faraónov Rachef, Rahotep a Nofret. Z drobných plastík Sediaci pisár a Dedinský starosta. Z obdobia Strednej a Novej ríše Memmónové kolosy z ružovej žuly a hlava kráľovnej Nefertiti. Tá je už výsledkom práce tzv. Amarnského štýlu, ktorý upustil od zvyčajnej strnulosti. Tento štýl v sochárstve a maliarstve vznikol za panovania Amenhotepa IV. (neskôr prijal meno Achnaton, ktorého Nefertiti bola manželkou.

Maliarstvo: Maliari v starom Egypte maľovali plošne, nepoznali perspektívu. Postavy zachytávali z boku, z profilu (hlavu, končatiny), iba oko a ramená zobrazovali spredu – „en face“. Z obdobia Starej ríše sú najznámejšie polychrómované nízke reliéfy a maľby v hrobkách v Sakkáre a Medúme. V neskoršom období nastáva rozkvet nástenných malieb a reliéfov vo Weséte (dnešné Théby) zvlášť v tomto smere vzniká Senwosretov zádušný chrám. Pozoruhodné sú portréty z oázy Fajjjúm, kde bola každá múmia opatrená realistickým portrétom nebohého na drevenej doštičke vyhotoveného technikou enkaustiky (za pomoci horúceho vosku).

Grécko

Najvyšší stupeň vzdelanosti v staroveku dosiahli Gréci, Vývoj umeleckej tvorby neobmedzovalo len náboženstvo. V umení sa kládol dôraz na rozumové myslenie, ktoré Grékov odpútalo od kultu mŕtvych. Ideálom bolo dosiahnuť Kalokagathu, t.j. aby v krásnom, harmonickom tele sídlil zdravý duch.

Architektúra: Poznáme tu stavebné slohy, ktoré rozlišujeme podľa tvarov stĺpov
a)DÓRSKY - stĺpy nemajú pätku, driek stĺpu he spočiatku úplne hladký, neskôr má žliabky - kanelúry, ktoré sa stretávajú v ostrej hrane. Hlavica má tanierovitá tvar, na ktorom je plochá štvorcová platňa.
b)IÓNSKY - Stĺp má bohato členenú pätku, je štíhlejší, kanelúry sú oddelené úzkymi pásikmi. Hlavicu zdobí prstenec - perlovec, na ktorom je platňa zdobená vajcovkou a závitnice - volúty obrátené smerom dole.
c)KORINTSKÝ - Driek stĺpa sa podobá iónskemu, hlavica má tvar kvetinového koša alebo kalichu, z ktorého vyrastajú akantové listy.
Neskúr stĺpy nahradili štylizované ženskéé figúry - karyatídy.

Z chrámov sa z archaického obdobia (7. – 6. stor. pr. Kr.) zachovali Hérin chrám v Olympii a bazilika v Paeste v dôrskom štýle. Iónsky štýl zastupujú Hérin chrám na Samose a Artemidin v Efeze. Z klasického obdobia (5. – 4. stor pr. Kr.) sú zachované na Aténskej akropole, Propylaje od architekta Mnésikla a Parthenón od Iktínosa a Kalikrátesa. z TOHTO OBDOBIA POCHáDZA AJ KRÁSNE DIVADLO V Epidaure.
Sochárstvo: Grécke sochárstvo sa sústreďovalo na dokonalejšie poznanie foriem ľudskej postavy a jej anatómie. Svoj vrchol dosiahlo v majstrovskom vyjadrení duševného diania ľudského vnútra. Z archaického obdobia sú charakteristické Kúros z ostrova Mélos, Kúros zo Súnia a Kúros z Pirea. ďalej Kóré v Peplose , Héra zo SAmos-u, Bohyňa s jablkom a tzv. Rampirov jazdec.
Z klasického obdobia sú najznámejší sochári
-Feidiás - tympanon a panathénsky sprievod v Parthenóne.
-Myrón - Diskobolos, Athéna a Marsyas
-Polykleitod - Doryforos , Diaduménos
-Skopás - Tančiaca Mainada, Reliéfy mausóleia v Halikarnasse
-Lýsippos - Apoxyomenes, Odpočívajúci Hérakles

Maliarstvo: Zachovalo sa iba málo pamiatok. Maľba sa uplatnila najmä chrámovej architektúre ako nástenná, dosková i mozaiková maľba. Z výzdoby váz usudzujeme, že Gréci ešte nepoznali perspektívu. Z archaického obdobia sú známe tzv. čierno-figurové vázy. V klasickom období sa prešlo na výrazovo bohatšie červeno-figurované vázy už signované, napr. Apellés. Známi boli maliari Apollodóros, Polygnótos, Parrhasios a Zeuxis.
Osobitnú kapitolu v dejinách gréckeho umenia predstavuje Relénizmus, t.j. doba od smrti Alexandra Macedónskeho až po nástup Augusta na čelo rímskej ríše. Zaznamenávame tu nástup profánnej architektúry. Známi sú sochári z ostrova Rhodos - Agésandros, Athánofóros a Polydóros - autori reliéfov, Pergamského oltára, súsošia Láokoón. Známe sú tiež tzv. Venuša z Mélu a Venuša Medicejská, Níké zo Samothrákie, karikatúry napr. soška Opitá starena.
Etrúria

Etruskovia žili na území dnešného Toskánska v Taliansku. Ich umenie tvorí medzičlánok medzi gréckym a rímskym umením. Už v 7. stor. pr. Kr. vynikali svojou vzdelanosťou a svojráznosťou v umení. Používali síce ako písmo upravenú grécku alfabetu, ale ich jazyk doteraz nebol uspokojivo rozlúštený. Žili v mestských štátoch.

Architektúra: Tvar chrámu bol v podstate podobný gréckemu, pôdorys bol ale štvorcový, stĺpy štíhle, okrúhle, hore sa zužujúce. Dôležitým stavebným prvkom vola klenba. Stavali cesty - Via appia, vodovody - Aqua appia, kanalizáciu - Cloaca maxima v Ríme.
Sochárstvo: Často používali pálenú hlinu, ale dokonale ovládali aj liatie kovu. Z kovu sú známe Vlčica - symbol Ríma, Apollón Vejsku a bronzové sochy bojivníkov. Zachovalo sa tiež veľa fresiek zo sarkofágomi, zväčša z pálenej hliny, na ktorých sa usilovali zobraziť podobu mŕtveho, napr. sarkofág z Cerveteri.
Maliarstvo: Zobrazovalo svetské aj mytologické motívy. Svojim poňatím sa podobalo gréckej maľbe. Zachovalo sa veľa nástenných malieb z horbiek. Podľa dominantného výjavu boli pomenované aj hrobky, napr. hrobka Levíc, hrobka Leopoldov, hrobka Býkov a pod.

Etruskovia vynikali aj v umeleckých remeslách. Zhotovovali ozdobné predmety zo zlata, striebra, bronzu - kovové nádoby, spony, šperky atď.
Zlatníci ovládali techniku prelamovaného filigrámu, tepanie, granuláciu a pod. Zo slonoviny a zlata dokázalu vyrobiť aj náhradný chrup - zubný mostík.

Rím

Rímske umenie sa vytvorilo pod vplyvom etruského umenia, s ktorým splynulo aj grécke umenie. Malo predovšetkým účelové črty s praktickým významom. Umenie Rimania chápali ako príjemný doplnok života, ako prostriedok na oslavu moci Ríma, čo je dôkazom blahobytu a nadradenosti. Moc a dobyvačnosť Rimanov najlepšie odzrkadľuje monumentálna architektúra.
Architektúra: Základnými architektonickými prvkami boli stena, oblúk a klenba. Ako materiál sa najčastejšie používali tehly a kameň spájané maltou znamenitej kvality. Na obchodné a vojenské účely stavali mosty a cesty, ktoré sa používajú dodnes. Čistý stavebný sloh Rimania nemali. Základy architektúry prevzali od Etruskov a obohatili ich o grécke poznatky. Najkrajšia chrámová stavba je Panteón zasvätený všetkým bohom. Zachovali sa aj chrámy Fortuny Virilis v Ríme a Fortuny Primigenie v Palestíne. Okrem chrámov stavali:

a)BAZILIKY - boli to verejné budovy, ktoré slúžili ako tržnice, súdne siene a pod.
b)PALÁCE - podobné obytným domom, boli obkladané mramorom, veľmi prepychové.
c)THERMY - boli to verejné kúpele s teplou vodou, slúžiace aj na kultúrne podujatia. Známe sú Caracallove a Hadriánove thermy
d)DIVADLÁ - mali polkruhovité hľadisko a obdĺžnikové javisko.
e)VÍŤAZNÉ STĹPY A OBLÚKY - oslavovali cisárov. Boli ozdobené reliéfmi a oslavnými nápismi. Z víťazných oblúkov hodno spomenúť Titov, Traianov a Constainov.
Ďalej sa ešte v bohatej miere stavali mauzóleá a amfiteátre. Najznámejším architektom bol Vitruvius, ktorý napísal aj knihu „Desať kníh o architektúre“.
Sochárstvo: Vychádzalo z gréckeho, no aj napriek tomu vytvorili Rimania svojrázne a hodnotné umenie. Predovšetkým to boli portréty význačných a verejných osobností, ktoré zdobili verejné i súkromné miestnosti. Najznámejšími sochami z tohto obdobia sú Cézar, Cicero, Nero, Agrippa, Scipio Africanus, Aulus Metellus, Augustus z Primaporty a jazdecká socha - Marcus Aurelius.
Maliarstvo: Bolo späté s architektúrou a malo úlohy výzdoby stien. Nástenné maľby maľovali Rimania freskou a voskovou technikou. Zachovali sa nástenné maľby a mozaiky z Pompejí vo Vile mystérií a v Liviinom a Néronovom dome.

Starokresťanské umenie

V snahe dosiahnuť jednitu Rímskej ríše vrátane náboženstva, cisár Konštantín v roku 313 vyhlásil Milánsky edikt. Kresťanstvo vyhlásil za zrovnoprávnené s pohanskými kultmi. To malo za následok, že kulty zanikli úplne a čoskoro sa kresťanstvo stalo jediným významným činiteľom vnútorných pomerov v celej stedomorskej oblasti.
Architektúra: Zodpovedala potrebám vybudovať priestory na bohoslužobné obrady, preto sa staviteľstvo sústredilo na výstavbu kresťanských chrámov podľa vzoru bazilík. Najväčšou bola bazilika sv. Petra v Ríme postavená nad kostolom sv. Petra. Pre obrady krstu a pohrebov sa stavali baptistériá, z ktorých je najvýznamnejšie San vitale v Ravene. Stavali sa aj amuzóleá, z ktorých je najznámejšie mauzóleum Sally Placide, taktiež v Ravene. Ako staviteľské prvky, charakterizujú obdobie aj skalné hrady v Palestíne a Sýrii a katakomby, čo boli podzemné pohrebištia s výklenkami - dobre zachované napr. v Ríme.

Sochárstvo: Obmedzovalo sa na tvorbu sarkofágov a reliéfnej výzdobe ich stien. Vo figurálnej tvorbe sa popierala telesnosť a krása ľudského tela. Kamenné náhrobky sa obmedzovali na vyjadrovanie symbolických dejov, predstáv a náboženských pojmov.
Maliarstvo: Kresby a maľby mali skrytý symbolický význam, napr. páv - nesmrteľnosť, kotva - nádej, holubica - duša. Námety sa čerpali zo Starého a Nového zákona. Kristus bol zobrazovaný ako Dobrý pastier. Prejavovali sa aj dekoratívne motívy Oranta, viniča, rýb a pod. Figurálne komponenty boli vyjadrené schematicky - plošne, nemali pravidelnú skladbu tela, tak ako v antike. Figúry boli zahalené a pôsobili dekoratívne.
Byzantské umenie

Rozdelením Rímskej ríše na konci 4. storočia na východnú a západnú, vznikla na východe nová ríša - Byzantská, ktorá reprezentuje rímske tradície. Neskôr v ďalšom vývoji sa rozchádza so západom a vracia sa k starej Gréckej kultúre, čo aj dáva charakter a náplň vysokej byzantskej kultúre, ktorá trvala viac ako 1000 rokov.
Architektúra: Zo 6. - 8. storočia sú najznámejšie kostoly San apollinare nuovo v Ravene a Hagia Sofia v Istambule. Tento chrám vznikol zlúčením baziliky a centrálneho chrámu s pôdorysom rovnorameného Fréckeho kríža, uprostred z mohutnou kupolou. Z 9. - 12. storočia sú pozoruhodné Nový kostol Basileia I. v Istambule, Kostol sv. Panteleona a Chrám sv. apoštolov v Solúni, kostol sv. Teodora v Aténach, Chrám sv. Marka v Benátkach, Kláštorný kostol v Dafni, Skalné chrámy v Kappadokii. Z 13. -15. storočia patria medzi architektonické skvosty kláštory na hore Athos, kostoly v Mistre - Peribleptos, Metropolis, Pantanassa), chrámy v Trapezunte a v Rusku.

Sochárstvo - obmedzovalo sa na rezby reliéfov do kameňa s prevahou ornamentálnej výzdoby a najmä na drobné zlatnícke práce a rezby do slonovej kosti. Zo zlatníckych prác s prehradkovým emailom zaujme Pala D´Oro. Z umeleckých remesiel je v šperkárstve známa práca Kristus Pantokrator.
Maliarstvo: Našlo uplatnenie v mozaike vyhotovenej s veľkou nádherou na zlatom pozadí. Zobrazované postavy vyjadrovali slávnostný a velebný postoj. Voskovou technikou sa maľovali obrazy svätcov - ikony. Forma maľovania ikón i ostatných figurálnych obrazov vola zjednodušená a štylizovaná. Ikonny boli veľmi uctievané, čo vyvolalo problém v synode v Hierei v roku 754 za cisára Konštantína I., ktorá nariadila zničenie všetkých obrazov s náboženským motívom. Jednalo sa o tzv. obrazoborectvo, ktoré však vyvolávalo ostré protesty teológov (pr. Ján Damacénsky), a niekde prerastalo do otvorených vzbúr. Cisárova Irena obrazoboreský boj zastavila a riešila otázku uctievania obrazov na Siedmom všeobecnom koncile v Nicei roku 787. Podľa uznesenia snemu hodnota obrazu - ikony, nie je v ňom samotnom, ale v tom, že vedie k svätosti. Inými slovami: kto uctieva obraz, ctí si tým zobrazenéhol
Výtvarné umenie zo 6. storočia prezentuje Ravenská mozaika cisára Justiána s manželkou Teodorou a družinou v chráme San Vitale. Z 9. - 12. storočia mozaická výzdoba kostolov sv. Lukáša vo Fokide. Nástenné maľby možno vidieť v Castelsepriu, Orchide a Nerezi. Z neskorších storočí 13 - 17. pochádzajú nástenné maľby v Mistre, Mileševe a Sopocany. Z Ruska pochádza maľba Matky Božej Vladimirovskej a tam pôsobili aj slávni maliari v Novgorode Theofanes Grék a Maxim Grék.

Románske umenie

Rozpadom Rímskej ríše zanikla jej vyspelá kultúra. V krajinách západnej Európy, ktoré patrili rímskemu panstvu, začína približne v 10. storočí vznikať románsky sloh, ktorý má pomenovanie od mesta Roma - Rím. Šírenie a upevňovanie kresťanstva si vynútilo vytvoriť a ozdobiť vhodné stavby na liturgické účely.
Architektúra: Charakterizuje je prvotnosť stavby, členenie priestoru a dôsledná proporčná viazanosť. Stena je masívna stavaná z kameňa, neskôr starostlivo opracovaného. Otvory na okná boli malé. Hlavné architektonické prvky tvorili:
a)KLENBY- valené a krížové.
b)STĹP - Oblý driek, osemhranný alebo skrutkovitý. Hlavica mala kubický tvar dole zaguľatený.
c)OBLÚK - Bol polkruhový, často sa používal v združenej podobe, najmä na okná, ktoré delili stĺpiky.
d)PORTÁL - čELNý VCHOD BOL V HORNEJ Časti polkruhový, neskôr vyplnený archivoltami (kruhovými pásmi). Polkruhové pole portálu sa vyzdobovalo figurálnou plastikou.

Typické stavby románskeho slohu boli:
I.Rotundy - neveľké stavby kruhovitého pôdorysu
II.Jednoloďové kostolíky - boli obdĺžnikového tvaru, ukončené apsidou.
III.Baziliky - Trojloďové kostoly s hlavnou loďou vyvýšenou a s dvoma vežami. ň
Najznámejšie architektonické pamiatky:
Francúzsko - kláštory Cluny, Vézeray; katedrály Poitierd, Autun; kostoly sv. Filibert v Tournus, sv. Štefan v Nevers, sv. Trophim v Arles, sv. Peter v Moissac; kamenný hrad v Chateau Caillard a most v Avinone.
Taliansko: Dóm, Baptisterium a Kampanila (šikmá veža) v Pise; katedrála v Monreale; kostoly S. Zeno vo Verone, S. Miniato vo Florencii, S. Michelle a S. Freddiano v Lucce.
Nemecko: Dómy vo Wormse, Trvíre, Augsburgu; kláštor Neuburg; kostol sv Cyriaka v Gernorode.
Anglicko: Londýnsky Tower; katedrály v Durhame, Ely, Canterbury a Gloucestri.
Španielsko: Púťový kostol v Santiago de Compostela

Sochárstvo: Obnovovali sa figurálne motívy, ktoré zobrazovali väčšinou svätcov. v ich postavách sa zračila ráznosť a pokoj vo veľmi úspornom pohybe, takmer statickom. Sochárske práce zväčša iba dopĺňajú architektúru v podobe štylizovaných rastlín a ornamentov. Z Francúzska sú z Moissacu známe Figúry apoštolov a Apokalyptický Kristus. Z Vézelay Zoslanie Ducha svätého a figurálne stĺpcové hlavice.
Maliarstvo: Našlo uplatnenie pri výzdobe stien vnútra chrámu s biblickými námetmi, ktoré zachytávali silovými kontúrami. Farebné plochy medzi kontúrami netieňovali. Vo veľkej obľube bola sklomaľba, najmä farebné okná, ktoré vhodne dopĺňali vnútornú farebnosť. vo Francúzsku sa zachovali nástenné maľby v Saint Savin sur Gartempe a Berzé la Ville. Maľby na skle - vitráže v Chraters, Poitiers a Le Mans. V Taliansku registrujeme rozvoj doskového maliarstva u Berlinghiero Berlinghieri a Bonavertura Berlinghieri.
Na Slovensku sa z románskeho slohu za najcennejšie pamiatky považujú baziliky v Bíni a Hronskom Beňadiku, Diaviakoch nad Nitrou a čiernom Brode, rotundy v Dechticiach, Bíni a Jalšovej. Z hradov sú to Spošský a Nitriansky hrad. Cenné portály sa nachádzajú v Iliji pri Banskej Štiavnici a vo Spošskej kapitule. Nástenné maľby vidieť v Bíni, Dechticiach a Dravciach.

Gotika

Ku vzniku nového slohu dalo podnet učenie cirkvi. Hlavným znakom tohto obdobia bol vznik miest a s ním súvisiaci vznik mešťanstva. Toto zakladanie miest a bohatstvo cirkvi spôsobilo nebývalý rozkvet architektúry, výtvarného umenia a remesiel. Gotický sloh vznikol v polovici 12. storočia vo Francúzsku a onedlho sa rozšíril do celej Európy. Vytvárali ho stavitelia, kamenári, sochári, rezbári,malieri a umelecký remeselníci, ktorí sa združovali vo veľkých umeleckých dielňach.
Architektúra: Charakteristickými znakmi gotickej architektúry je štíhlosť tvarov smerujúcich nahor. Hmotnosť klenieb sa pernášala zo stien na samostatné vysoké nosné piliere, čo umožnilo vytvoriť vysoký vnútorný chrámový priestor. Tlak klenby sa prenášal opornými oblúkmi na vonkajšie oporné piliere zakončené ozdobným hrotitým ihlanom - fiálou. Charakteristický je tiež lomený oblúk používaný na oknác, portáloch a klenbách. Okná sú štíhle, úzke, zakončené lomeným oblúkom. V priečnej časti chrámu sa robili okrúhle okná tzv. rozety (ružice). Z obdobia ranej gotiky sú v Európe najznámejšie tieto stavby: katedrála Noter Dame v Paríži, opevnenie Carcassonu a pápežský palác v Avignone, katedrály v Miláne, Sienne, Orviete a Florencii - Taliansko.

Sochárstvo: V počiatkoch gotiky mali figurálne plastiky dosť petiahnuté telo s rukami tesne primknutými k telu. Neskôr uvoľnením údov od tela sa pohyb sôch oživuje. Drapíria zahaľuje zakmer celé telo a prechádza u prvotnej plošnej formy k plastickej, vo vrcholnom období vytvára s pohybom tela harmonický celok. Námety tvorili scény zo života Krista - ukrižovanie, zmŕtvychvstanie, posledný súd... Postavy Panny Márie s dieťaťom - Madony, ktoré stáli pevne, os tela vola prehnutá do tvaru písmena S. Sochami boli vyzdobené oltáre vyrezané do dreva často polychrómované zlatom a živými farbami. Zvlášť bohatá je sochárska výzdoba priečelí a portálov v chrámoch Nôtre Dame v Paríži a Remeši. Vo Francúzsku pôsobí aj známa Dijonská sochárska škola reprezentovaná Jeanom De Marville a Clausom Sluterom v Taliansku vola vychýrená sochárska škola v Pise, ktorú predstavovali Nicola, Giovani a Andrea Pisano. V Čechách sa zachovali krásne Piety a Madony, napr. Madona Krumlovska a Madona u Lomničky.

Maliarstvo: Maliarske umenie sa uplatnilo na nástenných maľbách chrámov, ale najmä vo francúzskej výzdobe okien ako sklomaľba s figurálnou i ornamentálnou výzdobou. Na krídlových oltároch sa používala tabuľná maľba, ktorej postavy boli plošne zobrazené na zlatom pozadí. Námety k obrazom tvorili, podobne ako v sochárstve rôzne výjavy zo života Krista, obrazy svätcov, mučeníkov a rozličné legendy, z ktorých najlepšie vyznela oslava utrpenia a bolesti. Vo Francúzsku sa z tohto obdobia najlepšie zachovali nástenné maľby v pápežskom paláci v Avignone a maľované okenné vitráže v Charters a Saint Chapelle.
Gotika na Slovensku zanechala najvýraznejšie stopy v podobe Dómu sv. Alžbety v Košiciach, Červený kláštor, Trenčiansky a Oravský hrad, Oltár Majstra Pavla v kostole sv. Jakuba v Levoči. Zo slovenských maliarov si zasluhuje pozornosť ilustrátor Michal z Trnavy.
Renesancia

V 14. storočí vzniká v Taliansku filozofia humanizmu, ktorá spúšťa stredoveký ideál zdôrazňovania večného posmrtného života. humanizmus vyrastá z predmetného záujmu o prírodné vedy, študujú sa antické diela gréckych a rímskych filozofov, objavujú sa neznáme krajiny, zosvetšťuje sa život, čo pochopiteľne preniká aj do umenia, ktoré sa stavia plne do služieb človeka. Poznatky z prírodných vied sa prenášajú aj do umenia.
Architektúra: Architektúra v renesancii opúšťa vysoké a rozsiahle priestory a prespôsobuje ich človeku. Základným prvkom je horizontálna priamka, prísna harmónia a zámernosť jednotlivých častí, ktoré pôsobia chladným a premysleným dojmom. Renesančný sloh je strohý, takmer bez ozdôb, klasicky čistý. Typické črty tohto obdobia sú
a)STENA - Dôležité misto malierskej výzdoby, ktoré pokrývali obrazy často veľkých umelcov
b)KLENBY - používala sa pologuľovitá, hranatá kupola, mušľovitá kupola.
c)STĹP - bol hladký, oblý - používal sa ako podporný článok.
d)OBLÚK - využíval sa najmä na arkádach
e)RÍMSY - mohutné profilované a článkované pásy.
f)PILASTRE - polopiliere pri stene, ktorých účelom volo optické vyjadrenie opory
g)BALUSTRÁDY - zábradlia z kužeľovytých bulastrov.
h)OKNÁ - obdĺžnikovitého tvaru, nad ktorými boli trojuholníkove, alebo oblúkové nadstavce. Používali sa tiež polooblúkové okná, v cirkevných stavbách aj kruhové.

Najznámejšími architektmi renesancie sú Brunelleschi - palác Pitti, Bramante - začal stavať chrám sv. Petra v Ríme, Rafael Santi - pokračovateľ v stavbe chrámu sv. Petra v Ríme, Michelangelo- sochár, staviteľ, maliar a básnik - pokračoval v stavbe sv. Petra v Ríme. Podľa jeho návrhu bola vytvorená kaplnka tohto chrámu.
Sochárstvo: Renesanční sochári podľa vzoru antiky obrátili svoj záujem na ľudské telo ako na estetická záležitosť, pričom jeho anatomická, pohybová a preparačná stránka sa stala východiskom ich umeleckej tvorby.
V Taliansku sa prácami z polievanie terakoty preslávil Lucca Della Robia a jeho synovia Andrea a Giovani. Donatello zhotovil jazdeckú sochu Gattamelata, Mária Magdaléna, Jeremiáš, Habavuk a mnoho sôch svätcov a reliéfov Madony a dieťaťa.

Maliarstvo: Iba sa pomaly prebúdzalo z gotickej strnulosti k živému pohybu. Fôležitá äloha v malierstve tej doby bolo štúdium prírody. Cieľom renesančného malierstva volo zachytiť obraz tak, aby zodpovedal skutočnosti, aby bol totožný s obrazom, ktorý vidí ľudské oko. Preto sa zákony perspektívy stali dôležitou potrebou maliara podobne ako svetlo a tieň. Podradnejší význam mala farba. Hlavným cieľom umelca sa stávala snaha ani nie tak zobraziť skutočnosť, ako tlmočiť svoje vnútorné pocity, pričom sa spolieha nie na poznanie, ale na cit a fantáziu.
Obdobie rannej renesancie v Taliansku charakterizujú Fra Angelico - fresky v kláštore sv. Marka vo Florencii, Paolo Uccelo - S. Maria Novella vo Florencii, Fra Filippo Lippi, Gieovanni Bellini - Pieta, Madona.

Vrchol malierksej tvorby v renesancii predstavujú Leonardo da Vinci - Mona LIsa, Michelangelo Buanarotti - obrazy Obrátenia Pavla.
Renesancia sa v Taliansku šírila po celej Európe. Z mimotalianských malierov je trba spomenúť Holanďanov Heronymus Bosch - Záhrada pozemských rozkoší, Pieter Brueghel st.- Slepci, Mrzáci, Žatva, Sedliacka svdba. Majster v mašbe ženských sktov vol Lucas Cranach st. - Venuša v krajine.
Na Slovensku sa renesancia začala šíriť už v dobe neskorej gotiky. Na konci 15. a začiatkom 16. storočia stavebný renesančný sloh preniká najmä na východ našej krajiny. Stavebníctvo sa začalo rozvíjať za vlády Mateja Korvína, ktorý zamestnával talianských majstrov. Pred tureckým nebezpečenstvom sa začali stavať hrady a zámky - Komárno, Levice, Nové Z8mky. Známe sú aj pamietky ako radnica v Levoči a radnica v Bardejove, renesančné domy v Prešove, zvonice v Kežmarku.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Hlavné etapy rozvoja umenia od praveku po renesanciu