- tvorili posádky najlepších lodí svojich čias a boli vynikajúcimi moreplavcami. Bleskovými nájazdmi vyvolávali v obyvateľoch severnej Európy hrôzu. Čoskoro sa však usadili a stali sa priekopníkmi budovania obchodných trás po celom vtedy známom svete.

Vikingovia po prvý raz vyplávali zo Škandinávie okolo roku 790 a vyplienili kláštory na britských ostrovoch Lindisfarne a Iona a v Noirmoutieri pri ústí Seiny v dnešnom Francúzsku. To bol začiatok ich obrovskej expanzie. Až do 11. storočia opúšťali skupiny severanov svoje poľnohospodárske a rybárske osady a na svojich vesliciach sa vydávali na plavby za bohatstvom, mocou, pôdou a dobrodružstvom, prepadávali bohaté kresťanské ríše alebo s nimi obchodovali, a prenikali až za hranice Európy.

Expanziu Vikingov vyprovokoval jednak rast počtu obyvateľov a nedostatok pôdy, ale aj napätie medzi Frankmi a Dánmi. Hlavným lákadlom sa stal obchod v severnej Európe. Núkala sa tu bohatá korisť a škandinávska vojenská veslica bola prostriedkom na získanie rozprávkového bohatstva. Malý ponor lodí umožňoval plaviť sa po riekach a vylodiť sa takmer všade, čo bol veľmi dôležitý prvok prekvapenia.

Spočiatku ich výboje smerovali na pobrežie Británie a kontinentu. Plavili sa proti prúdu riek a prenikali hlboko do vnútrozemia, kde sa zmocňovali tovaru aj otrokov. Slabosť znepriatelených kráľovstiev v severozápadnej Európe v 9. storočí Vikingov povzbudila ešte k väčšej odvahe. Namiesto útokov na kláštory a dediny podnikali malé výpravy proti mestám a celým oblastiam. Niektoré vojnové veslice prenikli až do Stredomoria.

Niekoľkokrát dostali vikingskí vodcovia pôdu výmenou za mier. Okolo r. 911 dal západofranský kráľ Karol III. Jednoduchý náčelníkovi menom Rollo územie pri ústí Seiny, ktoré sa stalo známym ako Normandia. V Anglicku do roku 870 armády dánskych Vikingov dobyli kráľovstvá Northhumbria, Mercia a Východné Anglicko. Odolal im iba Alfréd, kráľ Wessexu, jeho nástupcom sa "Danelaw", územie obsadené Škandinávcami, podarilo dobyť naspäť. Na konci 10. storočia Vikingovia obnovili svoje nájazdy a znovu dobyli bohaté oblasti v Anglicku. V rokoch 1016 - 42 vládol v Anglicku dánsky kráľ Knut, po ňom nasledovali jeho dvaja synovia. Nórski Vikingovia zasa osídlili škótske ostrovy, založili a ovládali prvé mestá v Írsku. Švédski Vikingovia podnikali riskantné plavby po riekach od Baltu do Čierneho a Kaspického mora a získavali hodváb a strieborné mince od arabských kupcov z Východu.