únikov informácií, ktoré ako miesto invázie určovali pobrežie Nórska. Úspechu spojencov pomohla aj skutočnosť, že Hitler bol skalopevne presvedčený, že útok Spojencov padne na Calaiskú úžinu. Nemecké velenie a väčšina generálov predpokladalo, že Spojenci zaútočia na viacerých miestach, ale názory na miesto vylodenia najväčších síl sa líšili. Do úvahy prichádzalo Portugalsko, Nórsko, atlantické a stredomorské pobrežie Francúzska.

V októbri 1943 poľný maršál von Rundstedt (poľný maršál Karl Rudolf Gerd von Rundstedt bol od marca 1942 vrchný veliteľ západného frontu) vyhlásil, že "Normandia s Cherbourgom, Bretónsky poloostrov a Brest sú ďaľšími dôležitými oblasťami na atlantickom fronte." Hitler najprv s touto myšlienkou nesúhlasil, neskôr však uznal, že na tejto myšlienke môže niečo byť. 4. marca 1944 nazval tieto miesta mimoriadne ohrozené a o dva dni neskôr jeho osobný veliteľ štábu - Alfred Jodl oznámil von Rundstedtovi, že Hitler považuje Normandiu a hlavne Cherbourg za dôležitý. To viedlo k posilneniu Coteinského poloostrova o 91. leteckú divíziu, 6. výsadkový pluk a o ďaľšie jednotky. 21. tanková divízia sa v apríli presunula z Bretónskeho poloostrova do Caen.

Von Rundstedt hľadel na situáciu triezvo. Vo svojej správe z 15. mája zdôrazňuje potrebu Spojencov ovládnuť veľké prístavy: "Pre ich účely sa prednostne hodí Le Havre a Cherbourg a preto sa pre prvú fázu javí prirodzená oblasť Boulogne a poloostrov Cotentin... ." 29. mája dospel k záveru, že letecké útoky na mosty cez Seinu môžu "identifikovať zámery nepriateľa v Normandii k vytvoreniu predmostia pre inváziu."

V predvečer dňa D však Nemci útok nečakali, čo dosvedčoval aj fakt, že Rommel (poľný maršál Erwin Rommel zodpovedný za obranu kanála) odišiel z veliteľstva na noc k rodine a von Rundstedt si v ten deň zapísal, že "nehrozí okamžité nebezpečie invázie." Počasie nad kanálom bolo nepriaznivé. Spojenecké útočné divízie však túžili vyraziť. Dôvodom ich netrpezlivosti bolo to, že celé týždne boli zavretí v stanových táboroch za ostnatým drôtom a von mohli chodiť len v malých skupinách pod dozorom veliteľa.

V nedeľu 4. júna sa vrchné velenie zišlo v Southwick House o 21:30 h. Meteorologická správa na najbližších 48 hodín hlásila výrazné zlepšenie počasia. V pondelok 5. júna v noci bude možné previesť bombardovanie. Ďaľšie odloženie akcie by znamenalo odklad najmenej o dva týždne. Eisenhower sa po porade s každým veliteľom po chvíli rozmýšľania rozhodol: "Som naprosto presvedčený, že musíme vydať rozkaz k útoku... Nepáči sa mi to, ale... nevidím nič iné, čo by sme mohli urobiť."
Invázia začala zo vzduchu

Dôležitou súčasťou operácie Overlord bol aj letecký útok. Spojenci vyslali 3 letecké divízie (6. britskú divíziu, americkú 82. a 101. leteckú divíziu - americká 101. divízia bola známa pod menom "Jačiace orly"). Ich úlohou bolo obsadiť strategické miesta a prerušovať spojenie medzi veliteľstvami a nemeckými jednotkami na pobreží.

Britská šiesta letecká divízia dostala značne zložitý rozkaz. Jej úlohou bolo obsadiť východné krídlo vyloďovacieho predmostia. Museli teda obsadiť mosty na rieke Orne od mesta Caen smerom k ústiu rieky do mora. K tomu mali ešte zneškodniť nemeckú delostreleckú batériu v Merville. Americká 82. a 101. letecká divízia zoskočili na poloostrov Cotentin. Ich úlohou bolo pomôcť pri útoku americkej prvej armády a uľahčiť obsadenie dôležitého poloostrova.

K preprave výsadkárov bolo určených 460 britských a 900 amerických lietadiel a viac ako 300 klzákov. Pri tomto výsadku boli použité klzáky typu Horsa a Hamilkar. Typ Horsa uniesol 3,1 tony nákladu - mohol niesť 29 kompletne vyzbrojených vojakov alebo džíp s prívesom. Typ Hamilkar uniesol 7,8 tony - mohol niesť 40 vojakov alebo dva obrnené transportéry.

Tú noc vládol v Normandii chaos. Všade boli výsadkári, ktorí väčšinou dopadli na úplne iné miesta než mali. Prebiehali občasné prestrelky. Výsadkári, často podporovaní aj partizánmi prerušovali telefónne vedenia, zneškodňovali nemecké posádky, ktoré boli roztrúsené po všetkých dedinách a obsadzovali strategické miesta.

Správa o vylodení sa však aj tak dostala do St. Lô - kde sídlilo veliteľstvo: "O jednej hodine a 11 minúte po polnoci zazvonil poľný telefón. Stalo sa niečo dôležité - generál Marcks (generál Erich Marcks - veliteľ hlavného nemeckého velenia 84. armádneho zboru v St. Lô) pri počúvaní tejto správy stál vzpriamene a rukou sa pridŕžal stola. Kývnutím hlavy vyzval náčelníka štábu, aby si zobral druhé sluchátko. Nepriateľské výsadkové jednotky zoskočili v ústí rieky Orne. Prevádzame protiakcie."(Young, P., Den D, s.34) Marcks, ktorý ani chvíľu nepochyboval o tom, že ide o skutočnú inváziu o 01:11 hod. vyslal varovný signál jednotkám na pobreží. Informoval aj vrchné velenie armády a von Rundstedtovo velenie. V prevládajúcom zmätku však nebolo divné, že niektorí generáli nevedeli, čo sa deje. Napriek značnému zmätku sa však spojeneckým výsadkovým jednotkám podarilo splniť plán a obsadené stragické miesta statočne držali.


Paľba na pláže

V čase, keď si útočná flotila razila cestu kanálom, podniklo bombardovacie letectvo útok na desať najnebezpečnejších batérií na pobreží. Na každú batériu dopadlo približne 500 ton bômb z asi 100 lietadiel. Krátko po piatej hodine ráno zaujali vojnové lode svoje pozície. O 5:30 hod. zahájila flotila paľbu. Pobrežie sa začalo otriasať pod salvami ťažkého delostrelctva. Za úsvitu začali nalietavať vlna za vlnou lietadlá po celej vyloďovacej ploche a zamestnávali tak leteckú i pozemnú obranu. Jediný úspech Nemcov zaznamenali dva torpédoborce, ktoré v blízkosti Le Havre prenikli hustou dymovou clonou (zriadenou Spojencami pre vyradenie ťažkých batérií v Le Havre) a potopili nórsky krížnik Svenner. Toto bol v deň D jediný výrazný úspech nemeckej obrany. Batérie na pobrežiach, ktoré boli pod ťažkou delostreleckou paľbou strieľali zmätene a nepresne.

Tesne pred vylodením, asi päť minút pred hodinou H zaplavilo pláže 38 000 päťpalcových rakiet, ktoré boli elektricky odpaľované z útočiacich člnov. Každý čln mal kapacitu 1000 rakiet, ktoré mohol odpáliť behom 90 sekúnd. Ihneď po skončení tohto ohňostroja, objavili sa na plážach prví útočiaci vojaci.