Územie vylodenia

K vylodeniu malo dôjsť na Normandskom pobreží, medzi riekami Vire a Orne. Spojeneckí velitelia rozdelili celé územie vylodenia na päť úsekov (od západu na východ): UTAH, OMAHA, GOLD, JUNO a SWORD. Jednotlivé úseky sa ešte ďalej delili na podúseky označené písmenami, pre ktoré boli zvolené odpovedajúce anglické slová:

•UTAH - Tare, Uncle
•OMAHA - Charlie, Dog, Easy, Fox
•GOLD - Item, Jig, King
•JUNO - Love, Mike, Nan
•SWORD - Oboe, Peter, Queen, Roger

Tieto podúseky boli rozdelené na menšie sektory, nazvané podľa anglických farieb. Napr. Dog White, Dog Green, Dog Red... .
V predvečer invázie chránili pobrežie tri nemecké pešie divízie. Z nich boli 709. a 716. divízia záložné a 352. divízia bola poľná. Na juh od mesta Caen bola 21. tanková divízia - značne silná formácia pod velením generálmajora Edgara Feuchtingera. Pomoc sa dala očakávať od 711. divízie, i keď bola záložná a od 77. poľnej divízie. Tieto sily by dohromady boli schopné udržať pozície, bolo však veľmi málo pravdepodobné, že by zvrátili priebeh bitky. Nemci však mali ešte tri tankové divízie umiestnené tak, že mohli v Normandii zasiahnuť. Boli to 116. tanková divízia umiestnená na východ od Seiny, 12. tanková divízia SS a školní tanková divízia Panzer Lehr. Veľa záležalo od toho, ako rýchlo dokážu Nemci tieto jednotky premiestniť a nasadiť do boja.


Útok americkej armády

Američania sa vyloďovali na plážach Omaha a Utah. Neskoršie sa ukázalo, že Utah bol najľahším úsekom, zatiaľ čo Omaha bol najťažší úsek zo všetkých spojeneckých úsekov. Na pláž Utah, na východnom pobreží poloostrova Cotentin, útočil siedmy armádny zbor pod velením generálporučíka J.L. Collinsa. Pláž Omaha, ležiaca medzi riekou Vire a mestom Port en Bessin, bola úloha pre piaty zbor pod velením generálporučíka L.T. Gerowa.

Američania začali útok o 6:30 hod., teda o hodinu skôr ako Briti, kvôli rozdielu prílivu a odlivu. Za odlivu bolo totiž lepšie vidno prekážky a mohli ich rýchlo a ľahko odstrániť. Námorné ostreľovanie začalo až o 5:50 hod., o dvadsať minút neskôr ako na britských plážach. Nemecká obrana na plážach, kde sa vyloďovali Briti, bola pred hodinou H ostrelovaná už celé dve hodiny, zatiaľ čo na amerických plážach iba 40 minút.

Neskôr o tom admirál Kirk napísal: "Ostreľovanie bolo veľmi intenzívne, ale trvalo príliš krátku dobu, aby umlčalo alebo neutralizovalo nemeckú obranu, zvlášť na pláži Omaha." Ďaľší veľký rozdiel medzi americkými a britskými plánmi bol výber miesta, kde vojaci prestúpia z lodí do vyloďovacích člnov. Briti prestupovali 7 míl od pobrežia, Američania prestupovali až 11 míl od pobrežia. Americkí vojaci museli teda stráviť natlačený v člnoch vyše troch hodín.

Útok na pláž Utah zahájila štvrtá pešia divízia americkej armády. Omylom, ktorý vznikol pri navádzaní člnov, sa celý útok presunul na južnú časť pláže, ktorá mala slabšiu obranu. Slabá nemecká obrana bola rýchlo prekonaná a technici a demolačné skupiny začali odstraňovať pobrežné zátarasy. Behom hodiny bolo už pripravené voľné miesto pre ďaľšie člny.

O 10. hodine už bolo na pobreží šesť práporov vojsk a postup do vnútrozemia zdržoval viac príliv ako nemecká obrana. Nedá sa povedať, že by Nemci nekládli žiadny odpor. Kombináciou náhod bol však hlavný útok vedený tak, že sa vyhol najsilnejším nemeckým opevneniam. Na pláži Utah sa vylodilo asi 23 250 ľudí, 1 742 vozidiel a 1 695 ton výbavy.

Vyloďovacie člny smerujúce k pláži Omaha plávali v silnejšom vetre a na rozbúrenejšom mori než člny, ktoré sa vylodili na pláži Utah. Pláž Omaha mala nevýhodu v tom, že za piesočnými dunami boli útesy vysoké niekedy až 50 metrov. Navyše Omahu letectvo vôbec nebombardovalo. Obranné pozície boli od mora dobre skryté a 40 minút ostreľovania z krížnikov ich nemohlo zlikvidovať. Navyše nemecká obrana Omahy - 352. pešia divízia bola nielen početnejšia ako 709. divízia brániaca Utah, ale sa skladala aj zo skúsenejších vojakov. Na pláži bolo osem veľkých diel v betónových bunkroch, 35 protitankových diel taktiež v bunkroch a 85 guľometov, umiestnených tak, že mali pod kontrolou celú pláž.

Vyloďovacie člny mali meškanie, navyše dva z nich s delami na palube sa potopili skôr, ako doplávali na miesto prestupu vojakov z lodí do člnov. Z 32 tankov Sherman DD, vyložených 5 km od pobrežia ostalo 27 v mori. Desať vyloďovacích člnov potopilo more. Bolo stratených 22 húfnic a jeden pechotný kanón. Nemecká paľba začala hneď, ako sa na obzore zjavili vyloďovacie člny. Pre amerických pozorovateľov nebolo ľahké rozhodnúť, ktorým smerom má pechota postupovať, pretože vybuchujúce strely z krížnika Nevada zahalili bojisko do prachu a dymu.

Situácia nevyzerala pre Spojencov práve najlepšie. Iskrička nádeje vznika okolo 7:30 hod., keď malé skupinky vojakov začali prekonávať drôtené zátarasy a hľadali cestu ďalej cez mínové polia. Osem amerických a tri britské torpédoborce svojou streľbou poskytli neoceniteľnú podporu. Karta sa pomaličky, ale isto začala obracať.

Okolo deviatej hodiny celé skupiny vojakov, ktoré prenikli medzi nemecké pozície, začali postupne likvidovať jednotlivé nemecké miesta odporu. Okolo desiatej hodiny učinil generálmajor C.R. Huebner, veliteľ útoku, závažné rozhodnutie. Zastavil prísun vozidiel a techniky na pláže, pretože tam iba prispievali ku všeobecnému zmätku a posilnil prísun pechoty. Na jeho žiadosť o podporu námorného delostrelectva sa torpédoborce priblížili k pobrežiu na jeden kilometer. Okolo poludnia začala nemeckým delám dochádzať munícia a pre naprostú prevahu Spojencov vo vzduchu a na mori nebolo možné ju doplňovať.