"Pod vedením generála Eisenhowera začalo dnes ráno spojenecké námorníctvo, podporované silným letectvom, vyloďovať spojenecké armády na severofrancúzskom pobreží."

To bol obsah komuniké číslo 1, vydaného ráno 6. júna 1944 o 9.30 hodine najvyšším veliteľstvom spojeneckých expedičných síl. V ten istý deň, na poludnie, vystúpil v Dolnej snemovni britského parlamentu ministerský predseda a minister obrany Winston S. Churchill a povedal: "Musím tiež snemovni oznámiť, že v noci a v dnešných včasných hodinách prebehlo prvé zo série rozsiahlych vylodení na európskom kontinente. V tomto prípade dopadol oslobodzujúci úder na francúzske pobrežie. Obrovská armáda viac než 4 000 lodí spolu s niekoľkými tisíckami menších plavidiel prekročila La Manche. Za nepriateľskými líniami bol úspešne prevedený výsadok a v súčasnej dobe pokračuje na rôznych miestach pláží vyloďovanie. Je však už možné predpokladať, že bolo dosiahnuté taktické prekvapenie a dúfame, že v priebehu bojov pripravíme nepriateľovi ďaľšie prekvapenia. Bitka, ktorá teraz začína, bude v nasledujúcich týždňoch nadobúdať na intenzite a rozsahu. Pokiaľ ide o jej ďaľší priebeh, nebudem však špekulovať."

Útok bol uskutočnený v dobe, keď Nemecko bojovalo na Východe už o život a keď Spojenci mali vládu nad morom aj vzduchom. Spojenci boli na tento útok pripravení ako zo strany taktickej tak aj zo strany technickej. Bola to hlavne technika, ktorá im tak veľmi pomohla. Na tejto operácii sa okrem Američanov a Angličanov zúčastnili aj Kanaďania, Poliaci, Francúzi, Belgičania, Holanďania, Česi, Slováci a Juhoslovania. Tejto operácii predchádzali dlhé roky organizovania a tvrdej práce.


Príprava invázie

Prvé vylodenie sa uskutočnilo už v roku 1942, konkrétne 19. augusta a to na Nemcami obsadený francúzsky prístav Dieppe. Oficiálnym cieľom tejto operácie bolo preveriť silu obrany pobrežia a súčasne preveriť spojeneckú taktiku volenú pre uskutočnenie veľkej výsadkovej operácie.

Prístav mal byť obsadený na jeden deň a potom sa mali jednotky stiahnuť a vrátiť domov do Anglicka. Na uskutočnenie akcie boli vybraní príslušníci kanadských plukov v Anglicku, tisíc britských commandos a menšia skupina príslušníkov amerických rangers (rangers a commandos - špeciálne útočiace oddiely). Velenie rozhodlo neuskutočniť letecké bombardovanie pred operáciou a ani podporné námorné ostreľovanie v snahe, aby bol zachovaný čo najväčší moment prekvapenia. Ten bol však stratený, keď východné krídlo výsadkových plavidiel neďaleko francúzskeho pobrežia neočakávane narazilo na konvoj plavidiel, ktorý doprevádzali aj bojové plavidlá nepriateľa. Súboj na mori zburcoval obranu pobrežia a jadro celého útoku sa na pobreží dostalo do vražednej paľby. Hlavným silám sa nepodarilo preniknúť podľa plánu do mesta. Prenikli len malé oddiely.

Výsledok bola pohroma - najvyšší veliteľ výsadku si neuvedomil, že nádej na úspech je stratená a namiesto stiahnutia, nasadil i zálohu britských commandos. Veliteľ commandos bol zabitý pri tom, ako signalizoval blížiacim sa člnom, aby sa obrátili. Jediné, čo ostávalo bolo rýchlo zachrániť zbytky rozdrveného výsadku. A akoby to nebolo dosť, na sťahujúce sa plavidlá zaútočili nemecké letky.

Dielo skazy bolo dokončené - z 6 100 Kanaďanov bolo 3 500 zabitých, ranených alebo nezvestných. Straty, ktoré utrpeli oddiely commandos boli ešte väčšie. Anglické letectvo stratilo 106 stíhačiek, zato nepriateľ len 48. Námorníctvo stratilo 33 výsadkových člnov, jeden torpédoborec a 550 mužov.

V decembri 1942 navrhli Roosevelt a Churchill Stalinovi schôdzku, na ktorej by mali prejednať zásady spoločnej stratégie. Churchill napísal vo svojom telegrame: "Musíme nájsť čo najskôr najvýhodnejší spôsob napadnutia Nemecka v roku 1943 v Európe všetkými silami, ktoré sú k dispozíci." Stalin síce myšlienku stretnutia veľmi uvítal, ale kôli veľkému tlaku vojenských úloh nemohol ani na jediný deň opustiť Sovietsky zväz. V liste Rooseveltovi píše: "Dovoľte mi vyjadriť presvedčenie, že sľuby ohľadom otvorenia druhého frontu v Európe, ktoré ste Vy, pán prezident a pán Churchill dali na rok 1942, alebo najpozdejšie na jar roku 1943, budú splnené a že druhý front v Európe bude uskutočnený spoločnými silami Veľkej Británie a Spojených štátov."

Americký prezident a britský ministerský predseda so Spojeným výborom náčelníkov štábov jednali teda v januári roku 1943 v Casablanke bez sovietskych predstaviteľov. Prišli tam k záveru, že inváziu do Francúzska nemožno zahájiť skôr ako v septembri roku 1943 a to už je príliš neskoro na to, aby sa do zimy dosiahli významnejšie úspechy. Tento odklad zdôvodnili britsko-americkí predstavitelia tým, že Sovietskemu zväzu už nehrozí také veľké nebezpečenstvo a netreba zasahovať v snahe pomôcť mu v kritickej situácii. Vylodenie vo Francúzsku bude teda prevedené až po dôkladnej príprave. Spojený výbor náčelníkov prehlásil, že operáciu takého rozsahu nebude možné previesť skôr ako na jar roku 1944. Celú dobu do jari 1944 bude treba zhromaždiť v Anglicku dostatočný počet divízií, pričom väčšiu časť týchto síl poskytnú Spojené štáty. Celú túto dobu treba využiť k získaniu leteckej nadvlády nad európskym vzdušným priestorom. Treba taktiež zvýšiť počet náletov na nemecké priemyselné centrá a zahájiť rozsiahlu ofenzívu proti nepriateľským ponorkám.

Americkí vojenskí a politickí predstavitelia mali stále silné pochybnosti o úprimnosti britského postoja a tak ich Briti museli neustále uisťovať, že sú rozhodnutí ROUNDUP (prvotný názov pre inváziu) previesť. V Casablanke, pri jednom stretnutí povedal Churchill generálovi Eisenhowerovi: "Generál, počul som, že my Briti máme v úmysle od operácie ROUNDUP ustúpiť. Nie je to tak. Dal som svoje slovo a splním ho. Teraz však máme pred sebou obrovskú príležitosť a nesmieme ju nechať uniknúť."