referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Justína
Nedeľa, 14. apríla 2024
Čudná vojna
Dátum pridania: 03.05.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Wonso
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 244
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 6.6
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 11m 0s
Pomalé čítanie: 16m 30s
 
Zároveň Hitler zdôrazňoval, že v onej dobe malo Nemecko najlepšie útočné zbrane. Na druhej strane francúzske zastaralé zbrane už „v mobilnej vojne nemohli mať žiaden význam“. Bola tu ďalšia okolnosť u nemeckej verejnosti, ale predovšetkým v nemeckej armáde pretrvávala eufória z víťazstva nad Poľskom – ktorá by sa však mohla po nejakom čase pominúť a vôľa Nemcov bojovať by tak ochabla. Zaútočiť malo teda Nemecko už na jeseň 1939. Keďže nemeckej ofenzíve prekážala Maginotova línia na nemecko-francúzskej hranici, na útok sa mala zvoliť tradičná cesta – cez Belgicko.

Vtedajšie nemecké velenie bolo Hitlerovými úvahami konšternované. Jednak neverilo v takú fantastickú výnimočnosť nových nemeckých zbraní ako „fírer“. Navyše francúzsko-britské jednotky boli početnejšie než nemecké a všetci nemeckí vojaci neboli dostatočne vycvičení. Už po druhý raz sa zjavili úvahy, či by nebolo vhodné Hitlera zvrhnúť. Po prvý raz o tom generalita uvažovala v roku 1938 počas sudetskej krízy. Lenže najmä generál Fromm, veliteľ záložnej armády, argumentoval tým, s čím rátal Hitler. Ešte sa nepominulo eufória z víťazstva nad Poľskom a väčšina Nemcov a predovšetkým nemeckých vojakov verila „fírerovi“.

Súhra okolností zabránila Hitlerovi zaútočiť v plánovanom termíne. Najprv bol dátum ofenzívy stanovený na 12. novembra 1939. Po prvý raz v druhej svetovej vojne však začalo mať silný vplyv na vojnu počasie. Bolo sychravo, pršalo, ochladilo sa, a tak o útoku sa nedalo uvažovať. Hitler niekoľko ráz posunul termín, až ním mal napokon byť 17. január 1940. O nekonaní sa tejto ofenzívy však nerozhodlo počasie, ale čosi iné.

Záhadná letecká nehoda
10. januára 1940 letel z Münsteru do Bonnu styčný dôstojník 2. nemeckej leteckej armády. Mal prerokovať niektoré nie veľmi významné detaily súčinnosti letectva a pozemných síl pri plánovanej ofenzíve. Zo záhadných dôvodov mal však pri sebe kompletný plán ofenzívy. Ešte väčšou záhadou je, že jeho lietadlo zablúdilo a nepristál v Nemecku, ale Belgicku. Navyše sa iba pokúsil plán zničiť, no jeho najdôležitejšie časti sa ocitli v rukách Belgičanov. Prečo sa to stalo, už nikdy sa nedozvieme. Ja osobne mám podozrenie, že nešlo ani o náhodu ani o omyl. „Ktosi“ chcel zabrániť útoku na Západ. Ten „ktosi“ asi patril k spomínaným antinacisticky zmýšľajúcim vysokým dôstojníkom. Bol to napríklad náčelník vojenskej tajnej služby admirál Canaris? Je však dokázané, že niekoľko dní pred májovým útokom prikázal doručiť varovanie Francúzsku, Holandsku a Belgicku.

Je tu však ďalšia záhada. V podobných prípadoch Hitler konal mimoriadne hystericky. Tentoraz však nenasledovalo žiadne zatýkanie. „Fírer“ dal iba príkaz odvolať ofenzívu a prepracovať operačné plány. Vojnové sudičky darovali Spojencom štyri mesiace. Tie však hlúpo premárnili. Hoci mali v rukách kompletné nemecké operačné plány, nikto z nich nedokázal vyvodiť potrebné závery. Spojenecké velenie sa domnievalo, že ide z nemeckej strany o podvod. Stačí však položiť otázku, či by Nemci riskovali prezradenie, že ich útok sa znova uskutoční cez Belgicko.

Pôvodný a nový nemecký plán
Hovorili sme o skostnatenosti myslenia francúzskej generality. Lenže ani myslenie nemeckých vojvodcov nebolo príliš inovované. Pôvodný nemecký operačný plán bol vlastne iba nezásadne prepracovanou kópiou starého nemeckého útočného plánu z čias prvej svetovej vojny, ktorý sa zvyčajne nazýva Schlieffenov plán. Hrozilo, že sa zopakuje situácia z Prvej svetovej vojny. Nemci síce prerazia Belgicko a dostanú sa ku kanálu La Manche, ale na rieke Somme budú zastavení.

Generál von Manstein, ktorý bol jedným z popredných predstaviteľov nového strategického myslenia, navrhoval iný smer nemeckého útoku. Nemecká armáda mala zaútočiť cez Ardeny. Celý problém by sa dal zjednodušene zhrnúť do otázky, či tanky môžu prejsť cez Ardenský les.

Spojenecké velenie sa, samozrejme, domnievalo, že tento povestný les je pre tanky nepriechodný a že im odtiaľ nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Keď sa Hitler dozvedel o sporoch medzi svojimi generálmi, zachoval sa typicky. Prisvojil si Mansteinov nápad a tvrdil, že „Manstein ma ako jediný generál pochopil“.

Niektorí vojenskí historici opakujú názor, že druhý nemecký útočný plán bol dobrodružný. Pravda, Hitlerovým najspoľahlivejším spojencom bola skostnatenosť spojeneckého velenia, ktorá hraničila s hlúposťou. Nikdy sa už nedozvieme, prečo Spojenci ignorovali to, čo by sa tiež dalo charakterizovať ako „Canarisove varovania“.

Spojenci v blízkosti Arden umiestnili slabé a druhoradé jednotky. Navyše ani francúzske pevnosti sa tu nenachádzali, nanajvýš niekoľko bunkrov.

Podľa zámerov, ktoré Hitler deklaroval už vo svojom Mein Kampf, zároveň chcel rozdrviť Francúzsko a získať Veľkú Britániu za spojenca. Lenže človek s elementárnymi znalosťami dejín vedel, že jednou z hlavných geopolitických doktrín Veľkej Británie bolo nedopustiť, aby sa niektorá z európskych mocností stala hegemónom na európskom kontinente. V 19. storočí preto Británia bojovala proti Napoleonovi a v druhej polovici 19. storočia bola dokonca schopná podporovať Turecko proti Rusku.

Obdobie „čudnej vojny“ považoval ZSSR za hrozivé. Sovietski predstavitelia sa obávali, že stále existovala možnosť spojenectva nacistov a západných spojencov proti ich krajine. Nedokázali pochopiť rozdiely medzi Veľkou Britániou a Francúzskom. Už sme spomínali dôvody, prečo by väčšina Britov odmietla spojenectvo s Hitlerom. Mimochodom, Winston Churchill, ktorý sa viac ráz vyjadril, že chcel zahrdúsiť boľševizmus už v kolíske, videl na sklonku roku 1939 väčšie nebezpečenstvo v nacistickom Nemecku.

Počas „čudnej vojny“ ešte nebola vyjasnená nielen pozícia USA, ale ani Japonska. Tu treba pripomenúť jednu zdanlivo paradoxnú snahu sovietskej tajnej služby. Jej agent v Japonsku, povestný Sorge, vynaložil maximum svojej energie, aby sa Japonsko stalo vojenským spojencom nacistického Nemecka. Hoci aj toto spojenectvo znamenalo pre ZSSR bezprostredné ohrozenie, zo strategického hľadiska malo ten význam, že ak by sa Japonsko na strane Nemecka stalo nepriateľom USA, Amerika by sa voľky-nevoľky musela stať spojencom ZSSR.

Vojna naostro
10. máj 1940 je významný z dvoch príčin: nacistom sa podarilo prelomiť vo Francúzsku spojeneckú obranu, ale ešte možno dôležitejšie bolo, že na čelo Británie sa postavil Winston Churchill.

Dnes vieme, že nielenže Spojenci mali viac vojakov, ale ani nacistická prevaha v tankoch vlastne neexistovala. Nacistom predovšetkým pomohli hrubé chyby spojeneckého velenia. Samozrejme, existuje príslovie, že „po vojne je každý generál“...

Ani drvivá porážka Francúzska nezmenila postoj Britov, ktorí ostali pevní aj v období, keď sami stáli proti nacistom. Hitler preto uskutočnil ďalší dobrodružný ťah. Myslel si, že Británia zotrváva v odpore iba preto, že dúfa v Sovietsky zväz. Rozhodol sa preto, že ZSSR zničí bleskovým úderom. Je zaujímavé, že sa nedokázal poučiť z toho, ako v Rusku dopadol Napoleon. Nemecká armáda pred útokom na Rusko nemala ani len dostatočnú zásobu zimných uniforiem...
 
späť späť   1  |   2   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.