V lete 1940 Nemci zaútočili na VB. V leteckej vojne o Anglicko sa však odpor Britov nepodarilo zlomiť nielen zásluhou vynálezu radaru, ale aj zásluhou politiky nového predsedu vlády Winstona Churchilla. Po neúspechu v bitke o Anglicko, na jeseň 1940 vytvorilo Nemecko, Taliansko a Japonsko PAKT TROCH, ku ktorému sa pridalo aj Rumunsko, Bulharsko, Maďarsko, Juhoslávia a Slovensko. Taliani obsadili Albánsko a vtrhli do Grécka. V zápätí preniesli svoje aktivity do Afriky. Na jar 1941 sa do bojov na Balkáne zapojilo aj Nemecko a obsadilo Juhosláviu a Grécko.
22. júna 1941 porušilo Nemecko pakt o neútočení a bez vypovedania vojny zaútočilo na Sovietsky zväz. Nemecké vojská využili moment prekvapenia. Bleskovými útokmi na fronte dlhom od Baltského po Čierne more rýchlo postupovali 3 hlavnými smermi na Moskvu, Leningrad a Kyjev. Leningrad sa koncom septembra 1941 dostal do obkľúčenia, ale nevzdal sa. Nemecký útok na hl. mesto Moskvu sa podarilo zastaviť až v decembri 1941. Prepadnutie Sovietskeho zväzu sa stalo prelomovou udalosťou druhej svetovej vojny. Pripojením sa ZSSR k Atlantickej charte v septembri 1941 vznikla koaličná Veľká trojka (VB,USA,ZSSR) bojujúca proti štátom “OSI“ (Nemecko, Taliansko, Japonsko).
Japonsko chcelo r. 1941 ovládnuť východnú Áziu a Tichomorie. Po agresii v Číne a Indočíne 7. decembra 1941 letecky napadlo námornú základňu USA PEARL HARBOR. Protihitlerovská koalícia sa začala formovať od r. 1941. Predstavitelia 26 štátov podpísali 1. januára 1942 vo Washingtone deklaráciu o spoločnom boji proti agresorom. V Tichomorí sa pri súostroví MIDWAY Američanom podarilo v júni 1942 odraziť útok Japoncov a letecky zničiť jadro japonskej flotily.
Boje o prístupy k Stalingradu sa začali v júli 1942. Nemecké vojská narazili na tvrdý odpor Červenej armády. Tvrdé boje, ťažkosti v zásobovaní i príchod krutej zimy vyčerpali nemecké jednotky natoľko, že sa dostali do obkľúčenia. Vo februári 1943 sa Nemci pri Stalingrade vzdali. Víťazstvo sovietskych zbraní podlomilo vojenskú silu Nemecka a zvýšilo medzinárodnú prestíž ZSSR. Znamenalo to zásadný obrat na európskom bojisku počas 2. sv. v. Červená armáda prešla na jar 1943 do protiútoku, prelomila obkľúčenie Leningradu a priblížila sa ku Kursku. Práve tu v júli 1943 pripravili Nemci protiofenzívu s nasadením obrovského množstva tankov a ťažkých zbraní. Došlo tu k najväčšej tankovej bitke v histórii, v ktorej proti sebe bojovalo 1200 tankov.
V júli 1943 sa spojenci vylodili na Sicíliu a v južnom Taliansku. Kríza Mussoliniho vlády vyvrcholila zvrhnutím fašistického režimu a zatknutím Mussoliniho. Špeciálna nemecká jednotka oslobodila Mussoliniho z väzenia v horách a nemecká armáda okupovala sever krajiny. V októbri sa však talianska vláda pridala k Spojencom a tak sa prehĺbila medzinárodná izolácia Nemecka.
Pre upevnenie spolupráce troch veľmocí mala veľký význam Teheránska konferencia najvyšších predstaviteľov USA, VB a ZSSR, ktorá sa konala na konci roka 1943. Stalin, Churchill a Roosevelt sa dohodli na vojenských plánoch zničiť nemecké vojská. Otvoril sa druhý front na západe. Na inváziu bolo potrebné zabezpečiť veľké množstvo plavidiel na prepravu vojakov i špeciálnej výzbroje. Aj Nemci sa na očakávané vylodenie spojencov pripravili vybudovaním obranného systému. Spojencom sa však v Nemcoch podarilo vyvolať dojem, že vylodenie sa uskutoční inde a tak sa ich rozsiahla operácia OVERLOAD 6. júna 1944 v Normandii podarila. Veliteľom spojeneckých, amerických, kanadských, britských jednotiek a spolu s nimi aj bojovníkov iných národov bol americký generál DWIGHT EISENHOWER. V auguste vypuklo povstanie v Paríži a do septembra bolo oslobodené Francúzsko a veľká časť Belgicka. Červená armáda do leta 1944 oslobodila celé územie ZSSR a vstúpila do Poľska. Vo Varšave vypuklo protinacistické povstanie. Nacisti povstanie krvavo potlačili. Zahynulo 180 tisíc obyvateľov a mesto bolo na rozkaz Hitlera takmer úplne zničené. V Rumunsku a v Bulharsku sa uskutočnil protinacistický prevrat a obidva štáty pristúpili k protifašistickej koalícii. Juhoslovanská oslobodzovacia armáda na čele s maršalom Titom oslobodila väčšinu územia bývalej Juhoslávie a spolu s Červenou armádou aj Belehrad. V zápätí Červená armáda vstúpila na územie Slovenska a začiatkom roka 1945 do Nemecka.
Atentát na Hitlera, ktorý pripravovali najvyššie nemecké vojenské kruhy sa nevydaril. Naopak Hitler vyzval armádu i nemecký národ na zúfalý odpor. Do armády boli povolaní aj 16-ročný chlapci a starí muži. Počas dvoch náletov vo februáry 1945 boli úplne zničené historické Drážďany. Poslednou veľkou nemeckou vojenskou operáciou boli boje v Ardénach. Počas jej neúspechu sa Nemci už len bránili.
Blížiaci sa koniec vojny vyžadoval od spojencov koordináciu záverečných operácií i riešenie povojnových problémov. O tom sa rokovalo na konferencii Veľkej trojky v Jalte na Kryme vo februári 1945. Presne sa dohodli línie postupu spojeneckých vojsk v Európe i otázky povojnového usporiadania sveta. Rozhodlo sa o povojnovom rozdelení Nemecka do okupačných pásiem. Nezhody však nastali pri riešení hraníc i zloženia vlády v Poľsku. Napokon sa Stalin, Churchill a Roosevelt dohodli na zvolaní konferencie Spojených národov. OSN sa mala stať organizáciou na mierové riešenie povojnových konfliktov vo svete.
V polovici apríla 1945 začala Červená armáda útok na Berlín a po ťažkých bojoch ho 2. mája dobyla. Niekoľko hodín predtým spáchal Hitler vo svojom hlavnom stane v Berlíne samovraždu. Keď vypuklo 5. mája 1945 Pražské povstanie, uskutočnili sovietske vojská poslednú operáciu 2. svetovej vojny v Európe. Kapitulácia nemeckých vojsk bola podpísaná 7. mája 1945 v Remeši a 8. mája 1945 v Berlíne na území obsadenom Červenou armádou. Najkrvavejšia vojna v dejinách Európy sa skončila.
