Staroveké Grécko: V období 2500-1900 pred n.l. sa indoeurópske kmene, ktoré hovorili starobylou formou gréčtiny, usadili na gréckej pevnine. Vybudovali si opevnené sídla, v ktorých vládli králi.
Achájci: Asi od r. 1600-1200 p.n.l.ovládli pevninu príslušníci kmeňa Achájcov, ktorých voláme je MYKÉNČANIA podľa Mykén, sídla v ktorom boli prvý raz odkryté pamiatky ich kultúry... Mykénčania vpadli na Krétu, Rodos a Cyprus a prebrali tak do svojich rúk prospejujúci výmenný obchod vybudovaný Mínojčanmi. Osvojili si lineárne písmo typu B, ranú formu gréckeho písma. Asi od r. 750 p.n.l. sa znovu oživil obchod. Okolo r. 725 p.n.l. zaviedli Gréci novú abecedu odvodenú od fenickej. Okolo starých opevnených sídel vyrástli malé mestské štáty, najvýznamnejšie boli Korint, Sparta a Atény. V mnohých štátoch nahradila kráľov ako vladárov buď aristokracia - skupina urodzených obyvateľov, oligarchia alebo tyran - samovládca. Neskôr to bola v niektorých štátoch demokracia - t.j. vláda ľudu. Piate storočie pred n.l. bolo veľkým obdobím gréckej civilizácie, najmä v Aténach, ktroré sa stali strediskom kvitnúceho obchodného a kultúrneho života. Základy európskej civilizácie sú založené v ideách umenia, architektúry, literatúry, drámy, komédie, politiky, filozofie, vedy a histórie, ktoré sa rozvinuli v tomto období.
Staroveký Rím: Asi od r. 1000 p.n.l. sa nová vlna indoeurópskych kmeňov, ktoré ovládali spracovanie železa, usadila v Itálii medzi roľníkmi doby brondzovej. Jeden kmeň, latinovia, si postavil svoje osady pri rieke Tiber. Vyrástlo z nich mesto Rím(Roma), srdce veľkej civilizácie, ktorá pretrvala takmer 1000 rokov. Za rok založenia sa považuje r. 753 p.n.l., ale mohlo to byť aj skôr. Prvých Rimanov ovplyvnili Etruskovia, ktorí žili na severo-západe Itálie. Zrážky Rimanov s Kartágom viedli k sérii vojen. Okolo r. 149-146 p.n.l bolo Kartágo zničené a Rím rozvrátil jednu mocnú ríšu. Do r. 44 p.n.l. ovládli Rimania väčšinu stredomoria. Najväčší územní rozmach dosiahla Rímska ríša za cisárov Trajána a Hadrijána. Asi od r. 200 n.l. útočili na hranice ríše Peržania, Maurovia a Berberi (zo sev.Afriky) a kmene barbarov. Hospodársky úpadok, nástup slabých cisárov a občianske vojny ústili do politickej krízy.
