1. Primárny potenciál jednotlivých regiónov Slovenska - Z hľadiska primárneho potenciálu je územie Slovenska veľmi diferencované. Za primárny potenciál považuje v zmysle práce Lukniša (1985) potenciál územia vyplývajúci z jeho polohy.

2. Územno-správne členenie Slovenska - Územno-správne členenie sa môže pokladať za priestorovo efektívne, ak v maximálnej miere odzrkadľuje existujúcu regionálnu štruktúru, t.j. územno- správne jednotky určitého stupňa, ktoré sa dajú identifikovať na korešpodujúcej úrovni priestorovej organizácie.

3. Faktor sídelnej hierarchie - Po páde komunizmu v roku 1989 sú faktory sídelnej hierarchie a makropolohovej atraktivity, resp. geografickej makropolohy tzv. západo-východný gradient hlavnými faktormi, ktoré formujú regionálnu štruktúru.

4. Faktor makropolohovej atraktivity (západo-východný gradient) - Efekt faktora makropolohovej atraktivity, resp. geografickej makropolohy alebo západo-východného gradientu je možné interpretovať pomerne jednoducho: regióny, ktoré sa nachádzajú v blízkosti západnej hranice rep. blízkosti hraníc s bývalými štátmi západnej Európy majú po roku 1989 lepšie podmienky pre ekonomický a sociálny rozvoj a lepšie podmienky pre úspešné zvládnutie transformačného procesu ako regióny s východnejšou lokalizáciou.

5. Faktor charakteru osídlenia - Z dvoch centralizačných makroregiónov má lepší potenciál pre rozvoj sídiel i hospodárskych aktivít západoslovenský centralizačný región, avšak väčší primárny potenciál má juhoslovenský koridorový potenciál.

6. Faktor osobitostí demografických štruktúr jednotlivých regiónov - Jednou z osobitostí demografických štruktúr jednotlivých regiónov predstavuje rómske etnikum. Rómovia sa stali doslova z večera do rána veľmi vážnou citlivou problematikou. Na problematiku rómskeho obyvateľstva po roku 1989 je zdanlivo jednoduchá odpoveď. Pre demografov predstavujú Rómovia populačnú skupinu s mimoriadne osobitnými štruktúrami jednotlivých biologických, ekonomických a kultúrnych charakteristík a v porovnaní s ostatnou populáciou Slovenska skupinu s originálnym reprodukčným správaním.

7. Faktor veľkej dopravnej infraštruktúry - Rozhodujúci prvok dopravnej infraštruktúry vo vzťahu k možnostiam regionálneho rozvoja je všeobecne považovaná diaľnica respektíve rýchlostná komunikácia. Dostupnosť regiónu diaľnicou alebo rýchlostnou komunikáciou vo vzťahu k Bratisleve k bratislavskému letisku, k letisku vo Schwechate k bratislavským hraničným prechodom medzi západnou Európou, Rakúskom a Slovenskom, či už úplná alebo len čiastočná sa reálne prejavuje v objeme prichádzajúcich priamych investícií, v počte zahraničných účastníkov cestovného ruchu v rozvoji osobitných foriem maloobchodu a služieb, prípadne iných ukazovateľov, ktoré majú priamy vzťah k ekonomickému a sociálnemu rozvoju regiónov.

8. Faktor historického zaostávania regiónov - Faktor historickej marginality – vývoj počtu obyvateľov podľa okresov a krajov sledujeme v piatich prierezových rokoch. To znamená, že v prvých štyroch prierezových rokoch (1869,1921,1950,1991) museli byť najskôr identifikované obce, ktoré patrili k územiam okresov podľa hraníc z roku 1996 a sčítaním počtu obyvateľov jednotlivých obcí patriacich do daného okresu sa získal počet obyvateľov za prierezový rok. Podrobne je v práci hodnotený index rastu obyvateľstva za celé obdobie od roku 1969 – 1991 podľa jednotlivých okresov. Analýzou priestorovej diferenciácie vývoja počtu obyvateľov Slovenska podľa funkčných mestských regiónov možno identifikovať v období rokov 1869 – 1991 tri dynamické oblasti vývoja: