•chudoba
•nezamestnanosť
•rómovia
•vývoj počtu obyvateľov


3.1 Chudoba

Chudoba je na Slovensku vo všeobecnosti stále tabu, oficiálne sa používa pojem “ľudia v hmotnej núdzy” alebo “sociálne odkazaní”. Pojem chudoba sa veľmi obtiažne definuje, ide o stav, kedy nedostatok hmotných prostriedkov obmedzuje možnosť spotreby a nedostatok financií neumožňuje zabezpečiť základné životné potreby na primeranej úrovni. Ľudia, ktorí sa z rôznych príčin nedokážu uživiť vlastnými prostriedkami sú odkázaní na sociálnu pomoc štátu, prípadne na pomoc iných ľudí, tvoria prirodzenú súčasť každej spoločnosti. Tak ako v minulosti aj v súčasnosti existujú určité skupiny ľudí, ktoré sú ohrozené z hľadiska možnosti dostať sa do hmotnej núdze a stať sa chudobnými. Medzi tieto skupiny patria najmä chorí a starí ľudia, ale aj osamelí, viacdetné rodiny, alkoholici, drogovo závislí a iné skupiny. Podľa Michálka (2005) sa chudoba na Slovensku stáva jedným z najsledovanejších sociálno-ekonomických fenoménov, čo dokazujú aj niektoré výskumy verejnej mienky. V dôsledku cielenej snahy tabuizovať chudobu v minulom režime, ktorý popieral existenciu takéhoto problému, ktorý bol cudzí socialistickému zriadeniu, preto výskum chudoby u nás zaostal za svetovými trendmi.

Preto sa výskum zameriaval najmä na definovanie chudoby, určenie jej hraníc, zisťovanie úrovne chudoby a jej meranie. Chudoba na Slovensku má viacero znakov, podľa ktorých sa odlišuje od chudoby v iných krajinách. Veľmi významným znakom chudoby na Slovensku je jej vidieckosť. Z aspektu vekovej štruktúry sa prevažná väčšina chudobných obcí vyznačuje progresívnym typom populácie, čo znamená, že detská zložka prevažuje nad obyvateľstvom produktívneho veku. Riziko chudoby zvyšuje aj nezamestnanosť, časť chudobnej populácie tvoria zamestnaní s nízkymi mzdami, ktoré sú typické pre primárny sektor.


3.2 Nezamestnanosť

Nezamestnanosť podľa Korca (2005) je postavenie v ktorom človek chce a je schopný pracovať, ale si nemôže nájsť prácu. Na Slovensku je nezamestnanosť registrovaná úradmi práce. Značná pozornosť sa venuje dĺžke trvania nezamestnanosti. Medzi základné formy nezamestnanosti patria:

•štruktúrna nezamestnanosť
•cyklická nezamestnanosť
•sezónna nezamestnanosť
•frikčná nezamestnanosť
•skrytá nezamestnanosť
•neuplná zamestnanosť

Nezamestnanosť sa nielen na Slovensku, ale i vo svete stala vážnym sociálnym a ekonomickým problémom, ktorý patrí k trhovej ekonomike. Nezamestnanosť sa po vstupe Slovenska do EÚ výrazne nezmenila. Z dlhodobého hľadiska sa však členstvo v únii prejaví na zamestnanosti určite pozitívne. Pravdepodobne aj zahraniční investori obohatia vstup Slovenska do EÚ nižším rizikom, čo pritiahne viac investícií ako keby nás táto vlna rozširovania EÚ obišla. Napriek tomu, že nie vždy sa pozitívne vníma príchod zahraničných investícií do priemyslu avšak všeobecne je akceptovaná úvaha: vyššia kapacita priemyslu – posilnenie kúpyschopnosti obyvateľstva- podporenie zamestnanosti v službách – zníženie miery nezamestnanosti. V súčasnosti je ťažko predvídateľný vplyv pohybu pracovných síl v rámci Európskej únie na nezamestnanosť na Slovensku. Môžeme len predvídať, že postupne príde k jej znižovaniu.