3.3 Rómovia

Všetky kmene, národy a národnosti tak i Rómovia majú svoju históriu. Podľa spôsobu života sa v zásade delili na Rómov kočujúcich a usadnutých. Kočujúci Rómovia sa zdržiavali v prechodných príbytkoch len v zime a ostatnú časť roka sa premiestňovali predovšetkým v typických vozoch prikrytých plachtou. Osobitým fenoménom Korec (2005) rómskej otázky na Slovensku po roku 1989 je ich aktivita v oblasti zahraničných migrácií.. Z hľadiska politického, ale i legislatívneho pomerne vážne problémy spôsobovali ich snahy o získanie politického azylu vo vybraných štátoch Európy. Ich obľúbenými krajinami v ktorých hľadali azyl boli Veľká Británia, Fínsko, Dánsko a Belgicko. V pozadí snahy získať politický azyl bol aj finančný prospech z pobytu.

Podobne ako Korec (2005) aj Jurásková-Kriglerová-Rybová (2004) v Súhrnnej správe o stave spoločnosti Slovensko 2004 rozoberajú aktuálne súvislosti tkz. rómskej problematiky:

1.sociálna situácia
2.bývanie
3.ďalšie priority

Zlá sociálna situácia rómskych rodín, nevhodné bývanie, nepriaznivý zdravotný stav obyvateľov rómskych komunít predovšetkým segregovaných, to znamená, že tieto osídlenia sa nachádzajú na okraji alebo mimo mesta-obce. Podrobné informácie o rómskych komunitách prinieslo Sociografické mapovanie rómskych komunít na Slovensku, ktoré bolo ukončené v auguste 2004. Toto mapovanie prebehlo v 1 087 obciach a mestách po celom Slovensku. Zmapovaných bolo 1 575 rómskych osídlení rôzneho typu. V čase realizácie výskumu žilo v spomínaných osídleniach 281 379 obyvateľov. Jedným zo zásadných zistení je, že približne v polovici zmapovaných rómskych osídlení žijú ich obyvatelia rozptýlene medzi majoritou. Zvyšné osídlenia majú charakter obecných a mestských koncentrácií alebo sa nachádzajú na okraji mesta-obce, prípadne sú od mesta-obce vzdialené, prípadne oddelené bariérou. Z regionálneho rozloženia je najviac osídlení v Košickom kraji (258), v Prešovskom kraji je rómske osídlenie lokalizované na okrajoch obcí-miest. V Banskobystrickom kraji je rómske osídlenie oproti predchádzajúcim dvom krajom nižšie, ale najväčší počet tvoria osídlenia, ktoré sú od mesta-obce vzdialené, prípadne oddelené nejakou umelou alebo prirodzenou bariérou. Toto rómske osídlenie sa nachádza väčšinou v rurálnom prostredí. Vstupom Slovenska do Európskej únie sa okrem iného udiali aj dve zásadné zmeny, ktoré ovplyvňujú prístup verejnej správy k Rómom. Prvou zmenou je možnosť riešiť problémy Rómov pomocou inštitucionalizovaných nástrojov Európskej únie ( štrukturálnych, kohéznych fondov) a tiež kooperáciou aktivít a skúseností a ďalšími členskými krajinami, keďže je viac ako pred vstupom Slovenska do Európskej únie zrejmé, že marginalizácia určitých kategórií obyvateľstva, najmä etnických menšín je problémom všetkých jej členov. Druhou zásadnou zmenou, ktorá sa udiala je zníženie tlaku európskych inštitúcií na riešenie problémov znevýhodnených skupín obyvateľstva, v prípade Slovenska najmä rómskej menšiny. Na prvý pohľad sa môže zdať, že problém sa darí úspešne riešiť. V skutočnosti sa však životné podmienky rómskej menšiny príliš nezmenili.


Záver

Regionálny rozvoj je proces, ktorý sa neustále dynamicky vyvíja má mnoho závažných problémov, ktoré je treba neustále riešiť a hľadať nové možnosti riešenia. Prezentované práce v žiadnom prípade nechcú bagatelizovať problém regionálnych rozdielov na Slovensku. Reformy, (daňová, dôchodková, sociálna, reforma zdravotníctva a iné) ktoré po voľbách v roku 2002 začala pripravovať a zavádzať vláda Slovenskej republiky ešte výraznejšie odkryli regionálne rozdiely. Reformy sa veľmi skoro prejavili vo zvyšovaní sociálneho napätia a v roku 2004 sa objavili veľmi vážne sociálne nepokoje, ktoré jasne naznačili, že Rómovia už ďalej nie sú ochotní znášať situáciu absolútnej chudoby a nemožnosti jej zmeny. Aj migračné vlny zoslabili najmä z toho dôvodu, že vstupom do Európskej únie pre našich občanov zanikla možnosť žiadať v krajinách Európskej únie o azyl. V rámci Slovenska je veľmi nápadný rozdiel medzi západnou a východnou časťou územia. Z toho dôvodu je veľmi potrebné komplexné a korektné zhodnotenie príčin súčasného stavu a ukázanie možností ďalšieho vývoja regionálnej štruktúry.