Zrúcanina hradu sa nachádza v okresy Spišská Nová Ves na výraznom travertínovom brale vo výške 634 m. nad Spišským Podhradím v Hornádskej kotline. Je najväčší hrad SR a jeden z najväčších strednej Európy. Hradný kopec bol osídlený už v 5. a 4. st. pred n. l. Na rozhraní stredoveku a novoveku žilo na hrade okolo 2000 osôb-panstvo, služobníctvo a ozbrojenci. Vznikol pravdepodobne v 12. st. na mieste slovenského hradiska, písomne doložený 1209. Hrad bol od 12. do 18. st. pevnosťou. Odolal aj útokom Tatárov začiatkom 13.st. Pôvodný kráľovský hrad patril od roku 1465 Zápoľským, neskôr Thurzovcom a Czákyovcom. Na piatich nádvoriach sú zrúcaniny objektov z 13. až 17. st. Hrad vyhorel v roku 1780a odvtedy stratil význam. Najstarším objektom bola veľká obytná veža zachovaná len v základoch, postavená pred rokom 1200. Ďalším významným objektom románskeho hradu je obranná veža vysoká 19,25 m s obvodom 40m a rytiersky palác. Na hrade sa uskutočňuje od roku 1969 komplexný, archeologický, architektonický a umeleckohistorický výskum. Viaceré objekty sa konzervujú. Najstarší románsky palác sa zakryje rovnou strechou a v kaplnke bude expozícia archeologických nálezov, ktoré sa našli pri vykopávkach. Areál hradu sprístupnili v roku 1983, a to dolné nádvorie veľkosti 4000 m štvorcových. V ňom dominujú základy kruhovej pevnosti, ktorú postavili Jiskrove vojská po dobití hradu a základy kultovej stavby z čias púchovskej kultúry, základy polkruhového barbakanu z 2. pol. 14. st. a základy hosp. budov zo 17.st. V hornom hrade zrekonštruovali expozičné priestory: 1. renesančná arkádová chodba, 2.- západné gotické paláce, 3.- got. Kaplnku, 4.- výhliadkovú terasu nad expozičnými priestormi. Sú to expozície dejín osídlenia hradného brala, stredovekého súdnictva a umenia.