Priemyselná výroba v Uhorsku mala na začiatku 19.storočia ešte stále manufaktúrny charakter. V tom čase sa už vo vyspelých západoeurópskych krajinách zavádzali do priemyselnej výroby stroje- najmä textilné. Skutočný prevrat v technike i priemyselnej výrobe zaznamenal vynález účinného parného stroja. Prvé technické novinky sa začali objavovať aj na Slovensku. Roku 1818 po prvý krát zakotvil v Bratislave (Prešporku) pred zrakmi zvedavých divákov parník. Ďalšou novinkou bola železnica. Roku 1937 sa začala stavať trať z Bratislavy do trnavy a 1. júna 1846 sa po nej pohol prvý vlak. Bola to síce železnica ťahaná koňmi, ale aj tak to bol prielom do dopravy. Zmeny v technike prenikli aj do priemyselnej výroby.

Roku 1832 v súkenke v Haliči pri Lučenci dali do prevádzky prvý parný stroj. Bol to vôbec prvý parný stroj vo výrobe v Uhorsku. Nová technika prenikla aj do tradičných slovenských priemyselných odvetví, akým bolo napríklad železiarstvo. Do výroby železa sa postupne zavádzali rôzne technické novinky, z ktorých najvýznamnejšou bolo pudlovanie. Prvú pudlovaciu pec postavili roku 1839 v Chvatimechu na Pohroní. Okrem tradičných priemyselných odvetví sa od tridsiatych rokov 19.storočia rozvíjajú aj nové priemyselné odvetvia- cukrovarníctvo a papiernictvo.

Prvýcukrovar na Slovensku vznikol vo Veľkých Úľanoch v Bratislavskej stolici roku 1832. Neskôr vznikali cukrovary jeden za druhým a roku 1850 ich už bolo 21. Roku 1829 bola prestavaná a zmodernizovaná papiereň- v Slavošovciach, Kokave and Rimavicou a v Kremnici. Slovensko bolo najpriemyselnejšou časťou Uhorska. Známky technického pokroku, ktoré sa tu objavili, však boli iba prvé lastovičky. Uhorsko zostávalo prevažne agrárnou krajinou, ktorá zaostávala nielen za západnou Európou, ale aj za rakúskymi a českými krajinami habsburskej monarchie.