referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alojza
Sobota, 23. októbra 2021
Začiatky poľnohospodárstva
Dátum pridania: 14.02.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Happy
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 466
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 1.8
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 3m 0s
Pomalé čítanie: 4m 30s
 
Svet roku 2000 pred n. l.
S narastajúcim otepľovaním koncom ľadovej doby aj populácia v mnohých častiach sveta prudko vzrástla. Lovci zberači boli nútení pestovať vlastné plodiny, pretože výskyt prírodných sa znižoval. Asi pred 11 000 až 8 000 rokmi sa vo vhodnom prostredí rozvinulo poľnohospodárstvo. Je to možno najdôležitejšia udalosť v dejinách ľudstva, ktorá viedla k vzniku nových zručností.
Keď sa ľadová doba pred 12 000 až 10 000 rokmi chýlila ku koncu, dôsledkom otepľovania ubudli stáda zveri, ako sú bizóny a jelene. Človek bol preto nútený hľadať si nové zdroje potravy- lovil menšiu zver, napr.divé ovce, chytal vtáky a ryby a zbieral mäkkýše a jedlé rastliny. Niektorí ľudia začali sadiť divé odrody trávy a hľúz, iní si skrotili stáda divej zveri, ktorú chovali v ohradách.

Ďalším stupňom v dejinách poľnohospodárstva bolo zdomácnenie tých rastlín a zvierat, ktoré ľudia pestovali a chovali kvôli chutným plodom, semenám alebo najlepšiemu mäsu. Medzi najstaršie zdomácnené plodiny patrili obilniny a zrnoviny ako pšenica, jačmeň, ovos, cirok, proso, ryža a kukurica. Ich semená sa ľahko skladovali- zvyčajne v jamách pod zemou až dovtedy, kým nenadišiel čas znova ich sadiť. Aj hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané, ťavy a kone boli na zdomácnenie najvhodnejšie. Okrem mäsa poskytovali mlieko, vlnu a používali sa na prepravu.

Za kolísku poľnohospodárstva môžeme považovať oblasť Blízkeho východu nazývanú Úrodný polmesiac. Toto územie s kvalitnou pôdou sa rozprestieralo v dnešnom Izraeli, Libanone, Sýrii a Iraku. Obyvatelia Sýrie a Izraela, natufieni, začali pestovať pšenicu a jačmeň okolo roku 10 000 pred n. l. Približne v rovnakom čase obyvatelia žijúci vo východnej časti iráckeho pohoria Zagros začali domestifikovať divé ovce. Asi 8 000 rokov pred n. l. začali vznikať poľnohospodárske dediny v celej oblasti Úrodného polmesiaca. Odtiaľ sa obilninárstvo rozšírilo do zvyšnej časti Blízkeho východu, Egypta, časti subsaharskej Afriky, Pakistanu a Európy.
Vo zvyšnej časti sveta sa taktiež rozvíjalo poľnohospodárstvo. V Číne sa pestovalo proso a ryža, v juhovýchodnej Ázii a Novej Guinei taro, cukrová trstina, banány a sladké zemiaky, v Mexiku a Južnej Amerike kukurica, fazuľa, paprika, tekvica a zemiaky. V Guinei sa chovali prasce, alpaky a lamy. V ostatných „chudobnejších“ častiach sveta dostalo poľnohospodárstvo význam až vtedy, keď tam priviezli nové plodiny a zvieratá vhodné na domestifikáciu.

K vývoju poľnohospodárstva neoddeliteľne patrilo aj zdokonaľovanie rozličných prác a k nim potrebných nástrojov. Roľníci vynašli nové náradia- kamenné sekery, motyky, rýle, kamenné kosáky a pluh. Žarnovy sa používali na mletie múky z obilia. Ľuďom tiež uľahčili život hrnčiarske výrobky a rezné nástroje tavené z kovov- spočiatku medi a zlata, neskôr bronzu a železa. Opracované kovové výrobky sa nosili aj ako šperky. Novým objavom bolo tiež koleso, ktoré pomáhalo pri prevážaní predmetov. Vznikali dômyselné zavlažovacie systémy, vďaka ktorým sa mohli pestovať plodiny aj v suchých oblastiach.
Aj kočovní pastieri si uľahčili život tým, že sa naučili jazdiť na koni a tak dokázali prejsť so svojimi stádami väčšie vzdialenosti za zelenými pastvinami ako predtým.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.