Starý Egypt obklopovali púšte, ale napriek tomu bol vďaka rieke Níl zelený a úrodný. Níl sa každý rok vylieval a pozdĺž svojich brehov ukladal nánosy bohatej naplavenej zeminy.

Faraóni
Egypťania boli po väčšinu svojich dlhých dejín zjednotení do jedného kráľovstva. Na čele spoločnosti stál faraón (kráľ- boh), ktorému pomáhali ministri a úradníci. Keď faraón zomrel, pochovali ho aj s majetkom do hrobky vyzdobenej maľbami a hieroglyfmi. Jeho telo sa konzervovalo olejmi a soľami a potom sa mumifikovalo - zabalilo do vzduchotesných plátenných obväzov - takže bolo pripravené na posmrtnú cestu k hviezdam. Keďže faraóna považovali za predstaviteľa Egypta pred bohmi, jeho blaho v posmrtnom živote ležalo každému členovi egyptskej spoločnosti na srdci.

Na konci tohto obdobia Egypťania vytvorili pozoruhodné diela z vytesaného kameňa. Postavili obrovské pyramídy a chrámy. Vysoké obelisky tesali z jedného kamenného kvádra. Postavili pyramídy a obelisky.

Stredná ríša

Po období prvých faraónov a staviteľov pyramíd nastal úpadok, ktorý trval vyše 100 rokov. Ľudia bez silného panovníka verili, že
bohovia ich opustili. Potom sa okolo roku 2040 stal faraónom Mentuhotep I., ktorý nastolil poriadok a obnovil postavenie Egypta vo svete. Toto obdobie sa nazýva Stredná ríša.

Egypt, Nová ríša 1532 - 1070 PRED N.L.

Nová ríša je treťou hlavnou časťou egyptských dejín. Bol to čas umeleckých úspechov, vojenskej moci, prosperity v domácnostiach a prestíže za hranicami.

Nová ríša
Jeden z prvých faraónov, Thutmóse I., dobyl okolo r. 1500 pred n. l. Palestínu a krajiny západne od Eufratu. Počas panovania Amenhotepa III. bola Nová ríša s hlavným mestom Tébami bohatá a prosperujúca. Roľníci a robotníci žili jednoducho, ale šľachta viedla prepychový život. Podľa práva si boli muži a ženy rovní a ženy vlastnili majetok. Ženy mohli vykonávať jednu zo štyroch profesií: kňažka, pôrodná baba, tanečnica alebo oplakávačka. Okrem šľachty najvyššie miesta v egyptskej spoločnosti zastávali pisári a kňazi.

Achnaton
Najzvláštnejším panovníkom bol Amenhotep IV. (1353 - 35 pred. n.l.). Z Atona, Slnka vytvoril jediného egyptského boha a odstránením bohov a zložitých tradícií sa pokúsil reformovať egyptské náboženstvo. Zmenil si meno na Achnaton a v Tell el- Amarne vybudoval nové hlavne mesto zasvätené Atonovi. Dal mu meno Achetaton. Jeho manželka kráľovná Nefertiti nebola kráľovského pôvodu a možno nebola ani Egypťanka. Keď Achnaton zomrel, kňazi starých bohov sa dostali k moci a uctievanie Atona sa obmedzovalo. Meno mŕtveho kráľa odstránili zo všetkých monumentov a záznamov. Jeho nové mesto opustili a ako keby ani nikdy neexistovalo.

Tutanchamonova maska
Tutanchamón

Väčšinu panovníkov Novej ríše pochovali v Údolí kráľov, v hrobkách vytesaných hlboko do skaly. Ale zlodeji sa dostali aj tam. Zachovala sa len jedna takmer nedotknutá hrobka - chlapčenského kráľa Tutanchamóna, ktorý nastúpil na trón po Achnatonovi a zomrel skôr, ako dosiahol vek 20 rokov. Egypt si na istý čas udržal moc, najmä za panovania Sethiho I. a jeho syna Ramesse II., Veľkého, z 19. dynastie (1307 - 1196 pred n.l.), ale po nástupe slabších panovníkov na trón kňazi prevzali moc a Egypt podľahol cudzím útočníkom. Egypt dobyli Gréci a vládli v ňom asi 300 rokov. Potom sa Egypt stal rímskou provinciou a na jeho dejiny a písmo sa zabudlo.

Pyramídy

Asi od r. 2630 pred n.l. Egypťania postavili veľa pyramíd, z ktorých najslávnejšia je Veľká pyramída v Gíze. Nikto presne nevie, prečo si vybrali tento tvar - systém a rozmery naznačujú astronomické, matematické a duchovné účely. Stavaním takých veľkých monumentov sa faraóni pokúšali potešiť bohov a zanechať po sebe významnú a trvalú stopu v dejinách. Niektoré dlhé kamenné kvádre and kráľovou komorou vážili 60 ton a použilo sa ich asi 2,3 milióna.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Architektúra všeobecne