Na uhorskom tróne sedeli kráľovné obvykle iba ako štatistiky korunovaných kráľovských manželov a ich hlavnou a nezriedka jedinou úlohou bolo porodiť následníka trónu. Hoci sa za mnohými činmi vládcov či politikov skrýval ženský dôvtip a intrigy, tradičné chápanie úlohy ženy ako matky im predurčovalo stratiť sa v hmle dejín.
Všeobecne sa u žien nepredpokladala schopnosť vládnuť a rozhodovať o záležitostiach mimo rodiny. Za podobných okolností iste nevzbudzovalo dôveru, že by osud takej veľkej a rôznorodej krajiny, akou bola habsburská monarchia, mal záviesieť od vôle a rozhodnutí ženy.
Nástup Márie Terézie na trón v roku 1740 bol vlastne súhrou nepriaznivých okolností pre habsburský rod. Súčasne bol však aj výsledkom zanovitej snahy dynastie zachovať panovnícky trón stoj čo stoj.

Otec Márie Terézie, uhorský i český kráľ a rímsko – nemecký cisár Karol III., bol posledným Habsburgom, ním rod vymieral po meči. Preto karolovým najväčším cieľom bolo uznanie nového dedičského poriadku – Pragmatickej sankcie. Podľa nej mali koruny všetkých dedičných dŕžav pripadnúť najstaršej dcére. Hoci posledný mužský príslušník habsburskej dynastie urobil mnohé politické a územné ústupky, nedosiahol plné záruky, že sa sankcia bude skutočne rešpektovať. Hneď po jeho smrti sa potvrdil názor princa Eugena Savojského, že platnosť nového dedičského zákona lepšie zabezpečí plná pokladnica a 200 000 bajonetov než pochybné zmluvy a dohody.

ZÁSADNÉ REFORMNÉ KROKY
V západnej časti krajiny Mária Terézia hneď prikročila k reformám štátnej správy a daňových záležitostí, ktoré čoskoro priniesli úspech. Prestarnutých a skostnatených poradcov nahradila novými, mladšími a najmä politicky i odborne zdatnejšími. Popierajúc svoju ženskosť, energicky sa pustila do reorganizácie armády. Kráľovná, ktorá údajne nachádzala veľkú záľubu vo vojenských parádach, zaviedla do armády modernejší, pruský model výcviku a taktiky, dala vydať nové výcvikové a služobné poriadky pre jednotlivé druhy vojsk, zaviedla všeobecné používanie uniforiem. Starala sa aj o zaopatrenie vojsk, stravovanie a vyplácanie žoldu, ako aj o udeľovanie dovolenky vojakom. Na zvýšenie profesionálnej úrovne dôstojníckeho zboru zriadila vojenskú akadémiu, kadetku a polytechniku. V miri vyžadovala, aby sa vojsko zúčastňovalo na verejných prácach.

Podnetom na hospodárske podnety bola hlavne potreba vyrovnať hospodárske zaostávanie monarchie za vyspelými západoeurópskymi krajinami. To si vyžadovalo riešiť štátne financie v rámci reformy daňového systému, čo narážalo na prudký odpor nielen šľachty, ale aj cirkvi. Roku 1784 bol spracovaný súpis pozemkovej držby, tzv. tereziánsky kataster, podľa ktorého boli stanovené dane. Pozornosti kráľovnej neušiel ani stav ciest, ktoré mali slúžiť najmä rozvoju obchodu, preto nariadila nielen budovanie ciest, ale aj ich pravidelnú údržbu. Dala raziť kvalitné strieborné mince, tzv. tereziánske toliare, neskôr, roku 1762, vydala vo Viedni prvé papierové peniaze v strednej Európe. Podporovala rozvoj manufaktúr a v priebehu ôsmich rokov sa jej podarilo vyrovnať štátny dlh z astronomického čísla 259 miliónov zlatých a dokonca dosiahnuť prebytok štátneho rozpočtu.

Štátnu správu v jednotlivých dedičných krajinách unifikovala na úkor moci stavo. Zasiahla aj do správy miest a dedín. Výrazne zreformovala súdnictvo živoriace na skostnatených a tmárskych stredovekých základoch. Znie to možno neuveriteľne, ale ešte v 18. storočí súdili a upaľovali čarodejnice, pri vypočúvaní používali mučenie a metódy z čias najtemnejšej stredovekej inkvizície. Mária Terézia vyňala súdnictvo z rúk stavov, poštátnila ho a roku 1768 vydala nový trestný poriadok – Constitutio Criminalis Theresiana. Hoci ešte neodstránil v celej šírke problémy súdnictva a najmä prežitkov stredoveku, rozhodne obmedzil aspoň najkrikľavejšie trestné ustanovenia.

PILIERE ZDRAVOTNÍCTVA A GRAMOTNOSTI
Priam priekopnícka bola reformná činnosť Márie Terézie v oblasti zdravotníctva, kde sa do polovice 18. storočia vôbec nedalo hovoriť o uvedomelej starostlivosti. Už roku 1738 bola pri Uhorskej miestodržiteľskej rade zriadená zdravotná komisia zameraná na boj proti šíreniu moru a iných nákazlivých chorôb, ale aj na usmerňovanie činnosti zdravotníckych pracovníkov. Pôvodcom a organizátorom reformy bol osobný lekár a jeden z najbližších radcov kráľovnej Holanďan Gerhard van Swieten, priekopník očkovania. Nedostatok lekárov, chirurgov, pôrodných asistentiek a odborného personálu sa riešil zriaďovaním lekárskych fakúlt, ale aj aktívnou osvetovou činnosťou. Otázku zdravotníctva komplexne riešil kráľovský mandát Generale normativum de re sanitatis z roku 1770.

Ďalšou oblasťou, ktorá si nevyhnutne vyžadovala zmeny, bolo školstvo. Pre široké vrstvy obyvateľstva malo najväčší dosah uzákonenie povinnej školskej dochádzky. Zásluho Márie Terézie sa do učiva na vysokých školách zaviedli mnohé moderné prírodovedné a spoločenskovedné poznatky, vznikol celý rad nových typov škôl, napríklad obchodné školy či školy na prípravu učiteľov. Gymnázia sa dostali pod štátny dozor. V Uhorsku sa reforma riadila osobitnou študijnou osnovou, ktorú kráľovná vydala v roku 1777 pod názvom Ratio educationis. Tereziánska škola položila základy všeobecnej gramotnosti ľudových vrstiev a zásadnou mierou sa podieľala na ich vzdelanosti.

Riešenie si vyžadovala otázka cirkvi, jej vplyvu a miry zasahovania do štátnych záležitostí. Hoci Mária Terézia pokladala katolícke náboženstvo za jednotný ideologický základ ríše a cirkev za významnú súčasť svojich mocenských záujmov , bola nespokojná s viacerými aspektmi jej činnosti. Videla plytvanie a luxus, ktorým sa obklopovalinajvyšší hodnostári, hoci boli takmer všetci zadĺžený, a preto sa snažila o zdanenie cirkvi. Majetok zrušeného rádu jezuitov využila na podporu štátneho školstva. Ale ani napriek úsiliu svojich radcov a syna Jozefa nebola naklonená náboženskej tolerancii, zostávala bigotnou katolíčkou. S Jozefom, ktorého roku 1765 ustanovil za svojho spoluvládcu, sa nezhodla ani v otázkach zrušenia nevoľníctva a striktne odmietala všetky pokusy poddaných bojovať za zlepšenie svojho postavenia. V tomto bola nekompromisná. A hoci krutosť jej bola cudzia, predsa dala v Čechách vypáliť niekoľko dedín, ktorých obyvatelia sa za sľub oslobodenia spod poddanských povinností pridali na stranu bavorského kurfirsta Karola Albrechta. Habsburská armáda tvrdo zakročila aj proti českým vzbúrencom, ktorí povstali po hladomore v rokoch 1770 – 1771.

TVRDOHLAVÁ UHORSKÁ ŠĽACHTA
Reformy Márie Terézie mali plnú platnosť iba v tzv. dedičných krajinách, čiže v Rakúsku a Čechách, nie však v Uhorsku. Kráľovná musela rešpektovať osobitosť uhorských stavov, keďže jej pomohli pri nástupe na trón. A tak sa čoraz väčšmi zvýrazňovali rozdiely medzi východnou a západnou časťou ríše. Uhorský snem zvolaný v roku 1764 do Bratislavy mal prekonávať návrhy reforiem. Ukázalo sa však, že uhorská šľachta bola zarytým odporcom všetkých novôt. Keďže tvrdohlavosť a neústupčivosť šľachty bola neprekonateľná, Mária Terézia uhorský snem rozpustila a do konca svojej vlády ho už ani raz nezvolala. Uhorská ústava umožňovala vládnuť aj kráľovskými nariadeniami, a tak kráľovná presadzovala ďalšie reformy týmto spôsobom. Časom, keď reformy priniesli prvé úspechy a k slovu sa dostala aj mladšia generácia uhorskej šľachty, záujmy oboch strán sa zblížili.

Napriek odporu uhorskej šľachty panovníčka presadila urbársku reguláciu, ktorá mala jednotne upraviť poddanské pomery v celej krajine. Celá akcia trvala od roku 1767 – 1772, keď bol zavedený celokrajinský urbár , neskôr nazvaný tereziánskym. Ten dával do súladu povinnosti poddaného s rozsahom pôdy, ktorú užíval. Súčasne sa do poľnohospodárstva zavádzali niektoré nové technológie, pestovanie nových plodín, napríklad zemiakov, tabaku, ako aj chov nových plemien dobytka.
Nebolo azda oblasti, ktorá by v čase panovania Márie Terézie nebola potrebovala reformu. Je nepochybné, že na toľké zásadné premeny nestačila len pevná vôľa, ale bola potrebná aj dobrá znalosť pomerov, rohľadenosť a rozvážnosť založená na solídnom vzdelaní. A toho sa Márii Terézii dostalo už v detsve a mladosti. Otec jej zabezpečil výchovu, ktorá sa v mnohom odlišovala od zvyklostí doby. Podľa súčasníkov sa mladá princezná výzorovo i povahovo väčšmi podobala svojej matke, ktorá pochádzala z nemeckého protestantského rodu. Jej vzdelávaním boli poverený jezuiti, z ktorých ju najviac zaujal G. W. Spannagel prednáškami z histórie. Mária Terézia mala talent na cudzie jazyky – plynulo hovorila po francúzsky, taliansky, latinsky, nemecky a španielsky. Okrem toho si veľmi dobre osvojila matematiku, získala dôkladné všeobecné vzdelanie a popritom nevynechávala ani predmety, ktoré vtedy patrili k bežnému vzdelávaniu dievčat, čiže tanec, hudbu a spev.