Ako to bolo niekedy
V starom Egypte bola stelesnením pojmu krásy kráľovná Nefertiti (narodená 1375). Mala dlhú labutiu šiju, úzku, svetlo nalíčenú tvár, tmavo orámované mandľo- vé oči, sýto červené pery ohraničené silnou, ostrou kontúrou. Celkom vyho- lené obočie nahradila čierna uhlová linka. Modrá kráľovská koruna preťaho- vala čo možno najviac lebku a skrývala pravdepodobne oholenú hlavu. Tú zdobila parochňa. Aj muži tej doby sa zaujímali o svoj vzhľad. Holili si lebku a odstraňovali ochlpenie z celého tela. Chudobnejšie vrstvy sa uspokojili s parochňou z plsti, bohatí vlastnili parochňu z ľudských vlasov.

Kúpele
Svoje opodstatnenie mali časté, niekoľkokrát za deň opakované kúpele. Veľké teplo a mimoriadna vlhkosť vzduchu sa stali skvelou liahňou pre bak- térie a choroboplodné zárodky. Po každom takom kúpeli nasledovalo použitie krému a vonného oleja.
Najobľúbenejším kozmetickým prostriedkom bol ľaliový olej.

Oči
Symbolom najvyššieho božstva – bolo pre Egypťanov oko boha slnka Ré. Oči si preto v tvári patrične zvýrazňovali. Horné a dolné viečko sa obťahovalo čiernou uhľovou ceruzkou. Na horné sa potom ešte nanášala zelená farba, vyrobená z malachitu, zeleného uhličitanu meďnatého. Uhoľ sa získaval roz-
drvením uhličitanu olovnatého, kysličníka meďnatého, železa, mangánu a hnedeľu. Táto masa sa ukladala do mušlí, dutého rákosia a alabastrových vázičiek. Pri použití sa miešala s tukom a nanášala drevenou alebo slono-
vinovou tyčinkou . Zaujímavé je, že hmota obsahovala zložku brániacu vzniku hnisavých očných zápalov, a preto ju používali všetci vrátane detí. Rovnako ako holenie hlavy mal aj tento rituál hygienické dôvody.

Krása kontra zdravie
Pre Egypťanov bola kozmetika a krása vždy spojená so zdravím. Za krásne
považovali belostné zuby a svieži dych, za zdravé zase šport - jazda na koni, lov, loptové hry.
Hlavné zložky kozmetiky tvorili mlieko, med, otruby, vosk a liečivé bahno. Teda čisto prírodné ingrediencie, ku ktorým sa výrobcovia dnešných kozmetických prípravkov s veľkým záujmom vracajú.

Krása v stredoveku
V tomto období panovala uvoľnená morálka. Všetci obľubovali verejné kúpe-
le. V jednej miestnosti stála jedna kaďa vedľa druhej a v nich posedávali celkom nahé ženy spoločne s mužmi. Kúpanie si spestrovali popíjaním a dobrým jedlom, a k tomu si spievali. Nebolo výnimkou, že v kúpeľoch strávili celú noc a že sa vďaka bujnému veseleniu spojenému s alkoholom sem-tam v kadi niekto i utopil.
Kúpeľné radovánky, ako vieme, netrvali večne. Koncom 16. storočia prišiel mor a tiež nevyliečiteľná pohlavná choroba - syfilis. Ľudia svoje myslenie obrátili a začali veriť. Že voda telo zoslabuje a pokožku celkovo precitlivuje, a preto ňou lepšie preniknú nákazlivé choroby.
Vráťme sa však späť: starostlivosti o vzhľad ľudia venovali tiež veľkú pozornosť, rozdiel bol ale v tom, že tieto procedúry každý v najprísnejšom súkromí tajil. Nasledujúci návod ku kozmetickej starostlivosti pochádza zo 14. storočia : žena si po kúpeli odstránila chĺpky depilačným prípravkom, vlasy si umyla roztokom liadku s drvenými semenami či zrnami, aby boli jemné a poddajné a navoňala ich ružovou vodou. Kôrou orecha si zafarbila ďasná a pery a aby bola tvár čo najviac biela (bledosť potvrdzovala šľachtický pôvod), použila ešte zmes ovsenej múky a olovnatej bieloby. Ak sa jej zdala tvár opálená, mohla ešte pristúpiť k potreniu kadidlom a mliekom.
Zvláštna starostlivosť sa venovala ústnej dutine. Zuby sa čistili utierkou, do ktorej sa zabalil pálený mramor, datľové kôstky, drvené biele sklo, červené tehly a pemza.
Aj pleti sa dostávalo patričnej starostlivosti. Často sa používali bylinné vývary slúžili na naparovanie a odstraňovanie vrások.

19. storočie – starostlivosť o krásno
Možno to znie trochu zvláštne, módny a kozmetický trend bol tento krát politikou. Vo Francúzsku bola v roku 1789 dobytá Bastila. Tým nastal najväčší spoločenský prevrat v dejinách Európy. Republikáni s dlhými rozpustenými vlasmi predstavovali nový politický ideál. Parochne stratili svoje opodstatnenie, korzety a šnurovačky zmizli, tiež topánky s vysokými podpätkami a široké mohutné krinolíny zmizli. Ešte nedávno toľko populárne a často používané gély a púdre zmizli. Rúže by ste uvideli len ťažko.
Ak uvedené osobné potreby predtým považovali za vrchol moderného myslenia a elegancie, teraz získali skôr prívlastok vulgárne a nevkusné. Medicína si uvedomila význam hygieny, ktorej predchádzajúci nedostatok
zapríčiňoval významnú časť ochorení. Mor a syfilis sa na konci 18. storočia začal pozvoľna vytrácať.

Móda, účesy, hygiena a kozmetika
Aj po revolúcii si Francúzsko zachovalo výsadu v určovaní otázok módy. Ťažké látky vystriedali nové priesvitné a ľahké materiály. Postupne sa prechádzalo k účesom z voľne upravených alebo krátkych vlasov. Vlasy sa dôkladne a hlavne pravidelne umývali a česali. Zhruba od polovice 19.storočia sa v mnohých domoch inštalovali kúpacie vane. Tieto boli často obkladané drevom, aby bolo možné využívať priestory aj na iné účely.
Kúpele sa stali súkromnou a cudnou záležitosťou.
Dnes sa usmejeme nad jedným z dobových spoločenských pravidiel: aby náhodou dámy nepodľahli pokušeniu pozorovať na vodnej hladine svoje nahé telá, zasypával sa povrch vody pilinami.

V období biedermeieru vyznávali ženy prirodzené a zdržanlivé chovanie. Chceli vytvárať rolu vzornej matky a starostlivej manželky. Čistota bola zásadou, líčenie takmer vymizlo. Ak už žena siahla po líčidlách, bol to maximálne púder a červeň na tvár. Ťažké parfumy, ako by nikdy neexistovali, obľúbená bola nenápadná vôňa kolínskej.
Osviežujúca vôňa z mesta Kolína vznikla v roku 1972. Dodnes sa používajú pôvodné výrobné postupy a receptúry.

Súčasnosť
V dnešnej dobe sa líči drvivá väčšina žien, kozmetický priemysel zažíva svoj boom, reklamy neustále útočia na potenciálne zákazníčky, vznikajú rôzne poradne a vizážistické štúdiá. Slovo imidž sa skloňuje vo všetkých pádoch, a ak chce byť jedinec v spoločnosti úspešný, nemal by mu byť ľahostajný. Všetci poznáme niekoho, kto bol prepustený z dôvodu nadbytočnosti. Pri hľadaní zamestnania často krát nezáleží len na našich vedomostiach, ale i na tom ako na svoje okolie pôsobíme. K tomu nám okrem kozmetických prostriedkov prispieva vhodné obliekanie. Úpravou vonkajšieho vzhľadu reprezentujeme samých seba ( prípadne firmu, v ktorej pracujeme). Prostredníctvom oblečenia chceme na seba upozorniť, okúzliť okolie, alebo vzbudiť rešpekt.

Dnes sme často bombardovaní radami, ako by sme mali vyzerať. Imidž nie je len to, ako nás posudzujú druhí, ale aj ako vnímame samých seba.
Pozitívny imidž vyvoláva sebaúctu, samých seba si viac vážime a teší nás ocenenie druhých. V dňoch, keď sa nezaoberáme svojim vzhľadom, pripravujeme sa o príležitosti. Ak vyzeráme dobre, dostáva sa nám viac uznania od ostatných, a to nielen kvôli samotnému oblečeniu, ale preto, že vyzeráme schopne. Tento proces pôsobí aj obrátene.
Dokonale schopní, talentovaní a tvrdo pracujúci ľudia si svojim nedokonalým zovňajškom a nízkou sebaúctou hatia vlastnú kariéru, bráni im to v seba- vyjadrovaní a pripravuje o zaslúžené uznanie ostatných.

Negatívny imidž – nevhodné obliekanie, zanedbaný zovňajšok, zlá kondícia, seba - podceňovanie, nedostatok suverenity pri vystupovaní môže viesť k zhoršeniu výkonu.
Oblečenie, vystupovanie, hlas a chovanie ľuďom hovoria veľa už pri prvom kontakte. Sú to indikátory pre vytvorenie názoru o tom druhom, o jeho hodnotách, zázemí a schopnostiach. Ak je náš hlas váhavý a pohľad uhýbavý, vytvárame dojem seba – podceňovania.
To poukazuje na to, aký sme, akého sme dosiahli úspechu a aký potenciál úspešnosti sa v nás ešte skrýva.

Mnohí z nás by si do školy, alebo do zamestnania radi obliekali rifle. Ale to nie je veľmi dobré, pretože máloktorý podnik si pripustí, aby sme sa mohli obliekať podľa seba. Pozrieme sa napríklad na niekoho, kto zasadá v správnej rade, alebo na vysokom politickom mieste, obvykle uvidíme klasický oblek alebo kostým. Pre úspešný podnikateľský vzhľad rozhodne nie je doporučené mať napr. dlhé vlasy, sukne do polovice stehien a tričká lepiace sa na telo.
Konkrétne ženské oblečenie v bankovníctve neznamená ružové šaty, vlasy samá lokňa a ťažký parfum ...

Neexistuje žiadna jednotná správna rada: „ Kúp si tieto šaty, nos tento účes, hovor týmto spôsobom, aby si bol úspešný“. Uvedomme si, čo je na každom z nás výnimočné, ako vyzdvihnúť svoje prednosti a nedostatky naopak potlačiť. Telesný vzhľad je súčasťou komunikácie – nepodceňujme to, ako vyzeráme. Venujme dostatočný záujem vlastnému zovňajšku, budujme svoj imidž.

Len pravidelný tréning nám môže otvoriť cestu k tajomstvu, ktoré možno máme k dispozícii od prírody..................