Rovnako chaotická bola olympiáda, ktorá sa konala o 4 roky neskôr v americkom St.Louis. Víťaz maratónu tam bol diskvalifikovaný, pretože 16 km sa odviezol na aute. Úspešné hry v Londýne v roku 1908 a v Štokholme 1912 sa však zaslúžili o to, že sa novodobá olympijská tradícia sa ujala. Len počas vojny, v rokoch 1916, 1940, 1944 museli byť olympíjske hry zrušené. Berlínska olympiáda v roku 1936 sa uskotočnila v duchu nacistickej propagandy, na olympijských hrách v rokoch 1956 ktoré sa konali iba mesiac po sovietskom vpáde do Maďarska sa zápas vo vodnóm póle medzi obidvoma týmito štátmi zvrhol na bitku. Na olympiáde v roku 1968 zasa pri vyhlásení víťazov behu na 200 metrov dvaja Američania zdravili pozdravom hnutia Čierna moc. Roku 1972 v mníchovskej olympijskej dedine zavraždili palestínski teroristi dvoch členov izraelského olympijského tímu. Ďalších devať, ktorí boli zajatí ako rukojemníci zahynulo v krížovej paľbe. Keď si neskôr politici uvedomili, že olympiády sleduje celý svet začali organizovať ich bojkot. Roku 1976 sa hier v Montreale nezúčastnili africké krajiny, pretože ich krátko predtým rozhorčil zájazd novozélandského rugbyového tímu do Juhoafrickej republiky, praktizujúcej politiku apartheidu a v roku 1980 sa USA postavili na čelo bojkotu moskovskej olympiády na protest proti sovietskej invázii do Afganistanu. Odvetou východoeurópskych štátov bol pre zmenu bojkot olympijských hier v Los Angeles o štyri roky neskôr. Olympijské hry zase v posledných rokoch prenasledujú dopingové aféry. Olympiáda v americkej Atlante roku 1996 pripomenula sté výročie tejto celosvetovej oslavy telesnej zdatnosti. .